Konkrétne vo výstavnej sieni B ich čaká nová výstava, venová tvorbe Pala Macha. Jej názov je Z ticha na svetlo"a sprístupnená je do 11. júla.
Palo Macho tvorí zvláštne obrazy. Prečo zvláštne? "Na jednej strane preto, že nezobrazujú ľudské postavy, nenapodobňujú veci zoskupené do zaujímavých útvarov, neukazujú pôsobivé sakrálne alebo nefabulujú profánne príbehy. Tvorca týchto obrazov v princípe odmieta podriadiť farby a línie reprezentácii sveta, a preto tieto obrazy môžeme považovať za legitímnych dedičov a zároveň pokračovateľov veľkej tradície abstraktného umenia," tvrdí kurátor výstavy Peter Michalovič.
Obrazy P. Macha sú na druhej strane zvláštne preto, že sú zo skla. Samotné sklo by sa dalo chápať ako výstrednosť, ktorá by mohla pomôcť netalentovanému tvorcovi aspoň trochu ozvláštniť jeho fádny a kreativity zbavený výtvarný prejav. To sú však príliš veľké očakávania, sklo je materiál ako každý iný, a ako takému mu treba pripisovať iba tie významy a hodnoty, ktoré pripisujeme akejkoľvek inej substancii. P. Macho totiž dobre vie, že sklo ako substancia môže byť valorizovaná až vtedy, keď bude sformovaná špecifickým spôsobom. Keď nadobudne svoju formu, keď sa spojí substancia a forma a spoločnými silami vytvoria neoddeliteľnú jednotu výrazu.
P. Macho netvorí príbehy, jeho obrazy neposkytujú ani minimálny priestor hoci aj pre značným spôsobom oslabenú narativitu. "Keď chceme pochopiť zmysel jeho obrazov, musíme začať tam, kde sa zmysel rodí, teda na ploche identickej s tabuľou skla. Túto plochu si môžeme predstaviť ako panenskú zem, na ktorú prichádzajú prví osadníci. Pred ich príchodom na nej nie sú komunikácie, niet tu nijakých hraníc oddeľujúcich jeden pozemok od druhého, niet tu domov a políčok, niet tu námestia s kostolom a radnicou, skrátka niet tu ničoho, čo by mohlo byť znakom prítomnosti kultúry. Osadníci rýchlo krajinu rozparcelujú, nakreslia do nej hranice oddeľujúce jeden súkromný pozemok od druhého, súkromný pozemok od verejného priestoru a prírodný ráz krajiny poľudštia podľa svojich predstáv a zámerov."
Niečo podobné so sklenenými tabuľami robí aj P. Macho. Ich tvar je pre neho rámcom, v ktorom môže vzniknúť to, čo robí umenie umením, čiže kompozícia. Vo väčšine prípadov je to obdĺžnik alebo štvorec, niekedy plocha pripomínajúca tvar bublín. Plochu možno narušiť výrezom, možno ju prehýbať, zvrásniť jej povrch, prekryť inou plochou, pričom toto všetko sú operácie umožnené samotnou povahou substancie. Potom prichádza na rad rozdelenie plochy líniami a osídľovanie rôznymi farbami. Diferenciácia plochy líniami vytvára konštrukcie, obsadenie plochy farbou umožňuje vznik nuáns. Konštrukcia plus nuansy rovná sa kompozícia.
"Pre mňa je evidentné, že každý obraz vznikol na základe neopakovateľnej hry rozohranej podľa vlastných pravidiel, stanovených ad hoc, čo nevylučuje, že pravidlá, na základe ktorých vznikli dva odlišné obrazy, môžu byť veľmi podobné. Nielenže môžu, ale aj sú, vďaka čomu sa jednotlivé obrazy akosi prirodzene zoskupujú do relatívne uzavretých cyklov," dodal P. Michalovič.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
