Košický Modul klub zastrešuje skupinu Košičanov, ktorí sa venujú špecifickému hobby - stavaniu modulov - teda modelov železničných tratí, okolitých krajiniek a samotných vlakov. S dvomi z nich sme sa okrem iného pozhovárali aj o tom, prečo ich táto vášeň drží aj v strednom veku.

Ing. Igor Nemčok má 39 rokov a o modelovanie sa zaujíma odmalička. "Doma sme mali autodráhu, vláčiky, stavebnicu Merkur, neskôr Lego. Asi v 15 rokoch sme s kamarátom postavili železnicu na doske od dverí. Počas štúdia som viedol modelársky krúžok v dome detí a mládeže. Postupne sa táto moja záľuba rozvíjala, až som sa jej začal naplno venovať, obávam sa, že až trochu fanaticky," hovorí na úvod s úsmevom.

V minulosti bolo venovať sa určitému hobby jednoduchšie. Existovalo mnoho záujmových krúžkov, klubov. "Kedysi bol v Košiciach Modelklub VSŽ ako nástupca modelárov organizovaných vo vtedajšom Zväzarme. Vtedy sa organizovala súťažná výstava Košická koľaj." Odvtedy väčšina podobných záujmových združení zanikla. Nadšenci, ktorí ostali, sa rozhodli založiť nový klub. "Modul Klub Košice vznikol neformálne z ľudí, ktorí sa venujú stavbe modulov. Niektorí členovia prišli z bývalého Modelklubu VSŽ, alebo z krúžku na dopravnej priemyslovke, ale sú medzi nami aj doposiaľ nikde neregistrovaní členovia."

Ing. Nemčok sa venuje najmä železničným modulom. "Model je v podstate zmenšenina skutočnej predlohy. Modul je výsek trate s definovanými rozhraniami. Je to niečo na spôsob autodráhy - jednotlivé moduly sa medzi sebou skladajú do nejakej trate. Takto na stretnutí 'modulárov' vzniká trať so stanicami a prevádzkou, podobajúcou sa skutočnej železnici. Jazdíme podľa cestovného poriadku a prepravujeme náklad, reprezentovaný tzv. nákladovými listami. Sme podelení na rušňovodičov, výpravcov a dispečera. Snažíme sa fungovať podľa upravených predpisov a zákonitostí železničnej dopravy." Každý z modulárov má typy modulov, ktoré preferuje. "Ja sa venujem hlavne modelom v mierke TT, čo je zmenšenie 1:120. Osobne preferujem nákladnú dopravu, ktorú považujem za pestrejšiu a zaujímavejšiu ako osobnú. Najviac sa mi páčia nákladné vozy na prepravu sypkých materiálov typu Fals, Vap či Eas. Ale fascinujú ma aj rôzne vagóny špeciálneho určenia, napr. na údržbu a opravu trate."

Samotný modul pozostáva z dreveného alebo preglejkového rámu s čelnou časťou podľa dohodnutej normy, aby sa dal spájať s inými. "Osobne považujem krajinu za 'kulisy' železnice a podľa mňa je pre jazdenie prvoradé mechanické a elektrické vyhotovenie modulu. Dobré výsledky sa dajú dosiahnuť aj s nenáročnými, bežne dostupnými materiálmi ako obyčajný polystyrén obalený farbenou sadrou a posypom z farbených pilín." Ponuka trhu a vlastná fantázia však dáva veľké možnosti na stvárnenie takých detailov, že pozorovateľ výsledného diela má pocit, ako by bol priamo v deji. "V poslednom čase sa na moduloch objavujú detaily, umožňujúce vytvorenie napr. záhradky pri staničnej budove s miniatúrnymi karfiolmi, tekvicami či kvetinkami. Vedľa záhradky si môže manželka výpravcu vešať vypratú bielizeň." Možnosti sú takmer nekonečné. Všetko je len na fantázii modulára. "Videl som model, kde bola postavička zvárača, ktorého činnosť simulovala miniatúrna LED dióda. Vyzeral, akoby práve niečo zváral. Pri výške postavičky okolo 1,5 cm sú také detaily až neuveriteľné."

Toto hobby je mimoriadne náročné na čas a trpezlivosť modulára. "Mám viac vecí neposkladaných a nedokončených ako tých hotových. Vždy sa nájde niečo nové, čo považujem za výzvu, no je to potom na úkor dokončenia tých predošlých." Aj Ing. Nemčok má moduly, ktoré ho stáli nemálo síl. "Najviac času som asi venoval odbočnému modulu (pracovne nazvaný Ypsilon), ktorý nebol zaujímavý ako samotný modul, ale skôr ako vývojové centrum pre systém prestavovania výhybiek. Keďže nie som spokojný s prestavníkmi bežne dostupnými na trhu, skúšam urobiť niečo podľa mojich predstáv. Vyskúšal som niekoľko spôsobov od mechanických tiahel, cez prehadzovanie pomocou mechanických vypínačov, alebo pokusy s pamäťovými drôtmi po adaptáciu grilovacieho motorčeka. Vývoj však nie je na konci a na ten správny nápad stále čakám."

Výsledok často stojí aj za nejaké tie nervy či zabitý čas. "Pred časom som urobil model nákladného vagóna na štrk. Je to jeden z mojich prvých výtvorov. Získal aj nejaké ocenenia, preto si ho veľmi cením. Mám osobný vzťah aj ku zastávke Spišská Belá, kde sme u babky trávili prázdniny. Preto som sa ju v zmenšenej mierke rozhodol postaviť." Momentálne je modulárske hobby Ing. Nemčoka trocha utláčané do úzadia kvôli rodinným povinnostiam. S kamarátmi sa však snaží rozvíjať aktivity klubu. Najväčším problémom je chýbajúci priestor, kde by mohli skladovať hotové moduly bez rizika ich zničenia. "Hlavným zmyslom a zámerom je zmysluplné využívanie voľného času rozvíjaním nášho koníčka. Snahou je tiež, aby nás organizované stretnutia posunuli na vyššiu úroveň."

Róbert Link sa o modulárstvo tiež zaujíma od detstva. "Postupom času som však na toto hobby zanevrel. V puberte som sa zaujímal o iné veci, neskôr prišla rodina. K modulom som sa vrátil až v zrelom veku," hovorí 42-ročný Róbert. Nie je jediným členom Modul klubu v strednom veku. "Väčšina z nás je v rozmedzí 30 až 40 rokov. Predseda klubu má napríklad vyše 70 rokov, no v našich radoch máme aj zopár tínedžerov." V klube sa stretáva približne 10 stálych členov, niektorí sa do ich aktivít zapájajú striedavo.

Modulovanie oslovilo Róberta rovnako ako jeho kamarátov tým, že dáva priestor fantázii. "Pri vytváraní okolitej krajinky sa môže modulár naozaj vyžiť. Mne sa páči autentickosť, teda imitácia nejakého konkrétneho traťového úseku. Modulár si ho môže nafotiť a podľa toho stvárniť v module." Pri vytváraní krajinky sa dajú použiť svojpomocne vyrobené materiály aj kupované modely. "Buď si to zháňame medzi sebou alebo sa zúčastňujeme rôznych búrz. Bežné veci ako stromčeky sa najčastejšie kupujú cez internet. Najkrajšie je, keď si niečo vyrobím sám. Ak si napríklad nejakú budovu vyrobím svojpomocne, mám k nej silnejší vzťah." Okolitú prírodu možno formovať rôznymi spôsobmi. "V jednom z modulov som napríklad okolie trate posypal pieskom z gréckej pláže. Trávu som už videl do modulu nastreľovať špeciálnym elektronickým zariadením."

V pestrosti železničného modulovania však spočíva aj jeho náročnosť. "Zatiaľ čo letecký modelár nepotrebuje vymodelovať oblaky a oblohu, my musíme dbať na každý detail." Hoci si Róbert vyskúšal modelovanie bagra či nákladného vozidla, železničné moduly ho bavia najviac. Dokážu titiž verne imitovať skutočnú železničnú premávku. "Na stretnutia klubu donesie každý istú časť trate. Z jednotlivých modulov sa potom vyskladá trať a modulári sa rozdelia na dispečera, výpravcov a rušňovodičov. Všetci sa riadia železničným grafikonom, dispečer komunikuje s jednotlivými výpravcami v staniciach prostredníctvom telefónu." Na veľkých výstavách a modulárskych stretnutiach je potom zážitkom sledovať železničný ruch a prevádzku, ktorá vyzerá ako v realite. "Modul je dlhý jeden meter a dvadsať centimetrov. Na veľkých stretnutiach však po ich pospájaní vzniká veľká železničná trať. Keď sme boli na veľkej modulárskej výstave v Budapešti, českí, slovenskí a maďarskí modulári vytvorili trať, ktorá mohla mať dokopy dĺžku aj pol kilometra."

Na Slovensku sa najväčšie pravidelné stretnutie modulárov koná v Bojniciach. "Prakticky tri dni sa hráme na železničnú prevádzku. Máme dopoludňajší a popoludňajší grafikon. Počas týchto dní to robíme takmer nonstop. Cieľom je to, aby sa do hry každý účastník vžil tak, aby mal pocit, že svoju lokomotívu naozaj vedie. Musí mať určeného zástupcu a ak si napríklad odskočí, musí jeho prácu robiť niekto iný. Ako na skutočnej stanici." Z takýchto stretnutí sa všetci účastníci vracajú vyčerpaní. "Potrebujeme deň voľna. V hlavách nám hučí zo zvonenia telefónov, sme nevyspatí." V Košiciach sa podobná, no menšia akcia organizuje pri prebúdzaní Katky.

Z finančného hľadiska nejde o lacnú záležitosť. Jeden priemerný model lokomotívy stojí okolo 330 eur. "O financiách nerozprávam rád, no nie je to lacný koníček. Najmä keď človek živí rodinu, ťažko si niekedy takéto výdaje obháji," hovorí s úsmevom. Rodina a okolie však jeho koníček chápe. Na rôzne modulárske stretnutia s cestujú s Róbertom aj jeho deti, ktoré si vyrábajú aj vlastné modely či moduly. "V klube máme viacero mladých talentov. Je to dobré, pretože ak nám starším niekto dýcha na krk, zlepšujeme sa." Výrazná je aj časová náročnosť modulovania. "Niektoré moduly zvládnem dokončiť za päť dní, na iných pracujem aj niekoľko týždňov. Zdĺhavosť mi však nelezie na nervy, je to pre mňa absolútny relax."

Okrem jednotlivých modelov má Róbert na konte vyše desať hotových modulov. "V hlave si už chystám niečo nové, špeciálne. Nechcem prezrádzať, čo to bude, ale pôjde o veľkú 'pecku'. V rámci klubu sa chcem zamerať na to, aby sme zorganizovali nejakú našu košickú oficiálnu akciu. Okrem toho hľadáme aj priestor, kde by sme mohli naše moduly uskladniť. V súčasnosti ich totiž máme na mieste, kde ich poškodzuje vplyv vonkajšieho prostredia," uzavrel Róbert Link.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári