Korzár logo Korzár Košice
Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky
MAGDALÉNA KOHÚTOVÁ AKO JEDINÁ SLOVENKA POSTÚPILA DO ZÁVEREČNEJ ETAPY EURÓPSKEHO FESTIVALU RUSKÉ SLOVO

Aj vďaka pôvodu starej mamy ju ruština sprevádza po celý život

Kým pred novembrom 1989 bola ruština povinným predmetom na každej škole, po revolúcii zaznemala ústup až zánik. Dovtedy dominantný cudzí jazyk nahradila angličtina, nemčina i španielčina.

V živote Magdalény Kohútovej bolo popri starostiach a bolesti aj veľa úspechov a radosti.V živote Magdalény Kohútovej bolo popri starostiach a bolesti aj veľa úspechov a radosti. (Zdroj: archív M. K.)

Po rokoch zavrhnutia zaznamenáva ruský jazyk menšiu renesanciu a niektoré školy ho zaradili do svojho učebného plánu. Na jednej z takých košických zúročuje svoje dlhoročné skúsenosti 67-ročná Magdaléna Kohútová. Jej rozsiahlu znalosť ruštiny potvrdzuje fakt, že sa v Petrohrade stala laureátkou európskej súťaže o najlepšie ovládanie ruského jazyka.

Vzťah k ruskému jazyku má M. Kohútová zakorenený v génoch. „Môj dedko si z ruského zajatia doniesol v roku 1924 vzácnu trofej. Mladú ženu, ktorú mu závidela polovica Košíc. Z Ruska išli na vozoch ťahaných koňmi takmer rok. Cesta bola riskantná. Často museli ísť okľukou po poľných cestách a skrývať sa u dobrých ľudí, pretože Xénia nemala žiadne doklady. Kým sa ich podarilo získať a mohli sa zosobášiť, uplynulo desať rokov. Ale to už mali štyri deti.“

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu


Mama M. Kohútovej, pôvodom Maďarka, sa s manželom zoznámila na bále. Bola to láska na prvý pohľad a na celý život. „Po rokoch sa dokonca aj moja ruská babička naučila po maďarsky. Nikdy sa však nezbavila ruského prízvuku. Bol citeľný v jej slovenskom prejave, ale keď hovorila po maďarsky s ruským prízvukom, to už vyvolalo na tvárach spolubesedníkov úsmev. Mne sa to však páčilo a aj dnes ju vo veselých chvíľkach a s láskou napodobňujem.“

Puškinov pamätník

Práve kontakt s babičkou silne vplýval na rusofilské cítenie jej vnučky a do veľkej miery ovyplyvnil jej životnú orientáciu. Napriek tomu, že materinským jazykom malej Magdalény bola maďarčina, príťažlivejšia pre ňu bola ruština. V roku 1962 ju začala študovať na Filozofickej fakulte v Prešove a zároveň ju prijali učiť tento predmet na Základnej škole v Ťahanovciach. Práca s deťmi ju bavila, ale po troch rokoch si uvedomila, že začaté štúdium nie je jej cesta. Napriek tomu ruský jazyk úspešne vyučovala 10 rokov.

Skryť Vypnúť reklamu


„Od prvých chvíľ učiteľskej praxe som navštevovala v priestoroch dnešnej vedeckej knižnice Klub ruského jazyka. Boli to nezabudnuteľné štvrtkové večery s ruskými občanmi, ktorí žili v našom meste. V klube sa hovorilo iba po rusky. Recitovali sme, spievali, dokonca pripravovali dramatizované ukážky. Starší a skúsenejší boli nápomocní mladým, ktorí sa pripravovali na recitačnú súťaž Puškinov pamätník. Tu som sa o tomto podujatí dozvedela i ja. Posmelená ich radami začala som na súťaž pripravovať svojich žiakov. Zároveň som sa pripravovala i ja v kategórii učiteľov.“


Víťazi celoslovenského kola získavali dvojtýždenný zájazd do ZSSR. „To bola pre mňa motivácia, pretože mojím snom už od detstva bolo navštíviť Rusko. Podarilo sa mi to päťkrát. Keď sa mená celoslovenských víťazov niekoľko rokov opakovali, organizátori vytvorili kategóriu bývalých víťazov – laureátov. Víťaz sa mohol súťaže zúčastniť iba raz. Za prvenstvo medzi laureátmi som bola v roku 1982 odmenená účasťou na Všezväzovom sviatku poézie, ktorý sa každoročne konal v prvú júnovú nedeľu v Michajlovskom v pskovskej oblasti, kde A.S. Puškin napísal svoju slávnu poému Eugen Onegin.“ Recitačné umenie v ruštine nebolo v živote M. Kohútovej iba prechodnou záležitosťou. Priúčala k nemu a doviedla k víťazstvám okrem svojich žiakov i svoje dve deti a sestru.

Skryť Vypnúť reklamu


Hoci s recitovaním časom prestala, kontakt M. Kohútovej s ruštinou a Ruskom pokračoval. Niekoľko rokov bola členkou poroty, urobila si skúšky pre sprievodcovskú činnosť v cestovnej kancelárii Čedok i CKM a v čase prázdnin a víkendov cestovala s našimi turistami po slávnych ruských mestách. „Mojou túžbou bolo natoľko sa zdokonaliť v ruštine, aby nebolo poznať, že nie som rodená Ruska. Pomohli mi k tomu mnohé osobné kontakty v zahraničí, ktoré trvajú dodnes. V 70. rokoch dostala ponuku pracovať v košickom Večere. Desať rokov som bola jeho redaktorkou. Popri iných povinnostiach som mala na starosti preklady o zaujímavostiach zo ZSSR, stretla som sa s mnohými osobnosťami umeleckého a kultúrneho života v Rusku. Bolo to náročné obdobie, lebo som popri zamestnaní končila univerzitné štúdium žurnalistiky a na dôvažok sa mi narodil syn. Aj on úspešne reprezentoval svoju školu a mesto na celoslovenskej recitačnej súťaži v Brodzanoch.“

Naplnená túžba

Po revolúcii v roku 1989 bola ruština na ústupe a prestala byť v školách povinným jazykom. „Všetci sa vrhli na angličtinu,“ spomína M. Kohútová. „Moja dcéra ako ôsmačka vyhrala medzinárodnú olympiádu ruského jazyka v Moskve. Ale jej dvaja - dnes už dospelí synovia – starší, odborník v oblasti kvantovej fyziky, mladší politológ, svoje vedecké práce píšu v angličtine a ruštinu neovládajú.“ Deväťdesiate roky boli v živote M. Kohútovej zlomové. Objavili sa iné priority. Rozhodla sa doopatrovať staručkú mamku a ťažko chorú tetu. Kvôli tomu odišla do predčasného dôchodku. „Po 'odchode' oboch stareniek sa však moje aktivity s ruštinou znova oživili. Pred piatimi rokmi na Petzvalovej ulici otvorili súkromné gymnázium s rozšíreným vyučovaním ruského jazyka a mňa požiadali viesť krúžok mladých recitátorov. Naši študenti sú už štvrtý rok najlepší recitátori v ruskom jazyku na Slovensku.“ Školu úspešne reprezentujú Tobiáš Štofančík, Lukáš Polakovič, Táňa Ponická, Ľubomír Pataki, Martina Žakarovská, Stela Brziaková.


„Na jeseň roku 2008 som na internetovej stránke Medzinárodnej asociácie učiteľov ruského jazyka a literatúry MAPRJAL v Sankt Peterburgu našla informáciu o tom, že vyhlasujú európsku súťaž o najlepšie ovládanie ruského jazyka. V siedmich kategóriách sa jej mohli zúčastniť záujemcovia všetkých vekových skupín. Pokúsila som sa overiť si svoje vedomosti a obratom som poslala riešenie testu, ktorý pozostával z 25 otázok z frazeológie. V priebehu mesiaca som dostala oznámenie, že som víťaz a postúpila som do ďalšieho tvorivého kola.“


Druhou úlohou pre súťažiacich v kategórii M. Kohútovej bolo napísať esej na tému: Kto podľa vás z významných ruských osobností najviac stelesnil Rusko. „Môj výber bol jednoznačný. Vybrala som si Puškina, o ktorom som napísala štyri strany a poslala ich do Ruska. Prešiel polrok a odpoveď neprichádzala. Keď som sa na internete dozvedela, že do súťaže sa na jej začiatku prihlásilo 34–tisíc účastníkov z celej Európy a do záverečného finále do Petrohradu pozvú 500 najlepších, upokojila som sa. Iste sú aj lepší, myslela som si.“ Začiatkom júna 2009 však prišiel z Petrohradu do Košíc blahoprajný list s oznámením, že M. Kohútová sa stala víťazkou druhého - tzv. esejového kola. Na koniec septembra ju pozvali na záverečnú etapu Európskeho festivalu Ruské slovo.


„Neverila som vlastným očiam. V tej chvíli som si spomenula na príbeh, ktorý som zažila vo februári roku 2008. Hľadala som vtedy na internete básničky. Od literatúry som sa 'presurfovala' k historickým pamätníkom a rímskokatolíckym chrámom. Ako prvú som našla fotografiu chrámu Matky Božej Lurdskej v Petro〜hrade s utešenou lurdskou jaskynkou. Bol práve rok 150. výročia Zjavenia Panny Márie v Lurdoch. Fotografia nebola kvalitná. Mailom som poprosila kolegu Pavla Bondarenka v rádiu Mária, aby mi chrám i jaskynku odfotil a poslal elektronickou poštou. O dve hodiny som ich dostala. Hľadiac na fotografie som si povzdychla: 'Ó Panna Mária, keby som tak tvoju jaskynku mohla ešte niekedy vidieť na vlastné oči.' Prešlo 16 mesiacov a ja som si uvedomila, že sa napĺňa moja nevypovedaná túžba...“

Jediná Slovenka

Na ceste do Petrohradu Košičanku podporil primátor Ing. František Knapík grantom, za ktorý mu je veľmi vďačná. Finálovú päťstovku tvorili okrem účastníkov z krajín bývalého ZSSR - najviac ich bolo z pobaltských republík – zástupcovia takmer všetkých krajín Európy. Maďari, Bulhari, Taliani, Nemci, Gréci, nechýbali účastníci z Česka, Fínska, Veľkej Británie, Holandska i ďalších krajín. Ako sme už spomenuli, M. Kohútová bola zo Slovenska jediná, ktorá sa prebojovala medzi pozvaných účastníkov. Súťaže sa pritom zúčastnili aj iní slovenskí stredoškolskí a vysokoškolskí učitelia, ale do finále sa nedostali. „Nazdávam sa, že problémom mohol byť pre nich esejistický žáner, ktorý im azda zväzoval ruky.“


Počas piatich dní v severnej metropole Ruska poskytoval „rusistom“ svoj komfort a bohaté švédske stoly personál reprezentačného hotela Pribaltijskaja na brehu Fínskeho zálivu. Mali možnosť stretnúť sa s prezidentkou Sankt Peterburgskej štátnej univerzity, akademičkou Ľudmilou Aleksejevnou Verbickou, besedovať so svetoznámym jazykovedcom, akademikom Vitalijom Grigorievičom Kostomarovom. Tiež prejaviť svoj talent v speve, zúčastniť sa v práci tzv. okrúhlych stolov, kde sa hovorilo o najaktuálnejších otázkach kultúry, histórii a spoločenskom živote v Rusku. „Na druhý deň pobytu bolo treba v limite pol hodiny napísať o tom, čo považujeme za symboly Ruska. Pre mňa je to mnohými autormi v hudbe, literatúre, výtvarnom umení stvárnená biela briezka, ruská trojka, ruský les a ruské pole.“


V rámci kultúrneho programu počas nasledujúcich dní navštívila M. Kohútová Ermitáž, absolvovala prehliadku mesta a videla Labutie jazero v podaní slávneho Leningradského baletu. „Program bol veľmi nabitý. Do hotela sme sa každý deň vracali unavení a neskoro večer. V posledný večer pred odchodom som na záverečnú slávnosť festivalu nešla. Vybrala som sa do mesta hľadať Chrám Lurdskej Panny Márie v Kovenskom pereulku, aby som sa osobne poďakovala za splnenie mojej túžby. Bol práve prvý piatok v mesiaci. Stihla som svätý ruženec i svätú omšu. Diplom lauerátky súťaže v kategórii 'Bez vekového ohraničenia, pre ktorých je ruský jazyk cudzím jazykom' mi priniesla moja spolubývajúca...“


V živote M. Kohútovej bolo popri starostiach a bolesti aj veľa úspechov a radosti. Tejto jari si s manželom pripomenuli 50 rokov spoločného života. „Prehodnocujúc prežité roky som zavrhla myšlienku o tom, aký darček by som si k jubileu priala. Veď som dostala mimoriadny talent po celý život rozvíjať svoje schopnosti a odovzdávať ich ďalej. Získala som vzdelanie, dostala som starostlivého partnera, zdravé a vzdelané deti i vnukov, s výchovou ktorých sme nikdy nemali vážne problémy. To všetko, i nedávny úspech v európskej súťaži o najlepšie ovládanie ruského jazyka na sklonku aktívneho pracovného veku neprišli samy od seba. Ako veriaci človek to pociťujem ako dary a ustavičnú Božiu pomoc, za ktorú som vďačná...“ vyznala sa na záver M. Kohútová.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Budovanie zelenej značky
  5. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  6. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  10. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 42 714
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 23 918
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 976
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 187
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 740
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 651
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 510
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 415
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 407
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 268
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Kontroverzný aktivista Slávik sa zapojil aj do povoľovacieho procesu k modernizácii cesty na Slaneckej.

Trestné oznámenie Sulíka spustilo lavínu.

5 h
Centrálne parkovisko na Štrbskom Plese si obec Štrba prenajíma od eseročky Mesta Vysoké Tatry. Návštevník tam zaplatí menej ako napríklad v Tatranskej Lomnici či v Starom Smokovci.

Mesto chce motivovať ľudí a odľahčiť premávku.

5 h
Kto si vyšiel do lesa na prechádzku, neľutoval.

Navštívte spolu s nami zasnežený lesopark nad Sídliskom Ťahanovce.

5 h
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Daniel Lipšic.

Krajniak a Lipšic sa poznajú dekády.

9 h

Má jeden z kandidátov aj špeciálne zaobchádzanie?

6 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop