husitov však žije aj na Slovensku, dokonca v našom meste. Prečo táto cirkev neupadla do histórie, ale má svojich stúpemcov aj dnes, a o myšlienkach, ktoré hlása, sme sa pozhovárali s košickým vikárom SČSH a dvomi veriacimi.
Počiatky novodobej husitskej cirkvi vidieť v modernistickom myslení a reformnom hnutí rímskokatolíckych kňazov v Čechách a na Morave už koncom 19. storočia. Cirkev československá bola vyhlásená modernisticky a reformne zmýšľajúcimi rímskokatolíckymi kňazmi pod vedením jej spoluzakladateľa a neskôr aj prvého patriarchu Cirkvi československej ThDr. Karla Farského v januári 1920. „Prívlastok husitská dostala cirkev až neskôr, aby bolo ľuďom jasnejšie, aké myšlienky prezentuje a k čomu sa prikláňa. Majster Ján Hus však nebol jej zakladateľom," hovorí vikár Ján Brian Kenneth Lauko.
Dôležitými princípmi, na ktorých nová cirkev od počiatkov stála, boli sloboda svedomia či nepopieranie a prijímanie vedeckých poznatkov. Absencia týchto a ďalších neblahých faktorov v rímskom katolicizme spôsobila hromadný prestup mnohých jej členov a kňazov k Cirkvi československej. "Hlavnou príčinou oddelenia od majoritnej cirkvi bolo, že rímsky pápež Benedikt XV. v roku 1919 nepovolil zaviesť požadované reformné myšlienky (hlásanie Božieho slova a liturgie v materinskom jazyku, zdobrovoľnenie celibátu, atď.) v rímskokatolíckej cirkvi na území Československa. Preto sa reformne zmýšľajúci kňazi rozhodli ísť cestou 'via facti' oddelením od Ríma a vyhlásením novodobej husitskej cirkvi."
Prví husiti sa na území Slovenska hlásili k svojej viere ešte v období vzniku cirkvi. Časom však kvôli rôznym ťažkým historickým krivdám v 40. rokoch viac-menej zanikla. V Čechách však živo fungovala. „V 30. rokoch do nej na území Česka prestúpilo z rímskokatolíckej cirkvi vyše milióna veriacich. Na Slovensku to nebolo nikdy také silné. V období Slovenského štátu a počas socializmu bola u nás Cirkev československá dokonca úplne zakázaná." K oživeniu došlo až po zmene režimov. Košická farnosť sa založila v roku 1927, ale po zákaze zo strany štátu bola obnovená až v roku 1997.
Sú liberálni
Keď prišiel vikár Lauko do Košíc, vstúpil, ako sa hovorí, na "pole neorané". Desiatky rokov, počas ktorých tu Cirkev československá nefungovala, pretrhli všetky spojitosti nášho mesta s husitmi. „Bolo to ťažké. Nikto o nás nevedel. V spolupráci s Ekumenickým spoločenstvom cirkvi v Košiciach a v spolupráci s Českým spolkom v Košiciach sme sa však dokázali dostať do povedomia najmä Čechov žijúcich v Košiciach. Mnohí z nich sa k nám na základe rodinnej tradície či pretrvávajúcej viery pridali." K tomu každoročne prispieva aj pre ekuménu otvorená bohoslužba v Lúčkach pri Rožňave, kde si husiti každoročne pripomínajú mučenícku smrť majstra Jána Husa.
V poslednom sčítaní obyvateľstva sa k Cirkvi československej prihlásilo 150 Košičanov. „Je to však trocha mätúce číslo. Predpokladáme, že niektorí občania sa k našej cirkvi prihlásili len preto, že to vnímali ako akúsi spojitosť s československým štátom." Na bohoslužby chodieva približne 15 veriacich. Konajú sa v nedeľu, v rovnakej miestnosti ako bohoslužby Cirkvi bratskej. „Keďže máme zachovanú obradnú symboliku v liturgii (sviece, kríž, kalich, obetný stôl, živé kvety), musíme pred každou bohoslužbou všetky predmety rozmiestniť tak, ako to potrebujeme. Sme vďační, že Cirkev bratská nám v bratskej láske poskytuje svoje bohoslužobné priestory."
Hoci sa väčšine ľudí pri slove husiti evokujú rôzne archaické spojitosti, Cirkev československá husitská nie je prísne dogmaticky zviazaná. V skutočnosti je veľmi liberálna. "V našej cirkvi sa snažíme skĺbiť vieru v Trojjediného Boha, prvotnú starokresťanskú náuku a reformačné husitské tradície s novodobými vedeckými poznatkami, moderným životom a rozumom." Je to teda akási praktická viera v Boha, ktorá nezatvára pred dnešným svetom a jeho problémami oči. "Naša cirkev má ako rímskokatolícka sedem sviatostí. Prvým rozdielom oproti klasickej rímskokatolíckej náuke je dobrovoľný, nie povinný celibát. Kňaz sa teda môže oženiť. Ďalším rozdielom je napríklad to, že cirkevnými hodnostármi a kňazmi sa môžu stať aj ženy." Rozdielne je aj chápanie eucharistie - večere Pánovej. "Sviatosť je pochopená ako sprítomnenie Ježiša Krista, jeho života, diela a smrti a ako zjednotenie sa s Kristom skrze Ducha svätého. Nie je opakovaním Kristovej smrti."
Významnou odlišnosťou oproti majoritnej cirkvi je chápanie zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Cirkev československá berie do úvahy aj vedu a jej poznatky. "V zmŕtvychvstanie Krista veríme, no konkrétna predstava o jeho forme je iná ako v rímskokatolíckej cirkvi. Veríme, že Kristus vstal z mŕtvych v oslávenom tele. Teda nie v hmotnom, trojrozmernom, ale nadprirodzenom. Takom, ktoré je nad ľudské chápanie, ktoré presahuje nami vnímaný a poznávaný čas a priestor, ale súčasne je živý Ježiš Kristus poznateľný v našom živote." Bohoslužby sú vedené v modernom jazyku, určenom súčasnému človeku, vypustili sa z nej niektoré archaizmy. Spoveď má dva varianty. "Buď je osobná s kňazom. Používa sa najmä pri chorých ľuďoch na lôžkach, alebo pravidelná - každé bohoslužby. Je to teda verejná spoveď, ktorá formou spovedných otázok a spoločného, ale zároveň i osobného vnútorného vyznania svojich hriechov Bohu. U nás ľudia nechodia do kostola z povinnosti, alebo že to prikazuje cirkev. Idú preto, že chcú a cítia, že to potrebujú."
Mnoho katolíkov prestalo chodiť do kostola kvôli príliš konzervatívne ladeným pravidlám, ktoré cirkev hlása. Cirkev československá husitská však prekvapuje svojou liberálnosťou. Napríklad pri novodobom fenoméne, ktorý je, priznajme si to, v súčasnosti všadeprítomný - predmanželskom sexe. "Sme proti tomu, aby mladí ľudia aplikovali neviazaný, teda predmanželský sex. Nie sme však striktne, dogmaticky proti tomu, najmä u tých párov, kde je isté, že sa budú brať. Nikoho neodsudzujeme. Každý prípad treba posudzovať osobitne a citlivo, musíme prihliadať aj na okolnosti. Každý pár sa však snažíme viesť k manželskému zväzku." Ďalšou diskutovanou témou súčasnosti sú interrupcie. Aj v tomto sú husiti pokrokovejší. "Ochrana života je, samozrejme, prvoradá. Ani k problému potratov sa však nechceme stavať striktne dogmaticky a nesúhlasíme s tým, aby bol prijatý zákon o úplnom zákaze interrupcií, lebo by pôsobil kontraproduktívne. Stále sa treba pozerať aj na okolnosti, rozumieť súvislostiam a posudzovať každý prípad citlivo a osobitne."
Oproti ostatným cirkvám je Cirkev československá husitská "živšia", má otvorené oči, je viac spätá s ľuďmi a každodenným bežným životom. "Stretol som sa napríklad s tým, že v rímskokatolíckom kostole odmietli rodičom pokrstiť dieťa kvôli tomu, že jeho rodičia nežili v manželskom zväzku. My s týmto problém nemáme. Dieťa nemôže za to, že sa jeho rodičia nezosobášili. Pokiaľ je u nich prísľub, že sa zosobášia a aspoň jeden z nich je členom - veriacim našej cirkvi a sú tu veriaci krstní rodičia." Husiti presadzujú citlivejší prístup aj v otázke rozvodov. "Sme za dodržiavanie sviatosti manželstva. Ak sa však niekto rozvedie z adekvátnych dôvodov, neodsudzujeme ho a z cirkvi určite nevylúčime. Poznám dokonca prípady, kedy bolo za rôznych okolností členovi cirkvi umožnené podstúpiť cirkevný obrad aj po rozvode druhýkrát." Členmi Cirkvi československej husitskej sa môžu stať dokonca aj homosexuáli, ktorí to myslia so svojím vzťahom vážne. „Bohužiaľ, málo ľudí z tejto komunity vie o takejto možnosti."
Práve to, že ich verejnosť nepozná, trápi husitov najviac. Napriek pokrokovým myšlienkam skĺbeným s klasickou kresťanskou náukou a tradíciou je väčšina ich členov staršieho dátumu narodenia. "Mladí ľudia jednoducho nepoznajú myšlienky, ktoré Cirkev československá husitská presadzuje. Mnohí o nás nevedia." Plány do budúcna vikár Lauko spája práve s odstránením tohto problému. "Misijnou a osobnou činnosťou, bohoslužbami či ekumenickými aktivitami chceme vstupovať do povedomia Boha a vieru hľadajúcich ľudí bez rozdielu."
Ružena
Ružena z Košíc má 64 rokov. "Pochádzam z Olomouca. Tam som sa narodila a bola pokrstená ako 'husitka'," hovorí Ružena. Členkou cirkvi sa teda stala prirodzenou cestou. Husitská viera má v ich rodine bohatú tradíciu. "Moji rodičia aj starí rodičia patrili k Cirkvi československej. Babka bola dokonca jednou zo zakladajúcich členov olomouckého zboru." Keď mala Ružena 18 rokov, presťahovala sa do Košíc. "Prišla som tu s manželom a dvomi kuframi. Začínali sme prakticky 'od piky'. Po čase sa k nám prisťahovala aj babička. Bola veľmi smutná z toho, že tu Cirkev československá husitská neexistovala."
Do roku 1997 husiti v Košiciach nemali možnosť stretávať sa, rozvíjať svoju vieru. "Manžela mám evanjelika. Začala som teda chodiť na evanjelické bohoslužby. Ich cirkev je totiž veľmi podobná našej." Podobne ako pani Ružena spravilo aj mnoho Čechov, ktorí sa do Košíc presťahovali. Keď sa v roku 1997 obnovila Cirkev československá aj v metropole východu, nie každý prestúpil späť. "Je to na rozhodnutí každého z nás. Predpokladám však, že sa k husitom časom vráti viac ľudí." Pre pani Ruženu a jej babičku bol nový začiatok cirkvi na východe veľkou vzpruhou. "Babka sa stále bála, že keď umrie, nebude ju mať kto pochovať husitským obradom. Zomrela však, až keď mala 100 rokov, pred štyrmi rokmi. Myslím si teda, že je v nebíčku spokojná."
Bohumil
Košičan Bohumil má 54 rokov. Husitom sa stal na základe rodinnej tradície. "Pochádzam z Brna. Moji rodičia boli husiti, otec bol dokonca kňazom." Bohumil sa odmalička pohyboval v prostredí, ktoré bolo silno ovplyvnené cirkevným dianím. Tento rok si pripomenie 30. výročie jeho presťahovania do Košíc. "O iné cirkvi som sa príliš nezaujímal. Bol som pokrstený a vychovávaný ako husit, pociťoval som aj akúsi rodinnú povinnosť zotrvať v tejto cirkvi." Je počítačovým grafikom. Má však aj "necivilné" povolanie. Momentálne je diakonom a tento rok zavŕši štúdium na teologickej fakulte. "Ani neviem presne povedať, kedy som sa rozhodol k povolaniu kňazstva. Určite svoje robí aj fakt, že môj otec bol kňazom. Každý deň som bol v kontakte s cirkevným životom."
Ešte predtým, ako do Košíc prišiel vikár, vystupoval pán Bohumil ako zástupca košickej husitskej komunity. V súčasnosti je zástupcom vikára Lauka a už niekoľko rokov sa podieľa na ekumenickej činnosti. "Práca v cirkvi, to je odjakživa moje. Uvidíme, čo prinesie čas. Rozhodol som sa, že sa nechám vysvätiť za kňaza." Cirkvi, do ktorých v ťažkých časoch prestúpili členovia Cirkvi československej, nevníma ako konkurentov. "Som za to, aby sa všetky cirkvi rešpektovali. Aj keby nás bolo 10 a ich milión, stále by to boli naši bratia." Bohumil je šťastne ženatý. V jeho viere sa u kňazov nepopiera prirodzená potreba rodiny. "Máme aj deti. Takisto sú pokrstené ako husiti a prirodzené v tejto viere."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
