KOŠICE. Podnikať v zdravotníctve a zároveň byť funkcionárom úradu, do kompetencie ktorého spadá činnosť neštátnych zdravotníckych zariadení, sa nemusí v praxi vylučovať. A to napriek tomu, že zákon prikazuje úradníkom zachovávať nezaujatosť.
Štefan Lipčák sa stal vo februári lekárom Košického samosprávneho kraja a vedúcim jeho zdravotníckeho odboru. V roku 2005 ako jediný spoločník založil firmu Konsenzus, ktorá v Michalovciach dodnes prevádzkuje ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci. V tom istom roku firmu previedol na manželku a dcéru.
Rozhoduje o rodinnej firme
Samosprávne kraje cez svojich lekárov v rámci preneseného výkonu štátnej správy majú na starosti aj lekárske pohotovosti. Vydávajú povolenia na ich prevádzku, kontrolujú ich materiálne, priestorové a personálne vybavenie, určujú im rozpis služieb a lekárov, ktorí do služby nenastúpia, môžu pokutovať. V právomoci lekára samosprávneho kraja je aj posúdenie niektorých sťažností pacientov na personál pohotovosti.
Môže sa stať, že Lipčák bude ako krajský lekár rozhodovať o pohotovosti, ktorú prevádzkujú jeho príbuzní. Vzťahuje sa na neho pritom zákon, ktorý zamestnancom pri výkone prác vo verejnom záujme nariaďuje zdržať sa všetkého, čo by mohlo spochybniť nestrannosť výkonu ich funkcie alebo viesť k rozporu záujmov.
Do funkcie si Lipčáka vybral predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa (Smer). Rodinnou firmou svojho zamestnanca sa pritom nezaoberal. „Vymenoval som ho na základe priaznivých referencií a skúseností z pôsobenia na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Má štyri atestácie a dlhoročné skúsenosti s manažovaním poskytovania zdravotnej starostlivosti," povedal.
Lipčák: Je to súkromné
Lipčák hovorí, že Konsenzus nevlastní päť rokov a keď začal podnikať, nemohol vedieť, že neskôr sa stane lekárom kraja. Podľa informácií denníka Korzár sa z firmy po tom ako ju prepísal na príbuzných, nestiahol, ďalej ju fakticky riadi. Manželka a dcéra za spoločnosť nevystupujú.
To, že organizuje chod lekárskej pohotovosti a má z jej činnosti príjem, Lipčák nepoprel. „Tieto otázky sa týkajú výlučne súkromia mojej osoby. Nie som verejným ani voleným funkcionárom (...), a preto nie som povinný na ne odpovedať. Mám plnú dôveru svojho zamestnávateľa a som si vedomý svojich povinností a práv voči nemu, ale nie voči médiám," tvrdí.
Tomáš Szalay z občianskeho združenia Health Policy Institute vidí vo firme príbuzných krajského lekára riziko. „Môže z praktického hľadiska predstavovať konflikt záujmov. Kraje získali kompetencie voči lekárskym pohotovostiam bez toho, aby sa zákonom potenciálny stret záujmov riešil," hovorí.
Ochrana verejného záujmu
Župan na menovanie krajských lekárov potrebuje súhlas ministerstva zdravotníctva. „Iba sme prijali menovanie Lipčáka, o jeho bezúhonnosti mal však rozhodnúť samosprávny kraj," povedala hovorkyňa Zuzana Čižmáriková.
Podľa ministerstva práce, ktoré má zákon o výkone prác vo verejnom záujme v kompetencii, mal župan pred prijatím Lipčáka zvážiť viaceré okolnosti. „Cieľom obmedzení a povinností v zákone je zabezpečiť ochranu verejného záujmu, zabrániť zamestnancovi zneužívať svoje postavenie ako aj zabrániť pochybnostiam o jeho nestrannosti," vysvetľuje Barbora Petrová z mediálneho odboru ministerstva.
Lipčák na samosprávny kraj prišiel z košickej pobočky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde pracoval od júla 2005, najdlhšie ako vedúci oddelenia dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Hoci sa aj vtedy mohlo stať, že by prešetroval podnety na "svoju" firmu, nikdy nemal kvôli tomu problém. Zákon o štátnej službe, ktorý na neho platil, rovnako zakazuje zamestnancom konanie, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného s osobnými záujmami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
