Prvého sme náhodne vybrali Imricha Henszlmana, po ňom nasledoval Oldřich Hemerka, projektant Béla Gerster či maliar Ľudovít Čordák. Dnes to bude hokejista Ladislav Troják.

L. Troják vyrastal v Košiciach, v oblasti známej ako Tri hôrky. V tých časoch tam boli iba tri skromné domčeky, dnes je tam nové sídlisko. Otec Ladislava pracoval pri rybníkoch v neďalekej tehelni. Na týchto rybníkoch Troják začínal s hokejom. Ako mladý chlapec začal hrávať za košický klub ČsŠK pod trénerom Františkom Janderom. V 20. rokoch na Tatranskom pohári 1934 nastúpil za Košice a jeho talent neunikol pozornosti trénera LTC Praha. Pražský klub bol v tom čase jedným z najlepších hokejových klubov v Európe. LTC Praha vtedy prebil ponuku HC Tatry, a tak mladý L. Troják odišiel skúsiť šťastie do hlavného mesta.

Onedho sa mladý Košičan pôsobením v pražskom klube dostal do pozornosti reprezentácie. Prišiel jeho prvý veľký turnaj - Olympijské hry 1936 v Garmisch-Partenkirchene. Československé družstvo tam obsadilo 4. miesto. L. Troják sa tak stal prvým Slovákom v národnom tíme. Mladý, dravý a superrýchly hokejista s veľkým morálnym cítením a zmyslom pre fair-play si dokázal získať davy fanúšikov. Tí, čo ho poznali o ňom hovorili, že bol veľký pedant. Nikdy nevynechal tréning, vždy si splnil povinnosti a aj osobnostne sa prejavoval ako veľký človek, skvelý kamarát a morálny vodca tímu. V tých časoch bola profesionalita ešte v plienkach, ale on sa ako profesionál skutočne správal. Chodil do práce, (bol účtovníkom v pražskom cukrovare), po práci na tréning a keď prišiel deň zápasu, dostal hoci aj výnimočné voľno, len aby mohol hrať. Kolegovia mu veľmi fandili a v športe ho aj podporovali.

Premiéru na majstrovstvách sveta absolvoval v roku 1937 v Londýne ako 23-ročný. Medaily však získal až o rok neskôr, keď svetový šampionát hostila pražská Štvanica. L. Troják mal prvú medailu z veľkého turnaja – bronzovú. Na MS 1939 vo Švajčiarsku národný tím opäť neuspel. Prišla vojna a fanúšikovia a hráči na hokej a majstrovstvá sveta mohli na dlhých osem rokov zabudnúť. V roku 1947 hostila MS opäť Praha. Najlepší na turnaji bol jednoznačne náš prvý útok v zložení Konopásek – Troják – Zábrodský. Títo traja bavili tribúny kombinačným hokejom a fantastickou zohratosťou. Lenže prišiel šok. Tím ČSR podľahol Švédom 1:2. Hráči z krajiny troch koruniek po zápase oslavovali, istí si titulom majstrov sveta. Blahoprajný telegram im poslal i švédsky kráľ Gustáv V. Československo v poslednom zápase zdolalo tím USA 6:1. Švédi hrali posledný zápas – povinnú jazdu proti Rakúsku. L. Troják ani nešiel na štadión. Jeho manželka však počula v rakúskom rozhlase, že Rakúšania porazili Švédov 2:1. Exkošičan sa rozbehol na štadión. Vychutnať si slávu, víťazstvo a tiež prevziať cenu pre najslušnejšieho hráča turnaja. Zverenci kanadského trénera slovenskej národnost, Mateja Bucknu, vtedy získali prvý titul majstrov sveta pre Československo. V Košiciach pripravili L. Trojákovi obrovskú slávu a jeho rodnú Radlickú ulicu premenovali na Trojákovo námestie.

Majstrovstvá sveta 1948 privítalo v rámci olympijského turnaja mesto St. Moritz. L. Troják niesol vlajku československej výpravy. Bucknovci titul neobhájili. Chýbal im na to iba jeden gól, a preto sa zo zlata vďaka lepšiemu skóre tešila Kanada. Československo získalo aspoň cenu útechy – titul európskeho šampióna.

Hokejová kariéra a život L. Trojáka ukončila tragická letecká nehoda nad kanálom La Manche. Spolu s ním prišli o život aj ďalší československí reprezentanti. Výprava hokejistov Československa vtedy letela na zájazd do Francúzska a Anglicka. Pre rôzne politické prekážky francúzske úrady nevydali víza pre nášho brankára Jarkovského a obrancu Švarca. Z tohto dôvodu sa výprava musela rozdeliť a cestovať v dvoch lietadlách. Zápas v aréne Palais des Sports sa proti Racing Club de Paris (4:3) aj tak hral. Časopis L´Equipe písal o Trojákovi, Stiborovi a Pokornom v superlatívoch. O dva dni mala výprava pokračovať do Anglicka. Hráči Troják, Štovík a Pokorný nedostali vstupné víza, preto sa vedenie výpravy rozhodlo opäť rozdeliť výpravu na dve skupiny. Vedúcim druhej skupiny bol L. Troják a k nemu sa pridali Jarkovský a Švarc. Zvláštne lietadlo so skupinkou hráčov vzlietlo 8. novembra 1948 o 16. hodine a 28. minúte z letiska Le Bourget. Pilotoval ho vojnový letec René de Narbonné. Podľa Československého veľvyslanectva v Paríži lietadlo letelo nad prieplavom La Manche a pre hustú hmlu sa muselo vrátiť do Paríža, žiaľ, tam už s výpravou nepristálo... Skončilo vo vlnách prieplavu a jeho trosky sa nikdy nenašli.

Na počesť L. Trojáka po ňom pomenovali košický zimný štadión a 30. novembra 2002 bol uvedený do Siene slávy slovenského hokeja. Na záver ešte niekoľko čísel: počet ligových sezón: 11, počet reprezentačných štartov: 75, počet reprezentačných gólov: 37. Najväčšie úspechy: 1937, 1938, 1946, 1947 a 1948 - majster ČSR, 1939, 1940, 1942, 1943 a 1944 - majster českomoravskej ligy, 1938 - bronzová medaila z majstrovstiev sveta, 1947 -titul majstra sveta, 1948 - titul vicemajstra sveta.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári