Svoju premiéru na takom významom podujatí malo aj Slovensko, ktoré do JAR odišlo povzbudiť množstvo fanúšikov či zväzových funkcionárov. Jedným z nich bol aj viceprezident SFZ a predseda VsFZ Richard Havrilla, ktorý dlhé roky pôsobil ako rozhodca UEFA i FIFA. Počas svojej aktívnej kariéry sa mu nepodarilo dostať na svetový šampionát, preto využil hneď prvú možnosť sledovať futbalový sviatok priamo v dejisku. Jedným z dôvodov, prečo sa nechal presvedčiť na dlhý let do Johannesburgu, bola účasť našej reprezentácie, ktorú čakali zápasy v F-skupine.

Počas aktívnej kariéry nemal tú možnosť vychutnať si atmosféru svetového šampionátu priamo na trávniku, preto sa musel uspokojiť aspoň s tým, že všetko podstatné sledoval z druhej strany. Ako priznal, nie každý má to šťastie rozhodovať na majstrovstvách sveta. Africké podujatie bolo veľkým lákadlom, ale na druhej strane ho trošku odrádzala vzdialenosť. "Počas aktívnej činnosti som sa nacestoval a nalietal viac ako dosť. Pri pomyslení, že nám opäť stráviť v lietadle viac ako dvanásť hodín, som trocha aj váhal. Na druhej strane zavážila skutočnosť, že môžem sledovať našu reprezentáciu priamo v dejisku šampionátu. Naša premiéra na tomto fóre bola silnejšia, preto som sa rozhodol cestovať. Ak sa teraz spätne k tomu vraciam, tak môžem povedať, že dva týždne na turnaji stáli za to a zostalo mi veľké množstvo spomienok. Oba dlhé lety z Londýna do Johannesburgu a potom aj späť som zvládol bez problémov. Za tie roky cestovania za futbalom som si zvykol dať dole hodinky z ruky a nesledovať dĺžku letu a čas, kedy pristaneme. Inak tomu nebolo ani teraz. Čas som si krátil sledovaním filmu i spánkom, no najviac dostala zabrať zadná časť tela, lebo sedieť v kuse dvanásť hodín nie je žiadna výhra," hovorí Richard Havrilla.

Ochutnal africkú kuchyňu

Pred aj počas šampionátu sa často skloňovala bezpečnosť futbalových mužstiev, ale aj fanúšikov. "Pri mojom rozhodovaní, či vycestovať na šampionát, zohrávala veľkú rolu nielen vzdialenosť, ale, samozrejme, bezpečnostné riziká, lebo i z JAR prichádzali rôzne správy. Musím však povedať, že od príchodu až po odchod sme nemali žiadny problém, ktorý by narušil našu bezpečnosť či pokojné nažívanie počas pobytu. Na letisku sme sa stretli s veľkou ochotou dobrovoľníkov, ale aj všetkých bezpečnostných zložiek. Ľudia, ktorých sme stretávali v reštauráciách či shopping centrách, boli veľmi milí a pozorní. Všetko bolo perfektne pripravené, aj keď nejaké problémy sa vyskytli. Jedným bola doprava pri príchode na štadión, keď sa tvorili kolóny a zápchy na cestách. Brali sme to však ako normálnu vec, keď na zápas prichádza takmer šesťdesiattisíc divákov. Aj preto sme chodili s dostatočným predstihom, aby sme sa tomu vyhli," vracia sa k pobytu v JAR bývalý rozhodca R. Havrila.

Počas pobytu býval v Pretórii v rodinnom hoteli, ktorý bol vyhradený iba pre slovenskú výpravu. "Bol som členom našej výpravy, v ktorej boli viceprezidenti SFZ i členovia odborných komisií. K dispozícii sme mali pekný hotelík iba pre seba. S personálom sme sa rýchlo skamarátili, pričom nám bolo tlmočené, že ešte takú skupinu nemali. Čo sa týka samotného jedla, všetci ma poznajú ako gurmána. Raňajky sme mali kontinentálne v štýle šunka a vajíčka, ale dalo sa. V uliciach miest len ťažko nájdete obchodík či reštauráciu. Tie sú skôr sústredené do obchodných centier, kde pulzuje život. Povedal by som, že tam sa odohráva všetko podstatné, sú tam obchody či supermarkety, reštaurácie. V nich prevláda európska strava, ale, samozrejme, že sme si vyskúšali aj africkú kuchyňu. Musím priznať, že mi veľmi nechutila, pretože oni používajú iné druhy korenia, na ktoré našinec nie je zvyknutý. Ako delikatesa to bolo dobré, ale aby som to konzumoval každý deň, to zasa nie. Zaujala ma aj hygiena, ktorá bola na vysokej úrovni."

Hlavnou témou bol futbal a tým žili jednoducho všetci. Veľký dojem zanechali na nášho zástupcu aj štadióny, ktoré vraj vzbudzovali rešpekt. "Boli sme na viacerých a všetky spĺňali špičkové bezpečnostné parametre. Diváci prechádzali trojstupňovou kontrolou, pričom ďalej už boli riešené zóny pre fanúšikov, bufety či miesta s butikmi a predajne suvenírov. Vnútri areálu boli nachystané do začiatku zápasu rôzne programy. Na štadión sme prichádzali bežne aj hodinu a pol pred výkopom, nemali problém sa dostať dovnútra. Jediné, čo ma sklamalo, bola strava na štadiónoch, kde podávali len studené hot-dogy."

Vuvuzely vytlačili chorály

Prebiehajúci šampionát sa zapíše do histórie nielen dobrým futbalom, prešľapom rozhodcov, ale hlavne vuvuzelami, ktoré doslova uchvátili všetkých fanúšikov. Z hľadísk sa vytratilo tradičné povzbudzovanie, ktoré nahradil silný a prenikavú zvuk vuvuzely. "Počas zápasov nebolo počuť žiadne chorály, na ktoré sme my v Európe naučení a tuším sa to raz podarilo fanúšikom Anglicka, prerušiť na chvíľu prenikavý zvuk vuvuzel. Je to úžasný nástroj, ktorý vydáva väčší hluk ako motorová píla. Nebolo to až také nepríjemné, keď sa to ozývalo z celého štadióna, ale najhoršie to bolo, keď boli v blízkosti dve či tri vuvuzely a keď spustili z bezprostrednej blízkosti, to bol iný rachot. Dúfam, že vlna vuvuzel nezasiahne celý svet. S hlukom som nemal osobne problém, možno že to je tým, že som bývalý rozhodca a nie všetko počujem (smiech). Na každom štadióne boli aspoň dve veľkoplošné obrazovky, kde sa premietali zábery bezprostredne zo stretnutia, ale neboli tam žiadne kontroverzné, ktoré by vyvolali neprimeranú reakciu publika."

Naša reprezentácia si ako nováčik urobila na šampionáte dobré meno, hoci nevykročila najlepšie, predsa si zaslúžila uznanie po víťazstve nad úradujúcimi majstrami sveta Talianmi, ktorých sme po základnej skupine poslali domov. "Práve po tomto zápase sa začalo o našich viac hovoriť a v uliciach mesta sme počuli častejšie skandovať Slovakia, Slovakia... Zo začiatku si nás mýli so Slovinskom, ale na to sme si už asi zvykli. Po zápase s Novým Zélandom domáci priaznivci hovorili, že dobrý zápas, len škoda, že sme dostali gól v nadstavenom čase. Ten nám na tribúne doslova vyrazil dych. Neveriacky sme zostali aj po stretnutí sedieť na miestach, pozerali sa na seba a neverili tomu, že sme stratili tento zápas. S odstupom času a v danom kontexte ak by sme vyhrali aj prvý zápas, mohli sme postúpiť zo skupiny z prvého miesta a mohli sme mať iného súpera než Holandsko. Po boji je každý generál, ale škoda tejto remízy, lebo Japonsko by bolo asi priateľnejšie ako Holandsko. Zápas s Paraguajom nám nevyšiel a boli sme na kolenách. Proti Taliansku sa hralo o všetko a nebol som na počudovanie veľmi nervózny. Za stavu 3:1 som už veril, že to uhráme, ale obával som sa striedaní. Tlaku tiffosi sme odolali a musím vyzdvihnúť rozhodnutie rozhodcov pri neuznanom góle Talianska, keď Škrteľ zachraňoval na bránkovej čiare. Ak by uznal gól, nik by asi neprotestoval, ale pre nás bolo dobré, že rozhodol ako rozhodol. Domnievam sa, že táto trojica odviedla dobrý výkon, aký od nich všetci očakávali."

Po prvom stretnutí pripravil slovenský veľvyslanec stretnutie našej výpravy s hosťami, medzi ktorými bol aj R. Havrila. "Osobne ma potešilo, že všetci hráči, ktorým som rozhodoval zápasy, sa hlásili ku mne. Zrejme som nepískal až tak zle. Vo výprave bolo viacero východniarov, s ktorými sme na tejto akcii urobili spoločnú fotku do archívu. Mal som možnosť sa zúčastniť aj oficiálneho tréningu pred posledným stretnutím, kde sme si padli do náručia s Kopúnkom, ktorému som zároveň zablahoželal ku gólu. Futbalový šampionát je veľkou udalosťou pre celý svet. V širokom kontexte možno prevyšuje aj OH, veď FIFA má viac ako 240 členských krajín, pričom na vrcholnom podujatí sme nechýbali. Na druhej strane sme odohrali jeden z osemfinálových zápasov, ktorý si pozrel skutočne celý svet, lebo to už nie je základná skupina, kde je veľa stretnutí a môže si divák vyberať. Osem zápasov je iná káva a naši hráči urobili malému Slovensku veľkú reklamu," myslí si R. Havrila.

Viac si všímal výkony rozhodcov

Vlna kritiky sa zniesla po osemfinále na hlavy arbitrov, ktorí svojimi nepresnými verdiktmi ovplyvnili zápasy. Priznal to neskôr aj samotný šéf FIFA Blatter, ale vyradenému Anglicku a Mexiku to nebolo nič platné, pretože šampionát sa pre nich skončil. "Ich pohyb aj výkony som si všímal trocha viac a zrejme mi to zostane do konca života, veď som jedným z nich. Z pohľadu štatistiky neurobili veľa chýb, na druhej strane, bolo tam aj viacero dobrých rozhodnutí, ktoré sa nevyzdvihujú tak, ako tie chybné. Tým sa televízie aj noviny venujú skôr, než tým dobrým. Rozhodcovia sa už s tým zmierili. Niektoré rozhodnutia arbitrov ovplyvnili výsledky, hlavne tie osemfinálové sa ešte budú dlho rozoberať na rôznych úrovniach. Som presvedčený, že to neurobili zámerne. Žiaľ, stalo sa a inak to už nebude. Ich chyby vyplynuli zo zlého pozičného postavenia, ale veľkú rolu zohráva koncentrácia a psychická pohoda každého z trojice rozhodcov."

Okrem futbalu stihli naši fanúšikovia zájsť na safari, miestne trhy s domorodými suvenírmi či farmu, kde chovajú biele tigre. "Bol to pre mňa jeden z veľkých zážitkov sledovať ošetrovateľa, ktorý sa s týmito šelmami hral, akoby to boli šteniatka. Bolo to niečo úžasné, aký mal vybudovaný rešpekt a zvieratá ho vnímali ako člena svorky. Levy po ňom skákali, olizovali ho a hrali sa bez toho, aby mu ublížili. Celý pozemok bol rozdelený na viacero častí alebo kójí, ktoré oddeľoval plot v s niekoľkotisíc voltami, aby zabránili úteku levov do voľnej prírody. Pri odchode sme sa dostali do blízkosti levov, ktoré asi päť metrov od nás pokojne oddychovali a sledovali nás bez toho, aby sa pohli. Svojím sfarbením splývali s prírodou a vôbec sme si ich nevšimli. Bol to druhý veľký zážitok mimo futbalu, tým prvým bol ošetrovateľ medzi šelmami. Bolo to fantastické, ako s nimi komunikoval," uzavrel svoje rozprávanie o svetovom šampionáte i svojich dojmoch z cesty po JAR Richard Havrila.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári