Naposledy dominoval v Maastrichte na majstrovstvách Európy, kde vyhral nielen svoju hmotnostnú kategóriu do 90 kilogramov, ale zároveň sa stal aj víťazom absolútky.
Na margo svojej utešenej zbierky, ktorú naposledy rozšíril, však s vtipom reagoval: "Juro Vrábel má už desať medailí, takže mám čo robiť, aby som sa mu vyrovnal a prípadne ho predbehol." Isté je, že 34-ročný borec nehodlá zabaliť napriek úspešnej kariére súťaženie. Veď vyznávači pevných a formovaných svalov zrejú ako víno - čím starší, tým sú niekedy lepší a výnimkou nie sú elitní pretekári po štyridsiatke a dokonca aj po päťdesiatke. "Kulturistika nie je iba šport. Je to životná filozofia, životný štýl, spôsob bytia a osvojenia si zásad potrebných na účinkovanie, ale aj stravovanie, životospráva, postoj k sebe samému. Teda nejde len o fyzickú aktivitu, ale o niečo, čo sa premieta do každej činnosti u toho, kto sa na to dal. To naozaj nie je fráza." Táto myšlienka umožňuje pochopiť zmysel kulturistiky, veď ešte aj teraz je dosť takých, ktorí nad ňou ohrnú nos. Vraj exhibicionisti - aj tak nazývajú tých, ktorí sa upriamili na formovanie svojej telesnej schránky. No naozaj v žiadnom prípade sa nedá zúžiť záber iba na cvičenia a nácvik voľnej zostavy, predvádzanie stanovených póz. Ten, kto chce vynikať, musí mať zakódovaný zmysel pre obetu, disciplínu, náročnosť a húževnatosť.
Rodák z Košíc súťažiaci vo farbách VŠC Dukla Banská Bystrica sa hrdí úctyhodnou bilanciou. V Holandsku dosiahol tretí individuálny titul majstra Európy (predtým bol prvý v rokoch 2001 a 2006). V armádnom centre má vynikajúce podmienky, hovorí, že ho tento šport celkom solídne uživí, preto sa nehrnie medzi profesionálov. Vie, že by sa musel sám starať o sponzorov, vybavovať by si musel rôzne iné záležitosti, cvakať nemalé štartovné a okrem toho presúvať sa neustále z jedného miesta zemegule na druhé. Navyše treba brať do úvahy, že profíci majú boom v Amerike a kto chce obstáť medzi nimi, mal by tam aj žiť, starať sa o reklamu, svoj imidž. Tento spôsob však Havlíkovi nechýba, "uspokojí" sa aj s amatérskym prívlastkom. "Mňa desiate miesto neuspokojuje, čo by som medzi profesionálmi robil," zamyslel sa. Len na ilustráciu: príprava od januára tohto roka na ostatné ME mimo stravy ho vyšla na približne 10-tisíc eur.
Neľahké zhadzovanie
Zaujímavé je, že Štefan "okradol" nechtiac ďalšieho košického pretekára Kuzdera o rovnako cennú placku, lebo on mal pôvodne štartovať v stovke, no napokon schudol niečo cez dva kilogramy, a tak sa dostal znovu do deväťdesiatky, kde sa stretli dvaja Slováci, ktorí skončili na prvom a druhom stupienku. "Niekedy sa nedá vyhnúť dupľovaniu obsadenia jednotlivých kategórií. Avšak kategória do 100 kilogramov by mala zostať mojou nosnou aj v ďalších rokoch, pričom v ostatných troch sezónach som sa už zameral na túto hmotnosť. Predtým to bola i kategória do 85 kilogramov," pripomenul východniar, ktorý mal životnú formu. Túto skutočnosť potvrdil aj štátny tréner Milan Čížek, ktorý sa podieľal na všetkých úspechoch svojho zverenca. "Ak to povedal Milan, tak to musí byť zrejme pravda, lebo on ma pozná veľmi dobre a vie, čo môžem dokázať."
Možno nesmierna ambicióznosť pramenila aj z toho, že Števo si zaumienil odčiniť sklamanie z lanských majstrovstiev sveta, kde skončil až desiaty. Predtým rok mal pauzu a tak toto umiestnenie ho rozladilo, lenže tí, čo mienia byť v popredí, vedia, že popri radosti prichádza rovnako neúnavne aj sklamanie. Niekedy stačí nezapasovať rozhodcom, podceniť jeden detail pri ladení formy, zle napumpovať svaly a nezvládnuť celkom náročnú a vyčerpávajúcu diétu a zrada je na svete. Trebárs len taká úprava hmotnosti je naozajstná veda a zavše dá poriadne zabrať. Sú situácie, keď musí borec zhadzovať aj pár kilogramov na poslednú chvíľu. V Maastrichte to dokázal, zbavil sa prebytočnej záťaže, ale na MS v Ostrave zažil aj to, že štyri kilogramy už boli aj naňho priveľa, zostalo visieť tristo gramov. Však si len skúste ľahnúť do vane naplnenej horúcou vodou a potiť sa, prípadne behať zababušený po schodoch alebo zvoliť iné procedúry na zbavenie sa tekutín a tým aj nadbytočných dekagramov. Nehovoriac o tom, že po takejto tortúre je každý vyšťavený, umorený a ledva prepletá nohami. Kulturisti sa však musia postaviť na pódium a biť sa s konkurenciou.
Prierez kariérou
Ako sa dá dosiahnuť primeraná forma - opáčili sme nášho reprezentanta. "Netreba za tým hľadať žiadne zázraky, len kvalitnú prípravu, neustálu výdrž, poctivý prístup a maximálne nasadenie. Dodržal som to, čo som mal a výsledok sa dostavil," priznal pretekár, ktorý okúsil prvý raz zlato na "Európe" pred deviatimi rokmi v Baku. Vôbec debut na ME mal v roku 1999 a v Madride skončil desiaty. O rok neskôr bol šiesty v Lausanne a do tretice svoj štart premenil na zlato v Azerbajdžane. V tom istom roku bol už aj premiérovo na "svete" a obsadil 8. priečku a navyše bol štvrtý na Svetových hrách neolympijských športov. O rok neskôr bol na MS znovu desiaty a v roku 2003 prišiel veľký míľnik v podobe najcennejšieho kovu na svetovom šampionáte v Bombaji. Oddá sa pristaviť pri tomto úseku jeho športového života, keďže prvenstvo sa zrodilo za zaujímavých okolností. Žiaľ, úradoval doping ako jedna z pliag novodobého športu vôbec. Kulturisti po ňom občas siahnu, ale medzinárodná federácia tvrdo postihuje každého, kto zvolí zakázanú cestu. Táto rakovina stále celkom nevymizla a furt sa nájdu naivní adepti, ktorí si myslia, že "bobulami" doženú to, čo v príprave, čo trvá niekoľko mesiacov, ba až rokov, zameškali. Štefan sa zásluhou tvrdého postupu antidopingových komisárov prepracoval až na najvyšší stupeň práve v Indii, keď jeho súperov diskvalifikovali.
"Skončil som síce pôvodne štvrtý, ale všimol som si niektorých súperov, že boli podozriví. Pohybujem sa v tomto prostredí dosť dlho na to, aby som vedel, kto je ako na tom. Taliani, ktorí skončili predo mnou, vyzerali inak, a tak som si hovoril, že na konci bič plieska, teda po výsledkoch dopingovej kontroly. Najprv komisári načapali Taliana, ako zamieňa vzorku moču a okamžite mi pripadla bronzová medaila. Po návrate domov som ďalej netrpezlivo čakal na ďalšie oficiálne výsledky schválené IFBB, ktoré mali uzrieť svetlo sveta na základe dopingových testov. Šiesteho decembra - práve na Mikluláša - som dostal esemesku a v nej bola krásna informácia, že som majster sveta. Bol to neuveriteľne nádherný sen, ktorý sa mi splnil."
Pravda, jeho radosť sa ešte aj po tom zopárkrát zopakovala, hoci možno už nemala takú intenzitu. Pred piatimi rokmi sa znovu dostal na stupeň pre najlepších, keď na ME bol tretí a na MS štvrtý. V roku 2006 vyhral európsky šampionát do 90 kg a v pároch (v pároch bol vedno s J. Purdjakovou strieborný už na ME 2001) a na MS bol druhý a toto umiestnenie na "svete" si zopakoval aj v roku 2007.
Ako začínal
Mnoho mladých chlapcov sa nechá opantať činkami, posilňovaním. Rovnako to bolo i v jeho prípade. Vo vchode bola činkáreň, a tak sa v nej znezrady ocitol. "Mal som štrnásť rokov, keď som začal koketovať s činkami, ale spočiatku som to nebral vážne. Môj kamarát-sused neskôr zariadil, že som sa dostal do prvého klubu Pro Body Košice. Ako dvadsaťročný som si po prvý raz vyskúšal súťaž juniorov. Na majstrovstvách kraja som skončil tretí." Ako junior sa ocitol i medzi mužmi a na domácom šampionáte v roku 1996 bol štvrtý. To ho povzbudilo. O tri roky neskôr sa stal premiérovo majstrom Slovenska a dokopy získal túto poctu päťkrát. Neskôr sa podieľal na založení vlastného klubu Pro BB Team Košice (vedno s Havlíkom tam boli i ďalší známi kulturisti Kočiš i Horváth). V roku 2001 narukoval na vojenčinu a v osídlach armády zostal. Klub však nezanikol, zostal jeho šéfom. "Mám mladých pretekárov, ktorým sa venujem. Napríklad Janko Soták je už dvojnásobným majstrom Slovenska a naposledy zlato vybojoval i Ondrej Ozaniak. Trénujem ich a hoci bývam v Bratislave, nášmu kontaktu to neprekáža. Chlapci sú samostatní, nemusím ich viesť za ruky, akurát spolu konzultujeme prípravu a upresníme si, čo majú robiť." Predtým spolupracoval aj s fitneskami - Révajovou-Lenártovou či Bunčákovou. Teraz už ale nežné pohlavie "ignoruje". "Baby neposlúchajú," usmial sa.
Kulturistika je vyčerpávajúca a počas obdobia diéty stúpa i nervozita, stres. Preto je dôležité rodinné zázemie, podpora okolia. Š. Havlík našiel spriaznenú dušu v manželke Kataríne, s ktorou majú synčeka Števka, ktorý práve počas ME v Holandsku oslávil 1. rôčik života. Ocino mu dal teda parádny darček, hoci jeho ratolesť si hodnotu medaily ešte neuvedomuje. Na margo trofejí riekol, že sa ich ešte nenasýtil, hoci najlepší vzťah má k prvému zlatu z ME. "Na to sa nezabúda. Pravdaže, aj prvenstvo zo svetového šampionátu si vysoko cením. Hovorí sa, že obhájiť je ťažšie než po prvý raz získať, ale u nás je to naopak. Posledné zlato z Maastrichtu som získal asi najľahšie." Podľa nášho šampióna sa kulturistika nedá vykonávať z nanútenia, nasilu. Pre peniaze alebo pre slávu. To by malo krátke trvanie. Podstatný je vzťah. "Robím ju preto, lebo ma to ohromne baví, hoci ide o tvrdú prácu. Či človek má talent alebo nie, treba si všetko odmakať. Niekedy si aj pošomrem, že som sa radšej mal dať na tenis, lebo pri podobných výsledkoch na kurtoch by som nebýval v trojizbovom byte, ale vo vile. No neľutujem, ako som sa rozhodol," dodal borec, ktorý je skromný a otvorený. Nespyšnel, lebo vie, že horenosi v tomto prostredí nemajú šancu prežiť a rýchle by zhasli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
