Profesionálni aj amatérski mineralógovia na nej vystavovali exponáty, ktoré nás presvedčili, že nie každý kameň je obyčajný. Oslovili sme maďarského, poľského a jedného domáceho nadšenca.

Andrzej Bezkorowajny z poľského mesta Brzesko má 52 rokov a zbieraniu minerálov sa venuje od študentských čias. O tom, že sa stane mineralógom, nikdy nesníval. "Chcel som byť letcom. Na leteckú akadémiu ma však neprijali, z čoho som bol veľmi smutný," hovorí Andrzej. "Kamaráti sa prihlásili na štúdium geológie v Krakove. Viac-menej z nudy a kvôli tomu, že som sa chcel dozvedieť niečo nové, som sa tam prihlásil aj ja." O geológii pritom nevedel nič. "Veľmi skoro ma však zaujala. Prišiel som na to, že je to pestrý a zaujímavý odbor. Pôvodne som tam chcel študovať len istý čas a potom to opäť skúsiť na leteckej akadémii. Pohltilo ma to však a rozhodol som sa, že geológiu doštudujem."

Čoskoro začal minerály zbierať. "Pred tridsiatimi rokmi sme boli zo školy na praxi v prírode. Študovali sme okolité horniny, robili mapu hornín. Počas chôdze som zakopol o veľký kameň. Zdvihol som ho zo zeme a všimol si, že je zaujímavý, zložený z malých kryštálikov. Zapáčil sa mi a stal sa prvým kusom mojej zbierky. Mám ho dodnes." Zo zbierania minerálov sa stala jeho veľká vášeň. "Cestoval som kvôli tomu aj na výpravy. Najzaujímavejšie boli Tanzánia v Afrike alebo Kaukaz. Tam to bolo svojské. Na Kaukaze boli tvrdé podmienky, o to viac si vážim vzorky minerálov, ktoré som odtiaľ priniesol."

Počas takýchto expedícií zažil Andrzej mnoho príhod. "Najviac sa zabávam na reakciách colníkov. Niektorí sa len počudujú, prečo máme plné kufre kameňov, iní ich chcú aj prezerať. Stalo sa, že nás podozrievali, že sme ukradli cenné drahokamy. Najväčším prekvapením pre mňa však bola colníčka, ktorá si kamene prezerala až príliš nápadne, no nemusel som ju napomínať, ako sa ich má dotýkať. Vysvitlo, že je tiež mineralogickou nadšenkyňou." Do zahraničia Andrzej necestuje len kvôli expedíciam. "Pravidelne navštevujem rôzne burzy. Bol som už v Paríži, Budapešti, v Prahe. Nie je to obchod, skôr koníček."

Niekedy sa na expedícii mineralóg "narobí", aby našiel vzácny kus. Inokedy mu priam udrie do očí. "Väčšinou je to o nachodených kilometroch a práci s kladivom. Niekedy vezmeme do ruky aj lopatu a rýľ. Jeden z najcennejších kusov, ktoré som našiel, som však paradoxne iba zbadal. V skale bola diera, v ktorej sa niečo trblietalo. Bol to veľký celestín, zložený z krásnych kryštálov."

Minerál Horváth

István Horváth z Miškolca sa štúdiom hornín zaoberá od mlada. Láska k minerálom v ňom zahorela vďaka strýkovi, ktorý je známym mineralógom a je po ňom dokonca pomenovaná hornina, ktorú objavil. "Raz ma so sebou vzal do obce Rudabánya, kde mi ukazoval rôzne kamene. Nejako extra ma to nezaujalo. Keď však zobral do ruky lupu a ukázal mi jeden kryštál zblízka, pochopil som, o čom to je, aké dokážu byť kamene krásne." Istvánov záujem bol tak silný, že sa rozhodol vyštudovať mineralógiu a dodnes v tomto obore pracuje.

Pracovať s minerálmi ho baví. Dosiahol to, o čom mnohí iní snívajú - jeho práca je zároveň hobby. "Zbieraniu hornín sa venujem väčšinou počas práce. Pracovne často cestujem skúmať niektoré horninové masívy, čo spájam so svojím koníčkom." Väčšinou sa zameriava na maďarské lokality. "Lov" na kamene však podnikol aj do cudziny, napríklad Nemecka, Švédska a Mongolska. "Také možnosti mám práve vďaka práci. Boli to pracovné cesty. Keby som to robil len vo vlastnom záujme, bol by to drahý koníček."

Mnoho výprav určených na hľadanie a zbieranie hornín však podniká aj na základe dobrých kontaktov, ktoré si od roku 1978, odkedy sa zberu a dražbám venuje, vybudoval. "Často to funguje tak, že ma do svojej krajiny pozve spriatelený mineralóg. Na oplátku ho zase pozvem ja k sebe." Skúsený mineralóg István nemá žiadny minerál, ktorý by označil za svoju srdcovku. "V poslednom čase už necestujem na ďaleké výpravy. Skôr sa zameriavam na oblasti v Maďarsku či na Slovensku. Tu je príroda bohatá a páči sa mi charakter hornín, ktoré tu sú."

Istvám pochádza z rodiny, kde má baníctvo a mineralógia veľkú tradíciu. Jeho strýko je známym svetovým odborníkom, ktorý napísal niekoľko odborných publikácií, dokonca niektoré minerály sám objavil, definoval a pomenoval. "Na jeho počesť vedci jeden z minerálov pomenovali po ňom - teda Horváth. Je to náš rodinný klenot. Niečo, na čo sme hrdí. Niekoľko kusov som doniesol aj do Košíc, no bol o ne taký záujem, že sa skoro vypredali." Môžeme to potvrdiť, odfotografovať Istvána s jeho "rodinným kameňom" sme už nestihli. Ktovie, možno raz bude niesť nejaký minerál aj jeho meno.

Sníva o Argentíne

Ján Holečko z Košíc sa začal o minerály zaujímať pred 15 rokmi. "Keď mal môj syn deväť rokov, kúpil som mu encyklopédiu o mineráloch a drahých kameňoch. Zaujímalo ho to, no ako to už u detí chodí, po čase aj prešlo. Ja som si však knihu prečítal tiež a veľmi ma zaujala." Ján bol odjakživa typom do prírody. Rád chodieval na rôzne výlety a prechádzky. "Keď som si však prečítal spomínanú encyklopédiu, už som nepozeral len prírodu okolo mňa, ale aj pod nohy."

Jeho obľúbeným minerálom je achát. Je pomerne vzácny a zriedkavý. Druh so špecifickou modrou možno nájsť len na Slovensku. Druch achátu s peknou, výraznou modrou farbou tvorenou chalcedónom, je vo svete veľmi vzácny. Našiel sa napríklad v Malawi či Rumunsku, ale aj na Slovensku v oblasti Slanských vrchov. "Zberateľ sa achátu poteší trikrát. Najprv, keď ho nájde, vtedy poskočí srdce a skôr tuší, že je to malý poklad. Po druhýkrát, keď ho rozreže na polovičku a kameň ukáže svoje tajomstvo a krásnu kresbu, ktorá je pre acháty výnimočná. NO a tretíkrát, keď ho vyleští do zrkadlového lesku. Vtedy kameň, teraz už drahokam, ukáže plnú svoju krásu."

Ako mnoho iných hobby, aj zbieranie minerálov si vyžaduje isté obete. "Brúsenie a leštenie je 'mravčia' práca, ktorá si vyžaduje trpezlivosť. Navyše, brúsiace a leštiace prípravky nie sú lacné. Výsledok však stojí za to." Jánovým najcennejším kusom je achát s priemerom asi 35 cm. "Keď som ho našiel, dalo veľa práce už len odniesť si ho domov. Vážil asi 20 kilogramov."

Hovorí sa, že niektoré kamene majú "zázračnú" moc. Liečia a mnohé Už v starých legendách sa napríklad hovorí o liečivých kameňoch, niektorí liečitelia ich k rôznym procedúram používajú dodnes. "Mnohí ľudia sa ma pýtajú na to, či je to pravda. Odpovedať môžem len to, že nie som lekár a nič také si nemôžem dovoliť tvrdiť. Čo však viem s istotou povedať, je to, že každý z kameňov má niečo v sebe. Tak ako umelecké dielo, aj minerály vyžarujú určitú energiu. Navyše je dokázané, že už len samotné kryštály menia charakter svetla, slnečného žiarenia, či elektrónov."

Zbieraniu minerálov sa môže plnohodnotne venovať aj laik. "Všetko som si naštudoval sám. Najprv som istý čas chodil do vedeckej knižnice. Chvíľu trvalo, kým som získal potrebné informácie o mineráloch a brúsení. Stále som však nepoznal lokality, kde sa nachádzajú." K takým informáciám sa dostal po tom, čo sa stal súčasťou košického mineralogického klubu. Tam sa stretol s odborníkmi a skúsenejšími zberateľmi. "Najmä Dr. Rudolf Ďuďa, ktorý je uznávaným svetovým odborníkom, mi výrazne pomohol. Preto si ho vysoko vážim a som mu vďačný za pomoc a mnohé rady a vedomosti ktoré mi poskytol. Keď som mu hovoril o tom, ako som niekoľko týždňov hľadal červené opály na jednej lokalite, no márne, len sa pousmial a povedal mi, pod ktorým stromom ich mám hľadať."

To, ktorý minerál sa nachádza v ktorej lokalite vraj vedia mineralógovia určiť na meter presne. "Veľmi si však dávame pozor na to, komu o týchto lokalitách hovoríme. Aj ja mám jedno také ´svoje´ miesto, o ktorom nikto iný nevie. Oslovili ma aj zo Slovenskej akadémie vied, no ani im som zatiaľ toto tajomstvo neprezradil. Keby sa dostalo do nesprávnych uší, mohlo by dôjsť k tomu, že by niektorý prílišný nadšenec danú lokalitu kopaním zdevastoval."

K zbieraniu minerálov Ján priviedol aj niektorých ľudí z okolia, či rodinu. "Manželka chodieva do prírody so mnou. Prirodzene sa preto začala zaujímať o minerály aj ona. Dokonca sa spolu so mnou naučila rozoznávať jednotlivé druhy." V domácnosti však kamene povaľujúce sa po kusoch nábytku nemusia robiť "dobrú krv". "Naučili sme sa rozdeliť si čas tak, aby sa nám domáce práce neprekrývali s brúsením, či leštením." Rovnaké hobby má aj syn pána Jána. Je to teda rodinný koníček.

Najobľúbenejšou lokalitou zberu kameňov je pre košického nadšenca jednoznačne Zemplín a Slanské vrchy. "Bol som však aj v zahraničí - v Maďarsku, Poľsku, Čechách, Rumunsku a Nemecku." Cez taký koníček sa dajú nadviazať zaujímavé kontakty. "Keď som si zriadil stránku ´agate-slovakia´, skontaktovala ma jedna pani z Argentíny, ktorá sa venuje zberu achátov ako ja a prevádzkuje podobnú stránku. Veľmi sme sa spriatelili." Možno mu raz príde pozvánka na expedíciu do Južnej Ameriky.

Na Slovensku a v Košiciach sa zberu minerálov venuje niekoľko desiatok ľudí. "Preto je to hobby, uživiť sa tým nedá. Predajom vyrobených šperkov zberatelia zarobia len toľko, čo im vynahradí vynaloženú prácu. V zahraničí existujú nadšenci, ktorí sú za unikátny kúsok ochotní zaplatiť aj veľké peniaze, no u nás o niečom podobnom zatiaľ neviem." Do budúcna sníva Ján o exotických expedíciách. "Láka ma najmä Maroko a Argentína. Problémom je môj učiteľský plat..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári