Zaplavili obydlia či dokonca cestné komunikácie aj v oblastiach, kde na to neboli zvyknutí, dielo skazy dokonali aj zosuvy pôdy. Najhoršie je na tom východ, okolie Košíc nevynímajúc. Len minulý rok Slovensko trápilo rekordné sucho, teraz je to storočná voda. Čo spôsobuje takéto nepríjemné extrémy? Odpoveď na túto aj iné otázky sme sa pokúsili hľadať v košickej pobočke Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Ing. Martina Tomková je vedúca Klimatologickej služby Košice. "Na regionálnom stredisku v Košiciach pracujem takmer päť rokov. Naša práca spočíva vo vyhodnocovaní klimatologických údajov a vyhotovovaní posudkov o počasí v konkrétnych lokalitách, v konkrétnom čase," hovorí Ing. Tomková. Posudky pripravujú pre poisťovne, ktoré si overujú príčiny vzniku poistných udalosti, ale napríklad aj pre políciu, súdy či súkromný sektor, napr. stavebné firmy. "Momentálne napríklad riešime posudok pre stavebnú firmu, ktorá nedokázala dodržať termín ukončenia výstavby kvôli tomu, že jej to znemožňovalo májové počasie."
Klimatológovia však nesedia len v kanceláriách pri počítačoch. Chodia aj do terénu, hoci to patrí skôr do kompetencií terénnych pozorovateľov. "Naši pozorovatelia sledujú široké spektrum klimatologických faktorov, najmä teplotu, množstvo zrážok, druh a tvar zrážok, oblačnosť, javy (búrka, hmla, rosa...), výšku snehovej pokrývky, teplotu pôdy, ale aj mnoho ďalších." Na východnom Slovensku funguje cca 30 klimatologických staníc a zhruba 200 zrážkomerných staníc. Klimatologické stanice sledujú všetky zložky počasia, zrážkomerné len vybrané charakteristiky, a to napr. úhrn zrážok či výskyt a trvanie búrok. "Na meranie zrážok sa používa zrážkomerná súprava, pozostávajúca zo zrážkomernej nádoby, zrážkomerného lievika, dvojlitrovej nádoby a kovového stojana. Každé ráno o siedmej hodine sa potom odmerným valcom odmeria množstvo zrážok, ktoré napadli za posledných 24 hodín."
Každá stanica, ktorá meria klimatologické faktory, musí dodržiavať striktné podmienky, v ktorých má meranie prebiehať. "Meranie prebieha v každej stanici na Slovensku v presne určený čas. Ide o to, aby bola poloha Slnka na oblohe v rovnakom uhle nad každou z meracích staníc." Zabráni sa tak odchýlke meraní teploty v rôznych mestách, zapríčinenej miernym časovým posunom.
Nad tým, čo sa nad slovenským územím posledný mesiac deje, sa pozastavujú aj klimatológovia. "Čo sa týka teplôt, máj bol normálny," tvrdí Ing. Tomková. "Napadnuté množstvo zrážok však hodnotíme ako mimoriadne nadnormálne. Tohtoročný máj prekonal viacero rekordov v súvislosti so zrážkami." Padli rekordy nielen čo sa týka maximálneho úhrnu zrážok za jeden mesiac, ale aj maximálne množstvo zrážok za jeden deň. V niekoľkých lokalitách, napríklad v Moldave nad Bodvou, padli absolútne rekordy mesačného úhrnu zrážok, teda nielen za máj. Tieto údaje sa sledujú spätne do roku 1951. "Na našich staniciach sme za máj, čo sa týka úhrnu zrážok, namerali 240 mm, čo je od 200 do 380 percent dlhodobého normálu. To znamená, že v niektorých staniciach padlo až štyrikrát viac zrážok, ako je v tomto období obvyklé."
V pamäti starších Košičanov môžu byť tri mohutné košické záplavy zo 70. rokov. Hladina Hornádu bola taká vysoká, že hrozilo jeho vyliatie do centra mesta a obytných častí. Práve kvôli tomuto riziku bol neskôr vybudovaný akýsi "obranný val", tzv. Mlynský náhon, ktorý má mesto pred podobnými rizikami chrániť. Mimochodom, dlhé roky jeho výška i hrúbka pri vysokých hladinách Hornádu postačovala. Tohto roku hrozilo, že sa na severnej strane pri MČ Džungľa pretrhne. Preto bola časť obyvateľov tejto MČ evakuovaná a v pohotovosti boli aj v Hypermarkete Tesco.
Súčasné povodne, ktoré obrátili Slovensko hore nohami, sú určite výnimočné a najkatastrofálnejšie záplavy novodobej histórie nášho územia. Určite aj preto, že boli dlhotrvajúce. Povodne totiž zvykli sužovať územia neďaleko vodných tokov napríklad v obdobiach po zime, keď sa topili snehy a pribudli aj dažďové zrážky. "Zvyčajne trvali niekoľko dní. Boli spôsobené frontálnym systémom, ktorý sa presúval naším územím a priniesol mohutné zrážky, alebo lokálnou prietržou mračien. Súčasná situácia je taká vážna kvôli tomu, že trvá mesiac. Zem je natoľko premočená, že voda nemala kam odtekať či vsakovať. Úhrny zrážok boli také vysoké, že ich vodné toky nestíhali odvádzať z územia."
Takéto vyčíňania počasia, žiaľ, možno očakávať aj v budúcnosti. Ide totiž o celkovú dlhodobú zmenu charakteru počasia nielen na našom území, ale na celom svete. "Za posledné roky sme zaregistrovali určitú zmenu v rozložení zrážok počas roka. I keď aj z minulosti poznáme obdobia so silnými povodňami a naopak intenzívnymi suchami. Zatiaľ čo minulý mesiac padli rekordy čo sa týka maximálnych úhrnov zrážok, minulý rok boli mesiace apríl a máj naopak veľmi suché a úhrny zrážok sa pohybovali pod dlhodobým normálom."
Okrem extrémneho sucha či množstva zrážok nie sú v ostatných rokoch na Slovensku ničím nepoznaným ani veterné smršte, silné búrky, ale ani iné úkazy, ktoré by možno bežný občan na našom území neočakával. "Pred niekoľkými rokmi bol v lokalite mesta Prešov zaznamenaný vzdušný vír pripomínajúci tornádo. Vznik tornád na našom území je však skôr raritou. Vyskytuje sa pod spodnou základňou konvektívnej búrky, ktorý sa počas svojej existencie aspoň raz dotkne zemského povrchu a je dostatočne silný, aby na ňom mohol spôsobiť hmotné škody."
Tornádo je atmosférický vír menších horizontálnych rozmerov, vysoký niekoľko desiatok až stoviek metrov. Trvá od niekoľkých desiatok sekúnd až po niekoľko desiatok minút. A vďaka členitosti nášho územia sa "rozbíja" o rôzne prekážky. No niekedy stihnú narobiť materiálne škody. O tornádach, aké poznáme z iných oblastí sveta, však našťastie nemôže byť ani reč. Zatiaľ...
Mnoho z podobných vrtochov počasia si chodia košickí klimatológovia dokumentovať priamo do terénu. Opisne a fotograficky tak často zachytia škody, ktoré matka príroda napáchala na ľudských majetkoch, ale aj na sebe samej. Často si teda kladú otázku, čím sú extrémne prejavy počasia spôsobené. "Existuje mnoho verzií. Nemôžem poskytnúť odborné vyjadrenie, len svoj názor," tvrdí Ing. Tomková. "Takéto prírodné vyčíňanie a katastrofy nespôsobuje len jeden, ale kombinácia rôznych faktorov." Prvým, prirodzeným, je už samotný fakt, že Zem prechádza od svojho vzniku istým vývojom. Mení sa teda charakter klímy v rôznych častiach planéty. O niekoľko rokov možno budú pre našincov bežné výrazne odlišné teploty či prejavy prírody, ktoré si v súčasnosti spájame najmä s exotickými krajinami.
V médiách sa objavili špekulácie, že nedávne na zrážky mimoriadne bohaté obdobie spôsobil popolček, ktorý do ovzdušia niekoľko týždňov vypúšťala aktívna islandská sopka Eyjafjallajokull. Niektorí odborníci to vylúčili, iní pripustili. Príroda však nie je jediná, ktorá ovplyvňuje počasie. "Svoje určite robí aj činnosť človeka. Množstvo ľudí každý rok na planéte narastá, prírodné zložky sa zužujú, lesy klčujú. Veľmi výrazný zásah do svetovej klímy spôsobuje priemyselná výroba a technický pokrok. S nárastom ľudskej populácie narastá aj množstvo odpadu, ktoré vyprodukuje." Netreba teda brať úplne na ľahkú váhu myšlienky, ktorými ľudí "strašia" rôzne ochranárske organizácie. Svetové samity o znižovaní emisií nie sú náhodné. Dennodenné prírodné katastrofy sú zdvihnutým varovným prstom.
V čase, keď sme našu reportáž písali, sme si vypočuli konečne optimistickú predpoveď počasia na nasledujúce obdobie. Ľudia, ktorí pravidelne sledujú počasie, by však mali brať aj predpovede odborníkov s rezervou. Napríklad o tom, že zvyšok leta už bude na zrážky priemerný... "Dôveryhodná a povedzme takmer presná je predpoveď počasia nanajvýš na nasledujúce tri dni. Ďalej sú to už len prognózy jeho vývoja. Pohyb vzdušných hmôt je dynamický, a teda v počasí dochádza k neustálym zmenám. My môžeme len predpokladať ich pohyb a charakter, teda to, čo so sebou prinesú." Ako sa nám M. Tomková prezradila, s kolegami využívajú istú prirodzenú výhodu vyplývajúcu z ich práce. Vďaka najaktuálnejším informáciám o vývoji počasia vedia takmer vždy, ako sa majú obliecť.
Pre ľudí, ktorých posledný mesiac sužovali často tragickými prejavmi povodne, ale nielen pre nich, možno azda na záver dodať trocha optimizmu aspoň tým, že klimatológovia predpokladajú výrazné zlepšenie júnového počasia. Už by malo ísť o mesiac s letným počasím, čo by mohlo byť aspoň maličkou náplasťou na bolesť spôsobenú veľkou vodou.
Najväčšie prírodné extrémy v Košiciach a okolí:
- najvyšší mesačný úhrn zrážok vôbec bol nameraný v júli 1897 - 239 mm, v auguste 1921 - 222 mm, v auguste 1882 - 216 mm
- bez akýchkoľvek zrážok boli október 1951, marec 1974 a február 1976
- katastrofálne následky mala povodeň na východnom Slovensku v roku 1998. Popoludňajšie búrky s mimoriadnou intenzitou (20. júla) zasiahli juhovýchod Levočských vrchov, horné povodie Malej Svinky a svojím okrajom aj povodie Torysy (Dubovický potok) a Hornádu (horné povodie Margecianky). Množstvo spadnutých zrážok v priebehu približne hodiny v povodí Svinky presahovalo 100 mm. Povodeň priniesla aj straty na ľudských životoch
- minuloročný apríl bol na východnom Slovensku v niektorých lokalitách zrážkovo silne podnormálny, rovnako máj 2009 bol vo Východoslovenskej nížine zrážkovo slabý, kvôli čomu trpeli najmä poľnohospodári
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
