Pred samotným predstavením si našla čas na rozhovor a porozprávala nám o svojej práci, živote, dospelých dvojičkách i ročnom synčekovi.

Volali ju Panna Orleánska i Johanka z Arcu a jej príbeh pozná azda každý. Bojovníčka, ktorá vo svojej silnej viere dokázala takmer nemožné, aby vzápätí pre svoju vieru umrela v ohni ako kacírka. Jej život a boj sa stal častým námetov kníh, filmov i divadelných predstavení. Svoju verziu má aj divadlo Kalich a tú predviedlo divákom v Cassia Dance v Košiciach. Postavu Johanky hrá speváčka B. Basiková už od roku 2000. Zaujímalo nás teda, či jej postava ešte dáva niečo nové, alebo ju po toľkých rokoch berie už skôr za rutinu.

"Nie, určite to nie je rutina, pretože medzi prvým a súčasným uvedením uplynulo niekoľko rokov," tvrdí Bara. "Navyše, pre mňa je táto rola vôbec tá najkrajšia, akú som kedy v muzikálovom divadle mala v repertoári. Johanka je zároveň najťažšia a najexponovanejšia rola, keďže je to trojhodinové predstavenie, pri ktorom je tá postava na javisku do začiatku až do konca. A to ma veľmi baví."

Herci občas zvyknú hrať postavy, s ktorými sa úplne stotožnia. Aj Bára priznáva, že s Johankou majú niečo spoločné. "Určite taký ten boj za pravdu a presvedčenie, lebo neznášam faloš, lož a pokrytectvo. Mnohokrát v živote som sa musela ozvať, keď sa dialo mne, alebo blízkym niečo nespravodlivé. Často som s tým mala problémy, ale nedokázala by som mať čisté svedomie v momente, keď sa deje niečo zlé. Ale Johanka v tej svojej dobe bola taká statočná, že bola ochotná za svoju pravdu položiť aj život, čo mi príde úplne šialené a extrémne. Myslím, že taká silná by som asi nebola. Nepoznám takú situáciu, v ktorej by som bola ochotná položiť život. Azda len ak by išlo o moje deti."

Pri toľkých odohraných rokoch by sa mohlo zdať, že postavu dokonale ovláda a že nie je možné, aby sa pomýlila, či dostala okno. Pôvodcom takých situácií zvykne byť aj tréma. A hoci by sa mohlo zdať, že toto slovo je dlhoročnej herečke a speváčke cudzie, nie je tomu celkom tak. "Mávam trému vždy, keď je premiéra nového programu," priznáva. "Vtedy mám trému úplne strašnú. To sa nedá ani popísať, aký je to stras a nervy. Potom, samozrejme, reprízami trému strácam. No vždy v tom prvom uvedení, keď mi na tom strašne záleží a práve preto, že to je nové a nemám to zafixované, vždy je tá tréma veľká. S tým sa nedá nič robiť."

Na konte má Bára množstvo krásnych postáv, ktoré by si chcela zahrať každá žena. Okrem Johanky hrala Rusalku, Kleopatru, Máriu Magdalénu i slávnu Dámu s kaméliami. Má v tomto smere ešte nejaký sen? "V divadle ani nie. Skôr by ma lákala nejaká filmová postava, lebo film mám veľmi rada. A hoci som párkrát v nejkých hrala, neboli to veľké roly. Preto ma to tak láka. Veľmi by ma bavilo zahrať si ťažkú postavu v psychologickej dráme. Možno sa mi to raz podarí."

Okrem toho by si diváci Báru možno radi užili aj v iných predstaveniach či na koncertoch. Speváčka však momentálne prerušila účinkovanie v divadle Ta Fantastika v Prahe, kde účinkovala v predstavení Obraz Doriana Greya a v muzikáli Dáma s kaméliami. Obe sa budú obnovovať, no speváčka nevie, či bude mať na to dostatok času, keďže sa chce venovať malému synovi. "Teraz väčšinou pracovné ponuky odmietam alebo svoju prácu dosť obmedzujem. Koncerty robím tiež iba občas. Myslím, že si diváci budú musieť chvíľku počkať," usmieva sa. "To súvisí aj s novým albumom. To bude reálne asi až budúci rok. Rada by som ho urobila, keďže mi to už dlho nevyšlo. Ešte síce netuším, ako by mal vyzerať, ale mám chuť urobiť niečo úplne nové."

