KOŠICE. Koordinovaným postupom chcú dosiahnuť, aby vodohospodári urýchlene prijali účinné kroky na zníženie rizika povodní, ktoré stále častejšie ohrozujú životy a majetok ľudí. V opačnom prípade zvážia podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia.
Ide o život
"Zázrak, že sa nikomu nič nestalo. Nemienime však ďalej čakať a spoliehať sa, že väčšie záplavy už nebudú. Pod vodnou nádržou Ružín ide doslova o život," povedala po včerajšom stretnutí predstaviteľov zaplavených obcí v Malej Lodine starostka Adriána Fečková.
Iniciátorka stretnutia je presvedčená, že vodohospodári neboli na povodeň pripravení. Inak by nemohlo dôjsť k vypúšťaniu takého obrovského množstva vody z vodnej nádrže Ružín do koryta Hornádu. Z viacerých obcí, vrátane Košíc, museli pred povodňovou vlnou evakuovať takmer dvetisíc obyvateľov, voda napáchala obrovské škody na súkromnom i obecnom majetku.
Malá Lodina je prvou obcou pod hrádzou Ružína. "Ľudia sú psychicky na dne. Stačí, že trošku zaprší, a vidím, že majú strach. Takto sa nedá žiť."
Na stretnutí sa dohodli, že budú rokovať s vodohospodármi a s krajským úradom životného prostredia. Starostovia chcú iniciovať hĺbkový audit v štátnom podniku, ktorý je správcom toku. Žiadajú tiež prehodnotiť manipulačný poriadok na vodnej nádrži, na ktorý sa vodohospodári odvolávajú. "Bola to mimoriadna situácia, ktorá si vyžadovala aj mimoriadne opatrenia. Vodohospodári museli podľa predpovede počasia vedieť, že nejde len o nejakú prehánku. Vyhovárať sa na nejaký manipulačný poriadok je nezodpovedné."
Zvažujú trestné oznámenia
"V prvom rade sa chceme dohodnúť s vodohospodármi na prijatí účinných opatrení. Vypúšťanie vody z nádrže do Hornádu je pre nás tabu. Musia sa zlepšiť aj informačné toky medzi vodohospodármi a samosprávami. Keď sa preukáže, že niekto zanedbal svoje povinnosti či iným spôsobom ohrozil občanov a ich majetky, je dosť možné, že podáme trestné oznámenie," povedal starosta Ždane Ján Kokarda.
O trestnom oznámení uvažuje aj primátor Košíc František Knapík a starosta mestskej časti Košice-Krásna Marek Kažimír.
Knapík už s vodohospodármi rokoval: "Dohodli sme sa na principiálnych veciach, ktoré treba urýchlene riešiť. Ide predovšetkým o úpravu hrádze v mestskej časti Džungľa, kde hrozilo vyliatie Hornádu. Žiadame tiež zaviesť jasný a funkčný komunikačný systém medzi vodným dielom Ružín a samosprávou."
V mestskej časti Krásna občania podpisujú petíciu, ktorou chcú osloviť ministerstvo životného prostredia, aby sa problémom Ružína vážne zaoberalo. "Chceme vytvoriť záujmové združenie ohrozených obcí v povodí Hornádu, ktoré by nechalo vypracovať odborný posudok nezávislého znalca napríklad z Českej republiky, ktorý nie je prepojený na ministerstvo či na vodohospodárov. Keď budeme mať dostatok dôkazov, že sa naplnila podstata trestného činu všeobecného ohrozenia, sme pripravení podať trestné oznámenie," uviedol starosta Marek Kažimír.
Vyšetrovateľ konanie zastavil
Starostovia obcí združených v mikroregióne Ružín chcú riešiť problém za okrúhlym stolom. Po záplavách v roku 2008 podali trestné oznámenie na prevádzkovateľa nádrže podozrenie zo spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia. Vyšetrovateľ trestné oznámenie odmietol.
"Bola to zbytočná strata času. Nemienim opäť chodiť na výsluchy, keď to k ničomu nevedie," uviedol predseda mikroregiónu, starosta obce Obišovce Peter Kišiday.
Trestné oznámenie považuje za krajné riešenie aj starosta Veľkej Lodiny Peter Lukáč: "Vodohospodári sa odvolali na manipulačný poriadok na vodnom diele, navyše tvrdili, že povodňou poškodené domy sú v záplavovej oblasti. Nikto nepreveroval, či ten poriadok zohľadňuje záujmy protipovodňovej ochrany a či naozaj všetky domy sú v záplavovom území. Niektoré tu postavili ešte za čias výstavby Trate mládeže, dávno pred začiatkom výstavby nádrže. Mám pocit, že vodohospodári sledujú v prvom rade svoje ekonomické záujmy. Tie však musia ísť v mimoriadnych situáciách bokom."
Aj starostku Malej Lodiny pred dvoma rokmi vypočúvali. "Nemá to význam. Spísali sme aj petíciu, aby sa niekto problémom zaoberal. Odozva nebola žiadna."
Mydla: Zabránili sme ešte väčším škodám
Vodohospodári považujú reakciu samospráv na príčiny záplav za neadekvátnu.
KOŠICE. Podľa vyjadrenia Dušana Mydlu z košického závodu Slovenského vodohospodárskeho podniku počas povodní na prelome mája a júna sa podarilo v Ružíne zadržať v dvoch povodňových vlnách 31,5 milióna kubíkov vody. Umožnil im to manipulačný poriadok platný od roku 2008, podľa ktorého môžu spúšťať hladinu do 1,5 metra. Predtým to nebolo možné.
Celková kapacita nádrže je podľa projektu 59 miliónov metrov kubických. Dvadsať percent však tvoria sedimenty, ktoré sa naplavujú z Hnilca a Hornádu. Pri súčasných limitoch zachytiť väčšie množstvo vody je podľa Mydlu nereálne.
"Priemerný úhrn zrážok v máji bol 200 milimetrov na meter štvorcový. Keď si zoberieme, že plocha povodia nad Ružínom je 1 900 kilometrov štvorcových, potom v povodí Hornádu spadlo celkovo 380 miliónov kubíkov vody. Nehovorím, že všetka voda povrchovo stiekla do korýt, ale povodie bolo také nasýtené, že podstatná časť odtekala povrchovo."
Podľa Mydlu bol Ružín postavený predovšetkým ako zásobáreň úžitkovej vody pre železiarenský komplex a ďalšie podniky v Košiciach, zároveň plní funkciu producenta špičkovej elektrickej energie. "Transformačný účinok na zachytenie povodňových vĺn na Ružíne je len 10 percent oproti Domaši, ktorá má 60 percent, a Šírave so 75 percentami objemu. U. S. Steel a Košická tepláreň sú strategické podniky, nedostatok vody by ohrozil ich prevádzku. Nemôžeme preto s vodou v nádrži plytvať."
Ako uviedol, ani po posledných záplavách nie je dôvod meniť manipulačný poriadok.
sen
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
