KOŠICE. Evakuácia stoviek ľudí z troch mestských častí, uzavreté a zaplavené dôležité cesty, zvyšovanie ochranných hrádzí vrecami s pieskom. Toho všetko mohli Košice zostať aspoň sčasti ušetrené, ak by štát splnil sľub na dokončenie protipovodňovej ochrany krajského mesta, ktorý dal pred ôsmimi rokmi.
Ide o projekt úpravy koryta rieky Hornád na území Košíc tak, aby bezpečne zvládlo prietok takzvanej storočnej vody. V roku 2002 vláda aktualizovala Program protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2010. Hoci opatrenia na Hornáde nezaradila medzi tri najaktuálnejšie projekty, "rekonštrukcia ochrany intravilánu Košíc" sa dostala hneď medzi ďalšie tri akcie, s ktorými sa uvažovalo pre čerpanie fondov Európskej únie.
Ešte správa ministerstva životného prostredia zo septembra 2007 medzi stavbami do roku 2010 spomína "rekonštrukciu ochranných hrádzí Hornádu v Košiciach". Dnes je jasné, že nič z toho sa nespravilo a nie je ani známy nový termín výstavby.
Peniaze nedostali
"Stavbu máme zahrnutú v podnikovom investičnom pláne. Na jej realizáciu plánujeme získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo z eurofondov. V roku 2010 na prípravu tejto stavby neboli vyčlenené financie zo štátneho rozpočtu," potvrdil Ladislav Bödi, ekonomický námestník košického odštepného závodu Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Peniaze vodohospodári potrebujú na spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, ktoré je základnou podmienkou žiadosti o fondy. Nevyhnutné je aj vykúpiť všetky pozemky, ktoré by vodohospodárske práce zasiahli, a nie sú vo vlastníctve štátu.
Stavba má stále iba územné rozhodnutie. Z projektovej dokumentácie k nemu vyplýva, že profil koryta Hornádu sa má zväčšiť v takmer šesťkilometrovom úseku od nového šikmého mosta na križovatke Prešovská - Sečovská až za Ťahanovský most. Celkové náklady boli stanovené na vyše 27 miliónov eur.
Stavalo sa pred rokom 2002
Počíta sa aj s opravami hate Opátske a hate Ťahanovce, ktoré vyzerajú reálnejšie. "Na rekonštrukciu hate Opátske máme schválený nenávratný príspevok z fondov, na rozšírenie hate Ťahanovce je spracovaný stavebný zámer," hovorí Bodi.
Hornád sa teda mal regulovať aj v mestských častiach Džungľa, Ťahanovce-obec a Sever, kde počas minulého víkendu na niektorých miestach voda dosiahla korunu hrádze a musela sa spevňovať vrecovaním. Nakoniec k vyliatiu rieky nedošlo, domy a majetok obyvateľov ničila spodná voda.
Plánovaná ochrana Košíc pred záplavami mala nadviazať na dokončenú úpravu koryta rieky v úseku Krásna - križovatka Prešovská - Sečovská, ktorá sa urobila v troch etapách v rokoch 1990 - 2002. Aj v týchto miestach postavili ochrannú hrádzu len na pravej strane Hornádu. Rekonštrukciu ľavého brehu znemožnili vlastníci pozemkov, ktorí nesúhlasili s ich zabratím.
V prietoku padol rekord
Aktuálne povodne ukázali, že časť koryta Hornádu, ktorého prietoková kapacita je 400 až 500 kubických metrov za sekundu, nepostačuje na ochranu pred veľkou vodou. Podľa regionálnych hydrologických údajov zodpovedá storočnej vode prietok 757 metrov kubických za sekundu. Ten je podľa platných slovenských technických noriem zároveň limitom na zabezpečenie protipovodňovej ochrany mesta.
Minulý piatok vodohospodári zaznamenali historicky najvyšší kulminačný prítok do vodného diela Ružín v hodnote 630 metrov kubických. Ružín ho zmiernil na 500 a v tejto sile potom Hornád dorazil do Košíc.
Záplavové oblasti:
okolie Skalice až po Myjavu,
od Levíc po Rimavskú Sobotu,
od Popradu po Prešov,
od Starej Ľubovne po Svidník,
okolie Vranova nad Topľou,
okolie Trebišova,
od Zlatých Moraviec po Štúrovo.
Zdroj: Povodňová mapa, Ľubomír Solínu
Na východ kašlali, chránili najmä Žilinu
Od volebného roku 2006 Slovenský vodohospodársky podnik, keď ho ovládla SNS, dokončil na celom Slovensku 32 protipovodňových stavieb.
Najviac (16) ich staval na strednom Slovensku, z nich deväť v Žilinskom kraji.
Na celom východnom Slovensku za tejto vlády začali stavať a dokončili len šesť stavieb.
Z hľadiska politického rozhodnutia to má úroveň straníckého klientelizmu," reaguje na rozmiestnenie protipovodňových stavieb po Slovensku Michal Kravčík zo združenia Ľudia a voda.
Východ republiky, najviac postihovaný povodňami, dostal podľa Kravčíka iba 8,4 percenta z balíka na protipovodňovú ochranu.
Vplyv straníckej príslušnosti pri rozhodovaní o stavbách nevylučujú ani vodohospodárski experti. "Stala sa chyba, že táto vláda vymenila manažment podniku tak, že odbornosť nebola prioritou," hovorí Viliam Macura zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Mohlo to mať podľa neho vplyv aj na rozmiestnenie protipovodňových stavieb.
Autor: jkr
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
