, je sprístupnená do 1. augusta.
Výstavu tvorí zbierka súkromného zberateľa, s anotáciou drobnej grafickej tlače – knižnej značky. Jej primárnym účelom je označiť vlastníka knihy. "Potreba označiť si takto svoje vlastníctvo vznikla v dobe, keď aj knihy začali byť vo veľkom rozmnožované," informovala nás Lívia Novysedláková z VSM. "Tlačené, teda vo väčšom množstve rozmnožené ex libris boli prirodzene potrebné, až keď sa knihy rozšírili a stali sa bežným majetkom. Dejiny knižnej značky však siahajú oveľa ďalej do minulosti, už do ručne prepisovaných kníh, tzv. manuskriptov, boli taktiež ručne vpísané textové ex librisy, ktoré označovali majiteľov."
Súčasné ex libris patrí do tzv. úžitkovej grafiky. "Je to grafický list rozmerom nie väčší ako 150 x 130 mm. Motívy na knižných značkách môžu byť naozaj rozmanité. V raných dobách knižné značky tvorili napríklad iba vyobrazenia rodových erbov – rodových znakov, neskôr aj tie ich tvorcovia začali dopĺňať textom, alebo sa na text obmedzili úplne a jeho hlavnou súčasťou bolo meno vlastníka. Dnes tu stretneme portréty, karikatúry, krajinky, zátišia, žánrové, biblické alebo mytologické výjavy a podobne.
A o čom je ešte ex libris v súčasnosti? Okrem svojej primárnej funkcie, ktorú nestratil, je to aj samostatné umelecké dielo. Zberateľstvo je asi prirodzenou ľudskou vlastnosťou. Človek sa s ňou narodí, no nie u každého prerastie do „skorošialenstva", ktoré zachváti niektorých jedincov. Ničím zvláštnym sa navonok od bežného človeka nelíšia. V dave ich prehliadnete. Ale skúste s niektorým nadhodiť tému, ktorá sa dotýka jeho skrytej vášne. Až vtedy spoznáte, čo sa skrýva aj v tom najzarytejšom introvertovi.
"Ale chápme ich a vlastne buďme im vďační. Aj vďaka ich vášni sa v prepadlisku dejín nestratilo mnoho krásnych vecí. Je to ich svet, v ňom sú doma a rozžiaria sa ako klasické žiarovky. Praví zberatelia, a už teraz hovoríme o zberateľoch umenia, sa radi pohybujú po antikvariátoch, starožitnostiach, burzách a výstavách. Hľadajú, vymieňajú, kupujú a svoju zbierku neustále zväčšujú, skvalitňujú, ale čo je niekedy pravidlom, aj pred inými schovávajú. Máloktorý je ochotný sa so svojím bohatstvom podeliť s inými," dodáva L. Novysedláková.
Nie je to však pravidlom. Súkromné zbierky sa neraz stali základom mnohých verejných galérií a múzeí. Tou najznámejšou možno je zbierka umenia a kuriozít cisára Rudolfa II. Habsburského, ktorá je vystavená v tzv. Rudolfíne v Prahe. A aj VSM sa môže pochváliť kolekciami súkromných zbierok, ktoré ich majitelia odkázali verejnosti. Bol to napríklad umenovedec Imrich Henszlmann, biskup Žigmund Bubics, gróf Peter Dessewffy a mnoho ďalších aj menej známych Košičanov, ktorí prispeli k bohatstvu fondov múzea v jeho začiatkoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
