nej a najnovšie aj ako Michonetta v opere Adriana Lecouvreur. Práve pred premiérou tejto inscenácie trávil v Košiciach väčšinu svojho času, a preto si našiel čas aj na rozhovor.

„V Košiciach je mi dobre," prezradil Filip s úsmevom. "Hoci som už spieval nejaké postavy aj v Slovenskom národnom divadle, dá sa povedať, že prvú veľkú príležitosť som dostal až v Čardášovej princeznej. Cítim tu značnú podporu nielen od vedenia divadla, ale aj od samotných divákov. Navyše moja mamka je rodená Košičanka, mám tu aj rodinu. V podstate sa dá povedať, že spolovice som východniar."

Kým v operete Čardášová princezná si Filip zahral sympatického darebáka Boniho, v opere Adriana Lecouvreur sa musel popasovať s úplne inou postavou. „Bola to pre mňa obrovská výzva. Hrám intendanta divadla, ktorý je starší, je to pomerne dramatické spievanie, čo je náročné, ale ja výzvy prijímam rád." Aj preto prijal ponuku moderovať vedomostnú reláciu v Slovenskej televízii. „Ja sa totiž necítim byť moderátorom. Nemyslím si, že moderovanie je to, čo by som vo svojom živote chcel robiť, no Hlava XXI je špecifický formát, ktorý ma veľmi oslovil. Je to zaujímavá relácia, uvidíme, ako sa jej bude dariť. Pre mňa je však na prvom mieste operný spev."

Opera ostala pre Filipa prvoradá napriek tomu, že ponúk na účinkovanie v televíznych projektoch, na moderovanie či dabovanie má pomerne dosť. „Popravde sa priznám, že keď som šiel študovať operný spev, ani som presne nevedel, do čoho idem a čo to bude pre mňa znamenať. Postupne som však objavoval hodnotu operného spevu. Operný spev je podľa mňa nadumenie. Nikomu to nechcem vnucovať a ani nikoho nechcem presviedčať o mojom názore. Ale keď na javisku koordinujú všetky zložky operného predstavenia a v dokonalej harmónii spolupracuje viac ako 150 ľudí, tak je to čosi čarovné... Isteže, ísť cestou seriálov by možno bolo jednoduchšie, ale už keď som skončil konzervatórium, mal som pocit, že činoherné herectvo nie je to, čo chcem robiť - cítil som isté pochybnosti. Nechcem znevažovať herectvo, no operu nemôže robiť každý... Postupnými krokmi - a to aj vďaka košickému divadlu - sa však dostávam k tomu, že spievam stále viac a viac."

Zatiaľ sa našťastie nedostal do situácie, ktorá by ho prinútila vyberať si medzi operou a ostatnou svojou prácou. „Keby som si mal vybrať, určite by som sa rozhodol pre operu. Musel by som však vidieť, že tam je istá perspektíva a že to celé má do budúcnosti zmysel. Nech by som sa však rozhodol akokoľvek, za jedným aj druhým by mi bolo ľúto. Jedno s druhým sa však u mňa zatiaľ nevylučuje, navyše - vo svete je trend, že operný spevák by mal byť aj dobrým hercom. Tým, že som vyštudoval herectvo na konzervatóriu, mi to pomerne dobre ide. Na druhej strane mi dlhšie trvá učenie opernej postavy..."

Najviac sa vraj pasuje so sebadisciplínou. „Nikdy som nebol disciplinovaný. Keď odbieham do dabingu či do televízie, tak mám rozptýlenú pozornosť. O to ťažšie sa mi potom pracuje na opernej postave. Ideálne by bolo všetko ostatné nechať tak, venovať sa len jednému, nechať sa tou postavou úplne pohltiť. Ono by sa to dalo, dokáže to mnoho ľudí, no aby som to dokázal ja, tak by som nesmel byť Filip Tůma," smeje sa. "Sám seba totiž vôbec nepočúvam, hoci čím som starší, dokážem byť o čosi zodpovednejší. Pred časom by som nedokázal obsedieť dve minúty na zadku, dnes si už viem povedať: Filip, brzdi!," prezradil na seba so smiechom.

Už ako dieťa vraj na zadku neobsedel a rodičia ho dávali na všetky možné športy, aby sa trochu unavil... „Vtedy sa ešte nepoužíval výraz hyperaktívne dieťa. Mama vraví, že som bol pekne živý chlapec... Ale pubertu som napríklad nemal nejakú dramatickú, ani po diskotékach som nechodil. Motal som sa hlavne pri športoch, pretekársky som plával, hrával som futbal ako každý chlapec. Potreboval som proste rozlet. Jeden otcov kamarát - ešte keď som bol dieťa - to povedal výstižne: Filip by chcel stíhať všetko a je nervózny, že sa to nedá... Bude na tom niečo pravdy, mám rád nové vnemy a vzruchy. Najhoršia pre mňa je nuda."

V poslednom čase sa nudiť rozhodne nestíha. „Občas sa mi stane, že polomŕtvy večer padnem do postele. Keď sa mi nakopí veľa vecí naraz a nestíham, nie som ani tak nervózny, skôr sa neviem dočkať toho, kedy to už budem mať za sebou. V podstate sa vždy teším na to, že keď si splním povinnosti, doprajem si aspoň chvíľku oddychu." Oddych najradšej trávi v spoločnosti svojej priateľky, tanečnice Ivany Surovcovej, s ktorou sa spoznal v tretej sérii šou Let's dance, kde spolu tancovali. „Práve v čase, keď som trávil najviac času v Košiciach pred premiérou, mala ona pred štátnicami. Vtedy nám ani neprekážalo, že sme jeden bez druhého, lebo Ivanka aj tak potrebovala čas na učenie. Inak si však čas na seba vždy vieme nájsť. Som rád, že začala so mnou chodievať hrať golf, pretože pre mňa je to obrovský relax. Vždy sa snažím aspoň raz za čas si nájsť chvíľu a ísť si zahrať. Nuž a teraz môžeme chodiť spolu."

Občas si spolu aj zatancujú. „Minule sme boli neskoro večer venčiť psa a tak sme vyskúšali, či si ešte pamätám nejaké kroky. He-he. Vyzvŕtal som Ivanku na chodníku. Inak ma však mrzí, že na tanec mi nejako času neostáva, lebo je to skvelé na kondíciu. Keď som dostal ponuku ísť do Let´s dance, dosť som zvažoval, či to prijať, veď budem na parkete poskakovať ako taký 'cicimbrus'! Ale pozor - tanec perfektne tvaruje postavu, to by som rád odkázal všetkým chlapom..." Štvrtú sériu Let's dance na Markíze veľmi nesledoval. „Nuž, Ivanka vypadla s Markom Vašutom už ako prvá, tak načo by som to pozeral ďalej? Isteže to Ivanku veľmi nepotešilo, veď kto by chcel hneď na začiatku vypadnúť? Ale vraveli sme si, že všetko zlé je na niečo dobré, lebo mala viac času na učenie..."

Počas Filipovho účinkovania v Let's dance mu prischol titul sexsymbol a dodnes sa z toho smeje. „Je to úplne absurdné, po prvé – nerozumiem tomu výrazu. Viem si predstaviť, že taký titul dostane nejaký pekný a charizmatický herec, ktorý už má za sebou kopu dobrých filmov, výborných postáv. Ja si o sebe nemyslím, že by som bol neviemaký krásavec a druhá vec - neviem, či som urobil toho toľko, že by to malo stáť za obdiv. Nechcem to celé samozrejme znevažovať, lebo je veľmi príjemné vedieť, že vás ľudia majú radi. Ja som však iba normálny chlap, ktorý je rád milý k ľuďom."

Hoci mu príde titul sexsymbol smiešny, uznáva, že svedčí o popularite u ľudí. A hoci sa mu v poslednom čase darí, do nosa mu vraj nenapršalo. „Viem, že tí ľudia, ktorí majú za sebou naozaj veľké úspechy a už dosiahli veľa, si najlepšie uvedomujú, kde je realita a ja ich za to obdivujem. No a druhá vec je vaše okolie a priatelia. Tí by mi nikdy nedovolili chodiť s nosom hore. Ak by videli, že ulietavam od reality, tak by ma stiahli späť za nohu na zem a povedali by mi, aby som sa spamätal. Myslím, že do takéhoto stavu som sa zatiaľ nedostal, lebo ak by sa aj náhodou objavili čo i len náznaky, už by ma uzemnili... Môže sa stať, že niekomu to pripadá, že som namyslený, lebo už na niektorých ľudí nemám čas. Lenže to je dané len a len tým, že ten čas už naozaj nemám. Tí, ktorí sú moji najbližší, však presne vedia, ako to je... Jednoducho - keď je robota, treba pracovať, lebo zajtra už nemusí byť..."

S popularitou ide ruka v ruke aj strata anonymity. „Zažil som aj pár situácií, ktoré neboli práve príjemné, ale väčšinou ide o príjemné stretnutia. Minule sa mi prihovorila taká babička a vraví mi - aj môj muž vás má rád. Potom sa zháčila a vraví - ale nie tak naozaj rád, ale viete ako... Čo už môže byť krajšie, ako keď niekomu urobíte radosť už len tým, že vás stretne? Nuž a potom sa stane, že idem po ulici a ktosi za mnou zavolá - Tůma je debil. Nikomu to nepadne dobre, no ja chápem, človek nemôže byť sympatický každému. Ja by som síce chcel vedieť prečo, no čo mám chodiť po Slovensku a zisťovať, komu som a komu nie som sympatický? Nedá sa vyhovieť každému..."

Začal stavať domček

Od práce si občas odskočí aj na stavbu. Pustil sa totiž do stavania domčeka neďaleko Bratislavy. „Ide to pomaličky. Nepotrebujem to uponáhľať, pretože mám kde bývať. Nie som milionár, takže čosi zarobím, čosi dokončíme a potom znovu... Sám som ruku k dielu nepriložil. Niežeby mi vadila fyzická práca, ale nie je na to čas a ani by som to nevedel... Už stojí hrubá stavba, začíname sa púšťať do vecí vnútri. Môj otec robí stavebný dozor a vravel mi, že by rád mal takých zákazníkov ako som ja, pretože súhlasím vari so všetkým. Nie som ten typ, ktorý by týždeň dumal nad farbami kachličiek a vyžíval sa v tom. Veci podľa mňa netreba prešpekulovať - keď mám pocit, že by to takto či inak pokojne mohlo byť, tak sa rozhodnem a ďalej to už neriešim."

Do stavania domu sa pustil aj preto, že pomaly ale isto by sa aj rád usadil. „Nebránil by som sa dieťaťu. Nevnímam to však tak, že už mám potrebu zakladať rodinu a teraz poďme na to. Navyše, Ivanka je ešte mladá. Perspektívne na to myslíme, no rozhodne nie tak, že by sme to plánovali v blízkej budúcnosti. Keď to príde, tak to bude... Som však ten typ, ktorý považuje fungujúcu rodinu za to najdôležitejšie. Dokonca nie som ani za to, aby mladí ľudia spolu žili - ako sa hovorí - nadivoko. Som staromódny tradičný slovenský rodinný typ, ktorý je za svadbu a deti!," dodal na záver.

Profil

Dátum narodenia: 1. február 1978

Znamenie: Vodnár

Miesto narodenia: Bratislava

Ukončené vzdelanie: VŠMU

Rodinný stav: slobodný, zadaný

Relax: golf

Autor: dnm

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári