Užili si ľudové umenie, ochutnali perkelt, prípadne si zajazdili na poníkoch.
ROZHANOVCE. Podľa organizátorov navštívilo festival dokopy okolo 1 500 milovníkov tradičného umenia. Kvôli vlaňajšiemu i tohtoročnému dažďu však zodpovední zvažujú presunúť v budúcnosti festival "pod strechu". Z Rozhanoviec sa preto teoreticky roztriešti do viacerých lokalít v rámci regiónu.
Povetrím v okolí rozhanovského amfiteátra sa okrem skvelej muziky šírila i vôňa pripravovaného perkeltu. Súťaže v jeho varení sa zúčastnili družstvá z obcí Rozhanovce, Košické Olšany a Vyšný Čaj.
Láska a 88 premiešaní nepomohlo
Posledne menovaní nám prísady prezradiť nechceli, no verili, že zvíťazia. "Je to tajné. Kadejaké mäsko, trošku vegetky a hlavne veľa lásky. Miešať treba presne 88 krát," smiali sa Alžbeta Mihoková a Števko Fekete, ktorým asistovala Libuška Medveová a dohliadal starosta Ladislav Mihok. "Nemôže sa stať, že by sa nám nepodaril. Motiváciu máme dobrú, starosta stavil na pálenku," smiala sa podarená partička. Dobrú náladu im nezmaril ani fakt, že hlasujúci napokon zvolili za víťaza perkelt domácich Rozhanovčanov. "Mal vyvážené chute a nebol príliš korenistý," vysvetlila riaditeľka Kultúrneho centra Abova Renáta Kočišová.
Okrem potešenia žalúdka boli pre návštevníkov pripravené atrakcie v podobe balónovej šou, jazdy na poníkoch, výstav, divadielka pre deti, či tvorivých dielní. Pani Mária A. z Košických Olšian však prišla hlavne kvôli folklóru. "Nie som pravidelná návštevníčka, no chcela som trošku vyjsť z domu a pozrieť si niečo pekné. Folklór mám veľmi rada, hoci som sa mu nikdy aktívne nevenovala. Vadí mi len ten dážď, je to veľká škoda."
S cestom sa piplali ako Popoluška
Medzi vystavujúcimi remeselníkmi sme zastihli aj Pavla Tomka z Nového Ruskova, ktorý predával svoje fujary a píšťaly. "Ľudia sa pristavujú, vypytujú, považujú to za zvláštne a zaujímavé. Najťažšie pri výrobe fujary je dostať z nej požadovaný zvuk. Uši musíte mať dobré, v tom je ten trik," vysvetlil nám s poučením, že najkvalitnejšie fujary vznikajú z bazy, ale aj z javora či agátu. Prítomných však fascinovalo aj trio kamarátiek z Békešskej Čaby, ktoré ručne vyrábali ozdobné cestoviny. Prezradili nám, že keď chystajú svadbu, piplú sa s cestom celé dni až do noci. "Dnes nám však prácu sťažuje vietor a cesto sa nedá až tak pekne tvarovať. Nášmu umeniu sme priučili aj vnučky, no nemajú až takú trpezlivosť," s úsmevom poznamenali dôchodkyne Jutka, Julika a Marika.
Rozhodnutie preložiť termín slávností o tri týždne oproti plánovanému termínu považuje R. Kočišová za šťastné. "Bolo to správne, no žiaľ, počasie sa neumúdrilo. Zrejme sa preto v budúcnosti koncepcia podujatia zmení," uviedla na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
