Túto "uletenú" kombináciu má na svedomí skupina francúzskych umelcov, ktorí s ním vystupujú po svete už päť rokov.
Hlavným aktérom predstavenia, ktoré si mohli Košičania pozrieť na parkovisku pri amfiteátri, bol francúzsky baletný tanečník Philippe Priasso. K baletu sa dostal miernou okľukou. Tancu sa venoval viac-menej vo voľnom čase, až v roku 1975 sa rozhodol ísť do jeho hĺbky. Keď študoval históriu na univerzite v Lyone, po troch rokoch začal navštevovať aj národné tanečné centrum. Za dva roky sa stal profesionálnym baletným tanečníkom.
V roku 1980 si odkrútil prvú profesionálnu premiéru ako člen tanečného zoskupenia Compaigne beau geste. Tento 53-ročný baleťák sa teda baletnému tancu venuje už vyše 30 rokov. Hoci bol v Košiciach prezentovaný ako rýdzo baletný tanečník, hneď v úvode rozhovoru nás poopravil. "V Compaigne beau geste sa venujem prevažne súčasnému tancu. Tanec s bagrom robím päť rokov, bager je pre mňa ideálna partnerka, keďže jeho rameno svojou dispozíciou pripomína ľudskú ruku," hovorí Philippe.
Súčasný tanec je veľmi široký pojem. Patria doň rôzne moderné tanečné formy, ktoré sa často dajú označiť za avantgardné. Predstavenie, v ktorom umelec vyzve do tanca niekoľkotonový priemyselný stroj, však presahuje akékoľvek predstavy o tanci ako takom. Už len to, ako sa táto myšlienka zrodila, je azda nepredstaviteľná. "Dostal som ponuku urobiť predstavenie v jednom parku vo Francúzsku. Malo to byť niečo špeciálne a keďže to malo prebiehať vonku, skúsili sme to s bagrom. Neskôr sme predstavenie vybrúsili až do dnešnej podoby."
Hoci samotná požiadavka vytvoriť "niečo špeciálne" vo francúzskom umení znamená spravidla požiadavku na niečo, čo ešte nikdy nikde nebolo, tanec s bagrom je predsa len dosť nečakaná predstava. Navyše, spojenie balet - priemyselný stroj je priam nepredstaviteľné. "Na jednej strane ide práve o ten vzrušujúci kontrast. Na strane druhej aj o samotný bager, ktorý vystupuje ako plnohodnotný herec. Vyjadruje emócie a reaguje na podnety."
Reakcie divákov okolo parkoviska pri amfiteátri boli rôzne. Mnohí predstaveniu nerozumeli, pseudointelektuáli si zas mysleli, že ide o prezentovanie environmentálnych myšlienok. Ďalšia skupinka zastávala podobný názor ako my - tanec predstavoval "laškovanie" muža so ženou, bager bol ako žena, spočiatku chladná a odmietavá, neskôr vášnivá a chlapa dobýjala sama. Phillipe nerád rozpráva o tom, čo má jeho predstavenie znázorňovať. "Umenie je práve o tom, že si v ňom každý nájde to svoje."
Choreografia vystúpenia je rovnaká, v iných mestách a krajinách však môže vyzerať odlišne. "Existuje len jedna choreografia, ktorá sa adaptuje na stroj, ktorý dostaneme a prispôsobuje sa priestoru, v ktorom vystupujeme." Nevystupujú teda stále s tým istým bagrom. Aj v tom spočíva náročnosť predstavenia. "Bager zabezpečovali organizátori. Myslím, že ten v Košiciach patril miestnej firme, ktorá nám ho požičala. Keďže stále tancujem s iným bagrom, je potrebné pred predstavením dlho cvičiť."
Ovládanie stroja pri takom predstavení je rovnako dôležité ako tanečné kroky samotného Philippa. Aj v Košiciach bolo jasné, že bager neovláda bežný pracovník stavebnej firmy. "Ovláda ho môj partner, ktorý zvyčajne robí osvetľovača. Keď sme sa dohodli, že budeme také predstavenia robiť, spravil si kvôli tomu vodičský preukaz a venuje sa bagru po umeleckej stránke. Má moju absolútnu dôveru." Aby všetko klapalo tak ako má, spoliehajú sa aj na pomoc ďalších členov personálu. "Počas predstavenia máme aj asistenta - tretiu osobu, ktorá naviguje šoféra bagru cez mikroport."
Niektoré pasáže tanca s bagrom boli mimoriadne náročné a divákom pripomínali akúsi čudesnú cirkusantskú ekvilibristiku. Príprava na vystúpenia nesmie byť zanedbaná. "Trénujem každý deň. Je to náročné predstavenie a nemôžeme si dovoliť tréningovú pauzu. Musíme byť dokonale zosynchronizovaní. V Košiciach som trénoval celý deň na parkovisku, kde bolo potom aj predstavenie."
Úľava v tréningových jednotkách by mohla mať fatálne následky. V niektorých pasážach sa Philippe necháva naháňať veľkou bagrovou lyžicou, zavesí sa na ňu, nechá sa ňou obrátený dole hlavou vytiahnuť do výšky, ba dokonca si pod ňu ľahne a ona sa pri klesaní zastaví až v tesnej blízkosti jeho tela. Riziko zranení je teda veľmi veľké. "Občas sa stáva, že si nejaké zranenie privodím. Nasríklad pohmoždeniny. Napriek tomu nemám strach. Ak by som mal, nemohol by som toto predstavenie robiť."
Tanec s bagrom však nie je Philippovým živobytím. Hoci by inému umelcovi trénovanie takého náročného predstavenia zabralo všetok čas, u Philippa predstavuje len jednu zložku umeleckej činnosti. "Zvyčajne robíme klasické indoorové predstavenia súčasného tanca. Tanec s bagrom je špecialitka, ktorú ponúkame vo verejnom priestore. Máme vlastné kultúrne centrum cca 60 km od Paríža. Tam zvyčajne cvičíme a pripravujeme predstavenia."
Tanec s bagrom predviedol Philipp s partnerom už takmer v každom kúte sveta. "Prešli sme ho celý. Do Košíc sme pricestovali z Číny, kde bolo naše vystúpenie veľmi úspešné." Košice navštívili vďaka pozvaniu tímu EHMK na festival USE THE CITY (Použi mesto - festival pouličného umenia). "Oslovil nás Christian Potiron. Myšlienka USE THE CITY festivalu sa nám zapáčila, tak sme sa rozhodli prísť aj sem do budúceho Európskeho hlavného mesta kultúry."
Reakcie na vystúpenie francúzskeho dua sú v každej krajine rôzne. "Napríklad po predstavení v Južnej Kórei sa deti išli fotiť s rodičmi k bagru a chceli od nás autogramy. Košičania zas boli veľmi vnímavé publikum, citlivé na emócie." Podľa Philippa sa o moderné umenie ľudia zaujímajú a predstavenie s bagrom má svoj význam. "Myslím, že predstavenie je dostupné pre všetkých. Je to klasická hudba spojená so súčasným tancom, akurát jeden z partnerov je bager. Väčšinou sú ľudia zvedaví a dávajú mi množstvo otázok."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