Mamou po štyridsiatke

Ako už Bara spomenula, momentálne ju zamestnáva malý synček Teodor. Dve dospelé dcéry dvojičky Anička a Maruška, teda minulý rok dostali bračeka. "Už má rok a mesiac a darí sa mu výborne. Je veľmi dobrý, veselý a odmalička je to strašne spoločenské dieťa. Vždy má dobrú náladu a je rád na svete. Z ničím si neláme hlavičku a vie si so všetkým poradiť. Je obklopený veľkou láskou a vyrastá v krásnom a harmonickom prostredí. Čo si myslím, že má vplyv na jeho život." Prácu a materstvo, ako Bara tvrdí, zvláda bez problémov. "Práve po skúsenostiach s tým, že som kedysi zvládala dvojčatá a to bolo skutočne veľmi náročné, to jedno dieťa nie je zďaleka problém. Dá sa to perfektne zvládnuť."

Mnoho teenegerov si nevie predstaviť, že by do rodiny mali znova pribudnúť plienky a detský plač. Anička s Maruškou oslávili tento rok 18 rokov. Ako ony reagovali na fakt, že budú mať bračeka? "Boli trošku prekvapené, ale tešili sa. Priali si však dievčatko. Odkedy sa však Teodor narodil, od prvej chvíle ho milujú a dokážu sa o neho veľmi dobre postarať. To ma veľmi teší, že bez toho, aby som ich to nejako učila, či viedla k tomu, keď ich požiadam, aby ho chvíľku postrážili, zvládajú to perfektne. Myslím, že aj pre ne, je to veľmi dobrá príprava na budúci život."

Sama speváčka sa už roky pred tým netajila túžbou mať ďalšie dieťa. Avšak dúfala, že to príde skôr, nie po toľkých rokoch. "Ja som bola nesmierne šťastná. Hovorila som si, že je to odmena, za všetky nevydarené veci a vzťahy, i neúspechy, ktoré v živote prišli. Od začiatku tehotenstva som si uvedomovala, že musím byť trpezlivá a počkať si na výsledky všetkých vyšetrení. Tiež čakať, či to dobre dopadne, lebo tehotenstvo v neskoršom veku nemusí byť vždy v poriadku. Bola som teda pripravená aj na to, že to tiež nemusí vyjsť. Ale tak veľmi som si to priala a veľmi verila, že to dopadne dobre, že to tak naozaj aj bolo. Syn je zdravý a celej rodine to urobilo obrovskú radosť. Je to nádherné mať dieťa aj v takomto veku a myslím, že si to viac vychutnávam a užívam úplne inak, než keď som čakala dcéry."

Napriek tomu, že bábätko prináša väčšinou radosť, predsa, mať ho v štyridsaťpäťke je predsa len trochu nezvyčajné. Speváčkino okolie jej to dalo aj najavo. "Názory sa rôznili. Bolo veľa ľudí, ktorí ma poznajú a vedia, že mám deti veľmi rada a že som si ich vždy priala. Boli teda šťastní aj za mňa a gratulovali mi, že som odvážna. Manželovi rodičia boli tiež veľmi šťastní," spomína Bara. "Našlo sa však pár ľudí, aj mojich kamarátok v mojom veku, ktoré to nepochopili. Niektoré majú deti odrastené, iné sú aj babičkami. Povedali, že by to už nedokázali, nemali by na to náladu, čas ani chuť. Nie je to pre nich v tomto veku prijateľné, chcú už totiž žiť svoj život, chcú mať čas na svoje záujmy. Čudovali sa, že som sa preto rozhodla. Je to však ich názor. Ja som strašne šťastná."

Na rozdiel od prvého tehotenstva sa Bára cítila veľmi dobre. Priznáva, že nemala žiadne zdravotné problémy. Dokonca do posledného mesiaca koncertovala. "Užívala som si to, lebo som vedela, že to už je naposledy, že sa to už nezopakuje. Stále som mala dobrú náladu. Samozrejme, aj rôzne chute... Tie sa striedali a dopriala som si všetko, čo si telo žiadalo. Takou extrémnou kombináciou bola čokoláda s mäsom. Našťastie ma to nijako nepoznačilo na váhe."

