prezradila, ako sa zbavila strachu z lietania, ale i to, prečo je príroda pre ňu najlepším relaxom.
V metropole východu strávila pani Emília dva dni, počas ktorých stihla odohrať dve predstavenia v Košiciach a dve v Prešove. „Ja som rada, keď som pracovne vyťažená, takže taký pracovný nápor mi neprekáža. Trochu som sa obávala cesty sem, lebo ešte stále nerada lietam. Strach z lietania, aký som mala nedávno, som už prekonala, ale vždy, keď lietadlo klesne späť na zem, som šťastná. Navyše, cestou do Košíc sme zažili nepríjemné turbulencie, takže si viete predstaviť, ako som si vydýchla, keď sme pristáli," prezradila herečka. Strachu z lietadla sa zbavila tým, že samu seba presvedčila o tom, že spadnúť s lietadlom nie je to najhoršie, čo by sa jej mohlo prihodiť... „No, hádam je lepšie umrieť v lietadle, lebo to je za pár sekúnd, ako sa celé mesiace trápiť s nejakou chorobou. Týmto sa utešujem a už sa preto tak nebojím lietať," vysvetlila s úsmevom.
Strach nielen z lietania, ale zo všetkého negatívneho, čo by sa mohlo prihodiť, najlepšie zaháňa v prírode. „Regenerujem tam, kde je okolo mňa veľa zelene. Nie som veľmi náchylná veriť na znamenia, ale vraví sa, že Býk je zemské znamenie a zrejme na tom niečo bude. Mne stačí príroda, voda, zeleň a hneď sa cítim lepšie. Našťastie, keď nemám čas vybrať sa niekam do lesa, tak mi stačí aj záhradka, ktorú máme pri dome. Rada sa rýpem v hline." Mrkvičku či reďkvičku však nepestuje. „To nie, mne stačia kvety. Tam sa dokážem fyzicky úplne strhať, pretože záhradu máme do kopca, takže sa tam celkom ´namakám´."
Okrem hrabania sa v hline dokáže pani Emílii zaručene dobiť energiou jej šesť vnúčať. „Teším sa, že deti sú úspešné, že sa im darí a že máme toľko vnúčat. Aspoň raz do roka sa snažím o to, aby sme sa stretli všetci pohromade. Častejšie sa to nedá. Väčšinou si užívam vnúčatá tak po dvoch, po troch... Vtedy dostanem poriadne zabrať, lebo prídu a už majú vymyslené, čo všetko by chceli robiť. Ja im musím tie plány naplniť. Dokážu ma totálne vyšťaviť, no na druhej strane, dodajú mi veľa radosti a psychickej energie. Takže je to vyvážené."
Hoci ju vnúčatá vedia fyzicky poriadne vyčerpať, psychickú vyčerpanosť si pani Emília nepripúšťa. „U mňa totiž funguje obranný systém, ktorý mi nedovolí krajné polohy. Vyhýbam sa obrovskému smútku, ale i obrovskej radosti. Všetko sa snažím zrelativizovať. Ak sa aj prihodí niečo zlé, tak si vždy poviem, že to nie je tá najväčšia katastrofa, aká by sa mohla stať a že to nie je až taká tragédia. Nepripúšťam si hraničné emócie. Hlavne nie tie negatívne, ale radšej ani tie pozitívne." Človek sa vraj potom vyvaruje tomu, aby po obrovskom šťastí pocítil neskutočne silné nešťastie...
"Takto žijem už dlho, no nebolo mi to dané v mladosti. Musela som sa to naučiť. Často sa však musím premáhať, aby som dodržiavala tieto moje zásady, lebo mám sklony prepadávať panike, a tým pádom aj veľkým emóciám. Snažím sa racionálne vnímať všetko, čo mi život dáva, prijímať to so všetkým, čo k tomu patrí a učiť sa pokore. Je to môj obranný mechanizmus, pomáha mi strážiť si samu seba. Inak by som už dávno bola ´pod drnom´, alebo - ako sa hovorí - voňala fialky zo spodu," dodala E. Vášáryová s úsmevom na záver.
Autor: dnm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
