Pán futbalista vždy do poslednej chvíle veril, že jeho mužstvo vyhrá

V apríli sme na tejto strane odštartovali predstavovanie známych osobností, ktoré sa nejakým spôsobom zaslúžili o rozvoj nášho mesta, prípadne šírenia jeho mena v zahraničí.

Prvého sme náhodne vybrali Imricha Henszlmanna, po ňom nasledoval Oldřich Hemerka, maliar Anton Jasusch či hokejista Ladislav Troják. Dnes to bude legendárny česko-slovenský futbalista Andrej Kvašňák.

A. Kvašňák sa narodil v Košiciach 19. mája 1936. Futbal mu bol daný do vienka, veď vyrastal v rodinnom dome na Watsonovej (bývalej Solovjevovej) ulici, iba pár metrov od starého štadióna. Po vojenčine (hral počas nej za Trenčín, Tankistu Praha a Duklu Pardubice) sa vrátil do Košíc. Za miestnu Jednotu odohral sezónu 1958/59, ale hneď po nej prestúpil do Sparty Praha. Bolo vtedy z toho veľké funkcionárske haló na linke Košice - Praha, všetko museli riešiť najvyššie telovýchovné orgány. Košické publikum dalo A. Kvašňákovi pocítiť, že ho odchodom do hlavného mesta "zradil". Keď prišla Sparta na východ republiky, pokrikovali naňho "Judáš, Judáš". Mimochodom, z troch sparťanských gólov dal Exkošičan dva...

Po prestupe z Košíc sa A. Kvašňák stal okamžite dirigentom Sparty a jeho vynikajúca loptová technika, prihrávky a prehľad okúzlili fanúšikov. Rokmi sa vzťahy s Košičanmi urovnali, keď sa A. Kvašňák stal lídrom česko-slovenskej reprezentácie. So Spartou Praha získal dva tituly (1965, 1967). Najnešťastnejšou chvíľou bolo preňho i pre Spartu štvrťfinále PEM na jar 1966. Po vyradení Lausanne Sports a Górnika Zabrze vyhrala prvý zápas nad Partizanom Belehrad na Letnej 4:1 (Kvašňák strelil tri góly), kdekto už videl silné mužstvo (s Maškom, Mrázom, Vojtom, Kosom, Vránom) v ďalšom kole. Odveta v Belehrade sa však skončila katastrofou: Sparta dostala v prvom polčase 4 góly a napokon prehrala 0:5. Jej premožiteľ potom prešiel cez Manchester United až do finále...

V československej lige dohral A. Kvašňák 248 zápasov a strelil 83 gólov. V rokoch 1969 až 1972 pôsobil v belgickom klube Mechelen, v sezóne 1972-1973 vo Viktorii Žižkov, v sezóne 1973-1974 a 1974-1975 v Turnove a nakoniec v sezóne 1976-1977 v Zličíne. Za československú reprezentáciu odohral celkom 47 zápasov a strelil 13 gólov. Dvakrát hral na majstrovstvách sveta, v roku 1962 získal striebro. Z majstrovstiev Európy 1960 má bronz.

A. Kvašňák sa počas sparťanskej kariéry zaradil medzi jej legendy. Množstvo fanúšikov chodilo v 60. rokoch na Letnú hlavne kvôli nemu, lebo bol nielen skvelým dirigentom hry a brilantným technikom, ale aj veľkým zabávačom. Keď končil v Sparte v roku 1969, vypredaná Letná mala v očiach slzy. Navyše, odvtedy vykazoval sparťanský pokladník oveľa menšie tržby. Čo všetko A. Kvašňák pre Spartu znamenal, dosvedčuje aj anketa o "Sparťana storočia", v ktorej vyhral pred Janom Bergerom, Karlom Peškom-Káďom a Tomášom Rosickým.

Košický rodák bol na trávniku osobnosťou, stratégom, režisérom, šéfom a strelcom. Mužstvu vedel vtlačiť štýl a vnútiť vlastné presvedčenie, bol dušou kolektívu. Diskutoval s rozhodcami, robil divadielka, padal, miatol súperových hráčov, pričom často to vyzeralo tak, že po ihrisku sa svojimi dlhými krokmi len prechádza. Vždy však vedel, kde má byť, kde sa bude rodiť akcia, aký úskok na súpera použiť. "Muž, ktorý po ihrisku chodí, ale je vždy tam, kde treba," znela jedna z jeho dobových charakteristík. Bol označovaný za veľkého umelca tvrdej futbalovej driny s nemotornou postavou, za umelca milujúceho burácajúce tribúny. Bol mentálne veľmi silným futbalistom, ktorý do posledných momentov burcoval spoluhráčov. Patril k vzácnym víťazným typom a vždy veril, že jeho mužstvo vyhrá. Táto viera mu zostala aj po skončení futbalovej kariéry... Nie nadarmo ho národ prezýval Pán futbalista.

A. Kvašňák zomrel na rakovinu pľúc 18. apríl 2007 v Prahe. V tom čase bol rozvedený, mal dvoch synov a tri vnúčatá. Posledná rozlúčka sa konala na Vinohradskom cintoríne v Prahe, kam sa s futbalovou legendou prišli rozlúčiť davy ľudí. V Kaplnke svätého Václava, kde sa smútočný obrad konal, vzdali hold košickému rodákovi napríklad sparťanskí spoluhráči v 60. rokoch - Josef Vojta, Tadeáš Kraus, Václav Mašek alebo Vladimír Táborský. Mladšiu generáciu futbalistov z Letnej zastupovali Petr Kouba, Martin Frýdek či Václav Němeček.

Pred rakvou zahalenou v sparťanskej červeno-žlto-modrej vlajke boli vystavené vence aj od Sparta plejer clubu, ktorý združuje bývalých futbalistov z Letnej. Nechýbali zástupcovia Nadácie futbalových internacionálov, veniec poslalo i reprezentačné mužstvo a čilské veľvyslanectvo. Práve v tejto juhoamerickej krajine sa A. Kvašňák v roku 1962 na majstrovstvách sveta preslávil.

Predpoludňajšia rozlúčka sa odohrala v tradičnej pietnej atmosfére, popoludní sa A. Kvašňák dočkal ovácií tisícok fanúšikov na mieste, ktoré miloval najviac. Pred derby Sparty so Slaviou si štadión uctil jeho pamiatku minútou ticha. Sparťania nastúpili s čiernymi páskami a Kvašňákovo miesto na tribúne, kde sedával, zostalo neobsadené, vyzdobené čiernou stuhou, kyticou a fotografiou usmievajúcej sa legendy.