Hoci je Teodor dlho očakávaným členom rodiny, Bára hovorí, že ho zbytočne nerozmaznávajú. Dokonca ani manžel Petr, u ktorého by sa mohlo zdať, že keď je o 15 rokov od Báry mladší, práve on ho bude zahŕňať hračkami. No nie je to tak. Spokojná mama hovorí, že majú jednotnú výchovu. Mnoho oteckov má však problém s inými vecami. Prebaľovanie, stráženie, nočné vstávanie. "Petr robí úplne všetko. Sám, spontánne a navyše aj rád. Vôbec mu to nerobí problém. Nemôžem sa v tomto vôbec sťažovať. To znamená, že nemám problém nechať s ním malého. Aj teraz sa o Teodora stará on. Absolútne nemusím mať strach."

Ekonómka a Mozart

Hoci je Bára speváčka a herečka, nie vždy to vyzeralo tak, že v tomto povolaní aj zakotví. Všetci, ktorí ju počuli spievať, si ju určite v inom povolaní nevedia predstaviť. A už vôbec nie v niečom nekreatívnom. Bára má však vyštudovanú strednú ekonomickú školu. "Ja som ako dieťa spievala, chodila do hudobnej školy. Po základnej škole som sa hlásila na konzervatórium, no nevzali ma. Moja mama teda vymyslela inú alternatívu, tú ekonomickú školu. Celú som ju pretrpela, ale vyštudovala som a zmaturovala. No to bola vyslovene iba náhrada, aby som si urobila nejakú školu v prípade núdze. Samozrejme, počas školy som stále spievala. Už v treťom ročníku som mala vlastnú skupinu a spievala verejne. Teda bolo jasné, že sa spevu budem tak či onak venovať. Napriek tomu, že som vyštudovala ekonómiu, nedokážem si predstaviť seba v nejakej kancelárii, pretože tá hudba by mi veľmi chýbala."

Okrem toho, že sa Bára stala znovu mamičkou, médiami nedávno preletela iná zaujímavá informácia. Speváčka sa totiž stala súčasťou kalendára Premeny 2010. Nie však ako Ona, ale On. "Bol to projekt, ktorý organizovala nadácia Archa herečky Chantall Poullain. Niekoľko rokov pôsobí vo svojej nadácii tým, že zbiera finančné prostriedky a zlepšuje nemocničné prostredie pre malých pacientov. Lebo ak nejaké dieťa musí ísť do nemocnice, je to veľmi traumatizujúce pre neho aj pre jeho rodičov. Ak teda to nemocničné prostredie nejakým spôsobom pôsobí veselšie, príjemnejšie, keď sú tam obrázky, hračky, je to pre dieťa znesiteľnejšie. Chantall teda vymýšľa rôzne benefičné projekty, z ktorých sú potom peniaze pre tie deti. Jedným z nich bol kalendár Premeny 2010."

Slovenský fotograf Peter Kurečka v ňom nafotil 12 známych žien, ktoré sa však na fotografii premenili na nejakého umelca či umelkyňu. "Vtip bol v tom, že niektoré sme sa premenili na muža. Napríklad ja som predstavovala Wolfganga Amadea Mozarta. Bol to veľmi dobrý fór, dosť sme sa zasmiali. Bola to pekná práca." Z Kvety Fialovej sa stal Albert Einstein, zo Chantal Poullain Marléne Dietrichová, z Marty Kubišovej John Lennon a napríklad Věra Chytilová sa predstavila ako Andy Warhol.

Budúcnosť Bára plánuje pomaly, kvôli synovi. Ako už spomínala, budúci rok sa chce pustiť do cédečka a absolvuje nejaké koncerty. "Zatiaľ si doprajem veľa cestovania. Pracovného aj rekreačného. Tento rok som už bola v Afrike, v Keni, teraz sme sa vrátili z Dominikánskej republiky, cez prázdniny idem do Grécka, na jeseň sa chystám pracovne do Mexika."

Na záver sme sa Bary opýtali, či má ešte nejaké sny, keďže sa jej splnili tie o speváckej kariére či deťoch. "Nie," tvrdí. "Splnilo sa mi už úplne všetko. Som veľmi šťastná. V živote som túžila po dvoch veciach: mať deti a stať sa speváčkou. Obe sa mi splnili. Patrím medzi tú šťastnejšiu časť ľudstva, ktoré majú svoju prácu aj ako koníček. A za to som veľmi šťastná."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári