Korzár logo Korzár Košice
Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky
ZÁKON NESTANOVUJE STAVEBNÍKOVI POVINNOSŤ DAŤ SI UROBIŤ PRIESKUM

Zosuvy: Kúpa pozemku môže byť lotériou

To, čo sa dialo a deje so svahmi v Košiciach a okolí po nedávnych výdatných dažďoch, keď padajú domy, súvisí so zosuvným pásmom, ktoré sa ťahá od Nižnej Hutky cez Nižnú Myšľu, Krásnu nad Hornádom, Vyšné Opátske až po Ťahanovce.

Vyšné Opátske je oblasťou, kde sa zosúvajú svahy pri každom premočení. Na fotozábere vidno časť zosuvov po posledných dažďoch.Vyšné Opátske je oblasťou, kde sa zosúvajú svahy pri každom premočení. Na fotozábere vidno časť zosuvov po posledných dažďoch. (Zdroj: PK)



KOŠICE. "V zásade ide o aktiváciu starých zosuvov. To, čo sa stalo v posledných dňoch, je do značnej miery legislatívny problém. Máme zlý stavebný zákon, ktorý neukladá stavebníkovi povinnosť dať si vypracovať geologický posudok alebo urobiť prieskum. Stavebné povolenie získate aj bez toho. Stavebník ani netuší, že jeho pozemok sa nachádza v zosuvnom pásme. Pritom zosuvy sú v geologických mapách vyznačené," upozornil Ľubomír Petro zo Štátneho geologického ústavu D. Štúra (ŠGÚDŠ) v Košiciach.

Popadané domy nemuseli byť

Aj úradníci, zodpovední v stavebnom konaní, niekedy podceňujú výsledky odborníkov, uviedol Branislav Žec zo spoločnosti Geo Slovakia. „Nie vždy bol vypočutý názor inžinierskeho geológa, ktorý by bol výstavbu v tom-ktorom regióne zavrhol." Žec tiež kritizuje, že zákon neprikazuje stavebníkovi zaobstarať si prieskum alebo posudok. „Geológovia tlačili na prijatie zmeny. Zákonodarcovia to nepodporili. Kto je dnes vinný?" pýta sa.

Stavebníci naozaj nevedia, v akých lokalitách nakupujú pozemky na výstavbu. Povinnosťou samospráv by malo byť, aby celoslovenský atlas zosuvov, ktorý je k dispozícii v Geofonde ŠGÚDŠ, premietli do územných plánov. To si však vyžaduje novelizáciu zákona o územnom plánovaní.

Na Stavebnom úrade mesta Košice geologická mapa, upozorňujúca budúcich stavebníkov na možné riziká zosuvov pôdy, nevisí. Podľa poverenej vedúcej Beáty Kanócz nie je na to právny dôvod. "Je vecou vlastníka pozemku alebo kupujúceho, aby si zistil, na akom podloží ide stavať. Vyjadruje sa k tomu Útvar hlavného architekta mesta, ktorý má vedomosti o geologických podmienkach v danej lokalite, a predovšetkým projektant zodpovedá za projekt zakladania stavby a má odporučiť geologický prieskum v rizikovej lokalite. Ešte pred kúpou pozemku by si mal budúci vlastník zistiť, do čoho ide. A aj keď to mnohokrát vie, podceňuje to."

Prieskum síce nie je lacná záležitosť, ale pri výstavbe domu je to zanedbateľná čiastka za istotu, že nestaviam na svahu, ktorý neustále pracuje, pri každom premočení sa zosúva a ohrozuje stavby i životy ľudí. V priemere sa cena za prieskum pozemku pod rodinným domom pohybuje okolo 1 percenta z ceny domu.

Stavebníci ani teraz netušia, kde stavajú

V Anglicku by si nikto nemohol ani len kúpiť či predať pozemok bez odborného posudku, nieto ešte stavať domy na takom teréne. U nás to teda stále možné je. Možno by boli budúci stavebníci nemilo prekvapení, akým nástrahám sú vystavení aj v súčasnosti v nových lokalitách, ktoré ponúkajú developeri. Síce s posudkom, že nič nebráni výstavbe, ale nie každý geológ by zaň ručil hlavou. Nie je totiž prieskum ako prieskum.

"Žiaľ, sú pripravené také lokality na výstavbu a začína sa tam stavať, kde hrozia ešte väčšie zosuvy. Je to len otázka času," upozornil Ľ. Petro.

Zrážky i nevhodné zásahy

Nebezpečných území je veľa. Teraz to bola Nižná Myšľa, Krásna nad Hornádom, Vyšné Opátske, či Slivník pod Furčou. Podľa Petra prognózy na zastavenie pohybov svahov nie sú dobré. Kopce sa pri posledných extrémnych dažďoch premočili natoľko, že zosuvy môžu pokračovať aj dva až tri týždne. Svahy sú totiž vytvorené morskými ílmi so sopečným popolom a prachom. Tie pri absorbovaní vody majú tendenciu napučať a to ešte viac znižuje stabilitu svahov.

Na to, ako tomu predísť, neexistuje jednoznačná odpoveď. Určite si však tento stav vyžaduje odborné posúdenie, podrobný prieskum a stabilizáciu kritických území. Tento proces je však veľmi drahý, pretože mnohé zosuvy sú veľmi hlboké. Prvým krokom podľa odborníkov je predovšetkým vysušenie svahu a jeho následné spevňovanie.

"Štartérom zosuvov sú okrem extrémnych zrážok aj nevhodné zásahy do kopcovitého terénu ako vytínanie stromov či odkopávanie svahov a výstavba priamo na nich. Keby prišlo len stredne silné zemetrasenie, bola by to obrovská katastrofa, ktorá sa k súčasnej nedá ani prirovnať," vysvetlil Ľ. Petro.

Ich stabilizácia je možná, ale vyžaduje si to obrovské investície, ktoré nikdy nie sú. Mimoriadne situácie sa zvyčajne riešia následne a ako plynú nedaždivé dni, chystané opatrenia postupne upadnú do zabudnutia. Tento mechanizmus funguje roky. A tu je výsledok.

Odporúčanie

Ako odhaliť rizikové oblasti

Na rozdiel od mapovania povodňových rizík je ohrozenie zosuvmi aspoň orientačne zachytené, a to v Atlase máp stability svahov. Mapová aplikácia Svahové deformácie je verejne prístupná na stránke Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Na www.geology.sk sa dá nájsť v časti Mapový server. Nie je však celkom prispôsobená potrebám laikov. Ku každému zosuvu je priradená tabuľka s informáciami. Registrácia bola ukončená v roku 2006 a preto ústav upozorňuje, že údaje treba priebežne aktualizovať.

Napríklad v mieste obce Nižná Myšľa, kde nedávno zosuvy pôdy priamo poškodil asi 45 domov (25 odborníci odporúčajú zbúrať), sa dá nájsť, že zosuv je potenciálne aktívny. Deformáciu mali vyvolať klimatické faktory. V dotknutej oblasti má podľa mapy zosuvov stáť do 50 stavieb, no podľa medializovaných správ v obci boli zasiahnuté aj novostavby. Ministerstvo životného prostredia pritom v komentári k mape píše, že "aplikácia je okrem iného využívaná pri vyjadrovaní k investičnej výstavbe a k územným plánom obcí a vyšších územných celkov".

sme
Dá sa súdiť?

Nevedomosť treba dokázať

Otázky zodpovednosti za poškodené a pritom v rizikovom území povolené stavby zatiaľ zostávajú otvorené. Riešením by mohol byť precedens. Je vôbec možné podať žalobu na obec či štát z dôvodu povolenia výstavby v nestabilnej oblasti? Právnik Dávid Štefanka istú možnosť, ako sa domáhať náhrady škody od obce, vidí: „Ak na stavbu domu bolo vydané stavebné povolenie, tak to bolo na základe žiadosti stavebníka, pričom stavebný úrad – obec – si isto vyžiadavala aj stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy. Ak by stavbu nebolo možné na danom území zhotoviť, tak stavebné povolenie nemalo byť vydané. Ak by poškodený preukázal, že obec mala o riziku vedomosť – napríklad, že ju niekto varoval o nestabilite územia vopred, a že toto nepreverila pred vydaním stavebného povolenia, tak by sa dalo za určitých okolností uvažovať o uplatnení nároku na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu," hovorí. Žalovať obec však môže pôvodný staviteľ a nie prípadný nový vlastník, ten by si mohol škodu uplatniť od predávajúceho. „Náhrada škody nie je vylúčená, ale zároveň nie je ani zaručená," tvrdí Štefanka.

sme

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  7. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  8. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  9. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 158
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 30 359
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 212
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 195
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 591
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 529
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 503
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 730
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 426
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 831
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Testovať sa chodí vyše tisíc ľudí denne.

5m
Ilustračné foto

Pribudlo 64 obetí Covid-19, zaočkovali 3 892 osôb.

3 h
Pľúcny lekár Pavol Pobeha má v súčasnosti najviac práce s pacientmi s koronavírusom.

Ľudia majú dlhodobé následky.

14 h
Plagát nalepený v časti  Tinsley pripomína novoročné želanie namierené proti Slovkom.

Rodená Krompašanka Bibiana: Sme posudzovaní podľa neprispôsobivých.

14 h
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto.

Sedem tipov, ako viesť debatu s tými, čo neveria.

18. jan
Vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

Slávik vraj zdržiaval proces výstavby.

3 h
Noclaháreň Mea Culpa pre ľudí bez domova, ktorá slúži ako karanténne mestečko pre ľudí nakazených Covid-19 na Hradskej ulici v Bratislave.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 231-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 801 obetí. Na Slovensku prebieha plošné testovanie.

7 h
Ilustračné foto.

Rúško v mnohých prípadoch stačí.

19. jan

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop