Ladislav Troják: Superrýchly hokejista so zmyslom pre fair-play

V apríli sme na tejto strane odštartovali predstavovanie známych osobností, ktoré sa nejakým spôsobom zaslúžili o rozvoj nášho mesta a šírenie jeho mena v zahraničí alebo patrili k osobnostiam, ktoré tu nejaký čas pôsobili.

Prvého sme náhodne vybrali Imricha Henszlmana, po ňom nasledoval Oldřich Hemerka, projektant Béla Gerster či maliar Ľudovít Čordák. Dnes to bude hokejista Ladislav Troják.

L. Troják vyrastal v Košiciach, v oblasti známej ako Tri hôrky. V tých časoch tam boli iba tri skromné domčeky, dnes je tam nové sídlisko. Otec Ladislava pracoval pri rybníkoch v neďalekej tehelni. Na týchto rybníkoch Troják začínal s hokejom. Ako mladý chlapec začal hrávať za košický klub ČsŠK pod trénerom Františkom Janderom. V 20. rokoch na Tatranskom pohári 1934 nastúpil za Košice a jeho talent neunikol pozornosti trénera LTC Praha. Pražský klub bol v tom čase jedným z najlepších hokejových klubov v Európe. LTC Praha vtedy prebil ponuku HC Tatry, a tak mladý L. Troják odišiel skúsiť šťastie do hlavného mesta.

Onedho sa mladý Košičan pôsobením v pražskom klube dostal do pozornosti reprezentácie. Prišiel jeho prvý veľký turnaj - Olympijské hry 1936 v Garmisch-Partenkirchene. Československé družstvo tam obsadilo 4. miesto. L. Troják sa tak stal prvým Slovákom v národnom tíme. Mladý, dravý a superrýchly hokejista s veľkým morálnym cítením a zmyslom pre fair-play si dokázal získať davy fanúšikov. Tí, čo ho poznali o ňom hovorili, že bol veľký pedant. Nikdy nevynechal tréning, vždy si splnil povinnosti a aj osobnostne sa prejavoval ako veľký človek, skvelý kamarát a morálny vodca tímu. V tých časoch bola profesionalita ešte v plienkach, ale on sa ako profesionál skutočne správal. Chodil do práce, (bol účtovníkom v pražskom cukrovare), po práci na tréning a keď prišiel deň zápasu, dostal hoci aj výnimočné voľno, len aby mohol hrať. Kolegovia mu veľmi fandili a v športe ho aj podporovali.

Premiéru na majstrovstvách sveta absolvoval v roku 1937 v Londýne ako 23-ročný. Medaily však získal až o rok neskôr, keď svetový šampionát hostila pražská Štvanica. L. Troják mal prvú medailu z veľkého turnaja – bronzovú. Na MS 1939 vo Švajčiarsku národný tím opäť neuspel. Prišla vojna a fanúšikovia a hráči na hokej a majstrovstvá sveta mohli na dlhých osem rokov zabudnúť. V roku 1947 hostila MS opäť Praha. Najlepší na turnaji bol jednoznačne náš prvý útok v zložení Konopásek – Troják – Zábrodský. Títo traja bavili tribúny kombinačným hokejom a fantastickou zohratosťou. Lenže prišiel šok. Tím ČSR podľahol Švédom 1:2. Hráči z krajiny troch koruniek po zápase oslavovali, istí si titulom majstrov sveta. Blahoprajný telegram im poslal i švédsky kráľ Gustáv V. Československo v poslednom zápase zdolalo tím USA 6:1. Švédi hrali posledný zápas – povinnú jazdu proti Rakúsku. L. Troják ani nešiel na štadión. Jeho manželka však počula v rakúskom rozhlase, že Rakúšania porazili Švédov 2:1. Exkošičan sa rozbehol na štadión. Vychutnať si slávu, víťazstvo a tiež prevziať cenu pre najslušnejšieho hráča turnaja. Zverenci kanadského trénera slovenskej národnost, Mateja Bucknu, vtedy získali prvý titul majstrov sveta pre Československo. V Košiciach pripravili L. Trojákovi obrovskú slávu a jeho rodnú Radlickú ulicu premenovali na Trojákovo námestie.

Majstrovstvá sveta 1948 privítalo v rámci olympijského turnaja mesto St. Moritz. L. Troják niesol vlajku československej výpravy. Bucknovci titul neobhájili. Chýbal im na to iba jeden gól, a preto sa zo zlata vďaka lepšiemu skóre tešila Kanada. Československo získalo aspoň cenu útechy – titul európskeho šampióna.

Hokejová kariéra a život L. Trojáka ukončila tragická letecká nehoda nad kanálom La Manche. Spolu s ním prišli o život aj ďalší československí reprezentanti. Výprava hokejistov Československa vtedy letela na zájazd do Francúzska a Anglicka. Pre rôzne politické prekážky francúzske úrady nevydali víza pre nášho brankára Jarkovského a obrancu Švarca. Z tohto dôvodu sa výprava musela rozdeliť a cestovať v dvoch lietadlách. Zápas v aréne Palais des Sports sa proti Racing Club de Paris (4:3) aj tak hral. Časopis L´Equipe písal o Trojákovi, Stiborovi a Pokornom v superlatívoch. O dva dni mala výprava pokračovať do Anglicka. Hráči Troják, Štovík a Pokorný nedostali vstupné víza, preto sa vedenie výpravy rozhodlo opäť rozdeliť výpravu na dve skupiny. Vedúcim druhej skupiny bol L. Troják a k nemu sa pridali Jarkovský a Švarc. Zvláštne lietadlo so skupinkou hráčov vzlietlo 8. novembra 1948 o 16. hodine a 28. minúte z letiska Le Bourget. Pilotoval ho vojnový letec René de Narbonné. Podľa Československého veľvyslanectva v Paríži lietadlo letelo nad prieplavom La Manche a pre hustú hmlu sa muselo vrátiť do Paríža, žiaľ, tam už s výpravou nepristálo... Skončilo vo vlnách prieplavu a jeho trosky sa nikdy nenašli.

Na počesť L. Trojáka po ňom pomenovali košický zimný štadión a 30. novembra 2002 bol uvedený do Siene slávy slovenského hokeja. Na záver ešte niekoľko čísel: počet ligových sezón: 11, počet reprezentačných štartov: 75, počet reprezentačných gólov: 37. Najväčšie úspechy: 1937, 1938, 1946, 1947 a 1948 - majster ČSR, 1939, 1940, 1942, 1943 a 1944 - majster českomoravskej ligy, 1938 - bronzová medaila z majstrovstiev sveta, 1947 -titul majstra sveta, 1948 - titul vicemajstra sveta.