Korzár logo Korzár Košice

Napriek vlastnému postihnutiu sa snaží hlavne pomáhať iným

Život človeka s telesným či mentálnym postihnutím je diametrálne odlišný oproti životu zdravého člena spoločnosti. Zvyčajne sa spája so životom v ústraní, len s akýmsi prežívaním.

Každý deň roznáša po Košiciach obedy.Každý deň roznáša po Košiciach obedy. (Zdroj: autor)

O tom, že to vždy nemusí platiť, však svedčia prípady ľudí, ako je napríklad Košičan Ladislav Verešpej. Napriek zdravotným patáliám je veľmi aktívny a prakticky celý život študuje alebo pracuje. Už päť rokov roznáša obedy chorým, starším alebo imobilným ľuďom a je so svojim životom maximálne spokojný.

Ladislav sa narodil pred 46 rokmi v Gemerskej Polome. V tejto obci vyrastal aj počas troch rokov štúdia na základnej škole. "Potom sme sa kvôli otcovej práci presťahovali do osady Grajciar. Bolo tam veľké družstvo, otec bol jeho predsedom," spomína Ladislav. V tejto lokalite býval s rodičmi dva roky. "Školu som navštevoval v Haniske pri Hornáde. Časom sme však opäť začali zvažovať sťahovanie. Mama bola domáca, ale chcela pracovať. Na dedine nemala toľko príležitostí, ako by mala v meste. Navyše začal som byť neustále chorľavý. Potrebovali sme bývať v blízkosti nejakej nemocnice." Voľba padla na Košice, konkrétne na byt na Turgenevovej ulici. Tam sa spoznal aj s človekom, ktorý mu o niekoľko rokov veľmi pomohol - Máriou Gamcovou. "Na Turgenevovej som mal ako malý chlapec partiu. Ona v nej bola. Naši rodičia boli okrem toho priateľmi. Som veľmi vďačný za to, že som ju spoznal. Neskôr mi veľmi pomohla." Nepredbiehajme však...

Hoci sme sa o tom s Ladislavom nerozprávali, lebo si to zrejme neuvedomuje, evidentne trpí ľahším mentálnym postihnutím. O svojich ďalších diagnózach však vie. Keď si 46-ročný muž pospomína na detstvo, vybaví sa mu najmä zhoršené zdravie na druhom stupni základnej školy. "Príčina môjho zlého zdravotného stavu nešla do hlavy ani lekárom. Robili mi rôzne testy a okrem toho, že prišli na to, že mám oslabenú celkovú imunitu, je mojou diagnózou aj epilepsia." Hneď dávalo všetko zmysel. Dovtedy si jeho okolie myslelo, že je jednoducho trocha slabší ako ostatní. "Problémy som mal najmä v škole. Často som zaspával, bol malátny a nevedel sa sústrediť. Samozrejme, že sa to premietlo aj do známok. Keď mi objavili epilepsiu, všetko sa vyjasnilo. Už vedeli, že za to nemôžem." Napriek tomu však pokračoval v navštevovaní základnej školy pre zdravé deti.

Už s úspešným ukončením základného deväťročného vzdelania mal značné problémy. Napriek tomu sa chcel rovnať zdravým ľuďom, bojoval za svoj sen. "Po základnej škole som sa začal v Košiciach učiť za autokarosára. Nešlo mi to. Výsledky neboli také, aké som chcel, hoci som sa veľmi snažil. Keď som bol v treťom ročníku, vedenie školy navrhlo mne aj mojim rodičom, aby som štúdium predčasne ukončil. Vraj bude lepšie, keď to vzdám a nebudem sa trápiť, ako keby som mal prepadať." Hoci s nevôľou, no predsa len súhlasil. Po tom, čo prestal študovať, však neostal vylihovať doma.

Na vojenčinu po škole nešiel. Kvôli zdravotnému stavu dostal "modrú knižku". "Otec mi vybavil prácu na družstve. Robil som tam rôzne manuálne práce. Rodičia však nechceli, aby som ostal bez školy. Vybavili mi teda diaľkové štúdium v odbore traktorista - mechanizátor." Niekoľkokrát týždenne za ním do práce dochádzal učiteľ z Čečejoviec. "Vodičský preukaz som nemohol mať. Ako robotník, traktorista - mechanizátor som však mohol pracovať. Vyučil som sa, no bol to odbor, ktorý som dokončil bez maturity." Napriek problémom s učením sa stále rád vzdelával. "Spoznal som sa s ľuďmi okolo Dr. Miloša Jesenského. Ich fenomenologický klub organizoval niekoľko seminárov. Popri práci som sa ich zúčastňoval, robil rôzne referáty, diplomové práce. Obohatilo ma to a neskôr som zo získaných vedomostí v práci profitoval."

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Chce pracovať

Kvôli Ladislavovmu zdravotnému stavu mu bol priznaný polovičný invalidný dôchodok. Nemusel sa teda snažiť spraviť niečo so svojím životom. On však nie je ten typ. Ambície mu nikdy nechýbali. Stále chcel byť plnohodnotný občan rovnocenný zdravým ľuďom. "Od osemnástich rokov som stále pracoval. Najprv na družstve, čo mi vybavil otec, potom sa zmenilo na súkromnú firmu, ktorá po niekoľkých rokoch skrachovala. Hneď si ma však zobral iný súkromník, robil som výkopové práce." Ako robotník pracoval 25 rokov. Len jediný raz bol po tomto období nezamestnaný - niekoľko mesiacov v roku 2004 "Ani to som však nechcel ostať doma. Prihlásil som sa na verejnoprospešné práce, zbieral som odpadky po meste."

Koncom roku 2004 došlo k zlomovému stretnutiu Ladislava s jeho kamarátkou z detstva, Máriou Gamcovou. "Videla, že mám problémy so zamestnaním, a tak mi pomohla. Zaúradovala a vybavila mi miesto v občianskom združení Maltézska pomoc. Bola to opatrovateľská a charitatívna organizácia, ktorá pomáhala sociálne odkázaným ľuďom. Robil som rôzne práce, najčastejšie som roznášal jedlo." Časom táto nezisková organizácia zanikla. Ladislav to prežíval veľmi ťažko. Na svoju záslužnú prácu bol veľmi hrdý. Dlho po zániku Maltézskych rytierov ešte nosil bundu s ich symbolmi, krížmi na rukávoch. Ladislavovi v ťažkých časoch opäť pomohla kamarátka z detstva. Zamestnala ho v novovzniknutej opatrovateľskej službe Homo Homini.

Ladislav nikdy neuvažoval nad tým, že bude pracovať v sociálnej sfére. "Nemal som predstavu o tom, ako taká práca vyzerá. Priznám sa však, že mi to bolo celkom jedno. Prvoradé je pre mňa to, že pracujem. Doma jednoducho neviem obsedieť, od rána do ôsmej večera potrebujem pracovať. Preto bol so mnou každý zamestnávateľ spokojný." V súčasnosti roznáša obedy klientom neziskovej organizácie. "Ráno idem po obedy do kuchyne a poroznášam ich podľa objednávky. Objednávky aj prijímam. Nemám vodičák, takže to robím pešo. Nevadí mi to, veď chodenie je zdravé." Svoju prácu má rád aj preto, že sa cíti užitočný, pomáha chorým či starým ľuďom a prichádza do kontaktu s množstvom rôznych ľudí, s ktorými môže prehodiť zopár slov, zavtipkovať.

Ladislav býval odmala s rodičmi a dvomi súrodencami. "Staršia sestra zomrela, keď mala 48 rokov na infarkt. Otec zomrel takisto na infarkt v roku 2000, mama rok po ňom." Problémy so srdcom sa ukázali ako nie náhodné. Je to rodinná anamnéza. Ani Ladislav sa obdobným problémom nevyhol. "V roku 2001 sa mi hromadili rôzne zdravotné problémy. Chodieval som na rôzne vyšetrenia. Počas jedného z nich - na krčnom - som odpadol. Myslel som však, že šlo o nejakú nevoľnosť spôsobenú zmenou tlaku. Až o niekoľko mesiacov neskôr mi počas vyšetrenia srdca povedali, že to bol infarkt a ja som ho prakticky 'prechodil'."

V súčasnosti býva v rodičovskom byte s mladšou sestrou. "Aj ona má rôzne zdravotné problémy. Je mi z toho smutno. Vidím, že sa trápi, no neviem, ako by som jej mohol pomáhať." So sestrou sa mu býva dobre. Občas medzi nimi vznikne malý konflikt, no iba taký ako medzi každými spolubývajúcimi. Predsa by však možno raz uvítal samostatné bývanie. Nie je to však hlavný problém, ktorý ho trápi. "Mám asi osem priateliek, s ktorými mám veľmi blízky vzťah. Blízky v tom zmysle, že si s nimi dokážem povedať čokoľvek. Dobré aj zlé správy. Nikdy som však nemal priateľku, milostný vzťah." To ho trápi asi najviac. Nad vecami ako láska či rodina sa už totiž niekoľkokrát zamýšľal. "Zatiaľ som však nestretol tú pravú. Neviem, či existuje. Problém je aj to, že som stredná generácia. Ženy v mojom veku už majú svoje rodiny."

Méty, ktoré by Ladislav chcel do budúcnosti dosiahnuť, sa spájajú práve so vzťahmi so ženami. "Rád by som si našiel nejakú blízku osobu. Niekoho, na koho by som sa mohol kedykoľvek obrátiť. Chcel by som aj študovať, no kvôli zlému zraku by to už bolo ťažké." Inak je so svojím životom spokojný. "Máme chatu v Slovenskom raji. Tá ma dokáže tešiť najviac. Jediným mojím snom je ísť tam osamotený aspoň na tri dni a nadýchať sa toho zdravého vzduchu."

SkryťVypnúť reklamu

Dobrý chlapec

Pre objasnenie niektorých okolností Ladislavovho života sme sa rozhodli osloviť aj jeho zamestnávateľku, kamarátku a ako ju on vníma, aj členku rodiny M. Gamcovú. "S Ladislavom sa poznáme ešte z detstva. Býval vo vedľajšej bráne. Rodičia nás so súrodencami vychovávali tak, aby sme pomáhali tým, ktorí to potrebujú. Preto sme Ladislavovi často pomáhali. Kvôli svojmu zdravotnému stavu bol totiž častým terčom detských posmeškov. Takto medzi nami vzniklo akési previazanie," hovorí Mária.

S Ladislavom je od detstva prakticky v nepretržitom kontakte. "Stále som sa zaujímala o to, ako na tom je." Objasnila nám aj jeho zdravotný stav. Ladislav si ho totiž úplne neuvedomuje. "Pomáhala som mu vybavovať invalidný dôchodok. Najvážnejšie je na tom so srdcom a veľkým problémom je aj epilepsia. Okrem toho má však aj mnoho iných diagnóz, vrátane mentálneho postihnutia."

Mária nám ozrejmila aj jeho rodinné pomery. O rodičov prišiel skôr, ako nám povedal. Na roky si totiž dobre nepamätá. "O otca prišiel ešte počas socializmu, v roku 1980. Nemali veľa peňazí a tak museli rodičovský byt po smrti mamy vymeniť za menší na Lomenej ulici, kde žije so sestrou." K slušnej práci mu Mária pomohla ešte v deväťdesiatych rokoch. "Videla som, že pracoval v rôznych aktivačných prácach. Napadlo mi, že jednoduchú prácu dokáže robiť aj u nás. Zamestnali sme ho v maltézskych rytieroch. Veľmi sa mu to páčilo. Študuje totiž históriu a veľmi ho zaujímajú rôzne rády. Oblečenie so znakmi maltézskych rytierov nosí dodnes."

Registrovaný je dokonca ako klasický zamestnanec. Opatrovateľská služba teda nevyužíva štátny príspevok za zamestnávanie zdravotne postihnutého človeka. "Je veľmi dobrý pracovník. Keď mu poviem kde a o ktorej má byť, bude aj utekať, aby to dodržal. Potrebuje však autoritu. Človeka, ku ktorému nemá vybudovaný vzťah, nebude počúvať." Zamestnať človeka s podobným osudom by však určite odporučila každému zamestnávateľovi, ktorý disponuje vhodnými pozíciami.

Ladislav je k Márii pripútaný silnou dôverou. "Vyplýva to z toho, že som ho už odmala bránila. Niekedy chcel byť dokonca viac než kamarátom a musela som určiť hranice... Sme stále v kontakte. Pozná sa aj s mojou rodinou, niekedy nám píše esemesky aj cez víkend. Vie, že sa na nás môže kedykoľvek obrátiť, je to dobrý chlapec." Určite ho plánuje zamestnávať aj do budúcnosti a Ladislavov osud jej nebude nikdy ľahostajný.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  1. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  2. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  3. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  4. Fico škodí ekonomike, na reformy roky kašľal
  5. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  6. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  7. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  8. Ako pripraviť motorku na sezónu: Rady pre bezpečnú jazdu
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 15 620
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 190
  3. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 6 710
  4. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 5 818
  5. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 4 968
  6. Nevšedný ostrov. Ischia priťahuje pozornosť čoraz viac turistov 4 816
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 516
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky? 2 375
  1. Juraj Tušš: O láske - trochu inak.
  2. Dávid Polák: Počítanie mŕtvych
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Ján Škerko: Deň D, keď sa Amerika utrhla z reťaze. Šok a zdesenie
  6. Vladimír Benčík: Ako CIA hľadala Archu zmluvy – Donald Trump odtajnil dokumenty
  7. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (4. - 10.4.1925)
  8. Jozef Foltýn: Zavraždený Marek bol stelesnením slušného človeka
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 102 400
  2. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 50 886
  3. Ján Šeďo: Stalo sa to včera na "urgente". 37 247
  4. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 26 369
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 21 692
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 18 270
  7. Matej Galo: Pán Fico, ste tak neschopný, alebo len žijete mimo reality? 17 904
  8. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 13 563
  1. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  2. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  3. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  4. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  5. Tupou Ceruzou: Medvede
  6. Tupou Ceruzou: Mr. Business
  7. Věra Tepličková: Romana nám odkazuje, že je stále úžasná
  8. Radko Mačuha: Po MDŽ SMER pozýva na zabíjačku.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Juraj Tušš: O láske - trochu inak.
  2. Dávid Polák: Počítanie mŕtvych
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Ján Škerko: Deň D, keď sa Amerika utrhla z reťaze. Šok a zdesenie
  6. Vladimír Benčík: Ako CIA hľadala Archu zmluvy – Donald Trump odtajnil dokumenty
  7. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (4. - 10.4.1925)
  8. Jozef Foltýn: Zavraždený Marek bol stelesnením slušného človeka
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 102 400
  2. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 50 886
  3. Ján Šeďo: Stalo sa to včera na "urgente". 37 247
  4. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 26 369
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 21 692
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 18 270
  7. Matej Galo: Pán Fico, ste tak neschopný, alebo len žijete mimo reality? 17 904
  8. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 13 563
  1. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  2. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  3. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  4. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  5. Tupou Ceruzou: Medvede
  6. Tupou Ceruzou: Mr. Business
  7. Věra Tepličková: Romana nám odkazuje, že je stále úžasná
  8. Radko Mačuha: Po MDŽ SMER pozýva na zabíjačku.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu