Jeho charizmatický herecký a spevácky výkon spolu s výkonom ostatných hercov donútil obecenstvo Steel Arény k záverečnému standing ovations. Na skúške predstavenia si našiel čas na tento rozhovor, v ktorom hovoril o Drakulovi i o svojom živote.

Muzikál Drakula o transylvánskom grófovi Vladovi Tepesovi je príbeh lásky, nenávisti a večného života. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že večný život je úžasná vec, no aj sám Drakula zisťuje, že to tak vôbec nie je. Žije totiž dlhý život bez lásky. Daniel Hůlka hrá postavu grófa Drakulu už niekoľko rokov a za ten čas si k nej stihol vytvoriť určitý vzťah.

„Drakula je moja úplne najmilovanejšia rola," vyznáva sa. "Navyše, bola to aj moja prvá muzikálová rola. Sám som odohral vyše tisíc repríz, čo si myslím, že je dosť neobvyklé v našich pomeroch. Je to už taká moja srdcová záležitosť. Vždy hovorím, že ja som dieťa Drakulu a Drakula je zároveň moje dieťa. Je to preto, že vtedy, keď sme to začali robiť, robilo sa to prvýkrát, bol to taký tvorivý proces. Každý z toho pôvodného obsadenia sa na tom svojím spôsobom podpísal."

Drakulom už 15 rokov

Prvýkrát bol muzikál uvedený na scénu v októbri v roku 1995, teda tento rok v jeseni oslávi krásnych 15 rokov. „Po tej niekoľkoročnej pauze, čo sme to nehrali, si to teraz užívam omnoho viac. Hrám to úplne inak, inscenácia je takisto úplne iná. S pánom režisérom Bednárikom sme sa zhodli, že sa nám táto nová verzia páči viac, pretože je viac divadelnejšia. Ja sám ju hrám inak, pretože trinásť rokov je dosť času na mnoho prehier, výhier, životných skúseností. To všetko sa v tom hraní odráža."

Hoci 15 rokov je dlhý čas, aj najlepší herci sa občas „kopnú", vypadne im text, prípadne zabudnú urobiť niečo, čo mali. Aj predstaviteľ Drakulu priznáva, že sa to stane. „Určite. V divadle sa to môže stať. Veľakrát sa niekde niečo pokazilo, alebo niekto niečo skazil. To sa jednoducho na javisku stáva. A to je na tom krásne, že je to živé. Za tých tisíc repríz bolo aj množstvo zážitkov. Raz som si na začiatku predstavenia, keď sa hralo ešte v Kongresovom centre, poranil ruku. Bola tam taká mreža, o to som sa oprel a prepichol som si dlaň. Potom som vybehol na javisko a hneď nasledovala pesnička, pri ktorej sa podrezávam a spievam ´jízva nikde žádná´ a zo mňa crčala krv. To bolo také vtipné," dodáva s úsmevom.

Daniel vyštudoval gymnázium a následne na to Pražské konzervatórium u profesora Zdeňka Jankovského. Istý čas pôsobil ako operný spevák v Mestskom divadle v Ústí nad Labem a v Národnom divadle. Okrem toho hosťoval aj na iných scénach. Možno by sa teda zdalo, že slovo tréma by mu bolo cudzie. Priznáva však, že nie vždy to tak bolo. „Samozrejme. Keď som začínal, bolo to úplne strašné. Potom sa to praxou nejako zlepšilo. A teraz, čím som starší, asi u mňa stúpa nejaká zodpovednosť, tak je to čím ďalej horšie," smeje sa. „Na začiatku, keď som začínal na konzervatóriu, pri prvom vystúpení to bolo úplne hrozné. To bola taká tá paralyzujúca tréma. Bolo mi zle, prišli hnačky, vracanie... Našťastie to prešlo. No tréma trošku byť musí. Pretože keď ide človek na javisko bez trémy, stojí to väčšinou za prd a vždy niečo skazí, či zabudne. Pretože taká tá tréma 'akurát' udržuje človeka v pozornosti."

Český herec a spevák účinkoval okrem Drakulu v mnohých iných muzikáloch. Hlavné roly dostal v muzikáloch: Bedári, Jekyll & Hyde, Monte Cristo, Misia, Excalibur, Obraz Doriana Greya a tiež v muzikáli Barón Prášil. Jeho meno sa však väčšinou spája s Drakulom. Zaujímalo nás, či ho nemrzí, že dostal akoby nálepku. „Mňa už si kedysi zaškatuľkovali do Drakulu definitívne. Potom som však mal pocit, že sa musím toho zbaviť, že nie som iba Drakula. Teraz, po rokoch, keď sa to predstavenie vrátilo, som si však uvedomil, že to vtedy bola odo mňa veľká neskromnosť a nepokora. Lebo keď si človeka stotožňujú s takou rolou, s tak napísanou, tak sa im asi páči, ako ju robí. Teda dnes si to vážim. Čo som si vtedy vážiť nedokázal. To som bol ešte mladý," žartuje.

Tisíce predstavenie muzikálu Drakula sa nezaobišlo bez sĺz. Poplakal si aj predstaviteľ grófa. „Spomínal som na Zdeňka Borovca a Karla Svobodu, ktorí už nie sú medzi nami. S Karlom sme boli obaja výbušní a pán Borovec bol medzi nami ako taká azbestová doštička. Karel bol môj hudobný otec a pán Borovec, otec, ktorého som v tej dobe už nemal. 'Brečel jsem jak želva.' Keby sa Karel dožil comebacku Drakulu, bol by určite šťastný."

Gróf, barón i kat

Momentálne sa Daniel venuje okrem Drakulu aj hlavnej role v spomínanom muzikáli Barón Prášil v divadle Hybernia. „Odporúčam to, lebo to je niečo úplne iné ako Drakula," hovorí o predstavení. "Je to veselé predstavenie a ja tam po prvý raz hrám kladnú postavu (smiech), čo je celkom fajn. Je v ňom super hudba, vtipné texty a zaujala ma aj múdrosť baróna Prášila. Tiež si myslím, že v tomto muzikáli sú technické fígle, ktoré zatiaľ v Česku nikde neboli." Tiež tam herci predvádzajú kaskadérske kúsky bez dablérov. „Istenie je urobené tak, že by sa nemalo nič stať, ale keď človek letí cez celé divadlo na delovej guli, je to zvláštny pocit. Keď sme to skúšali prvýkrát, všetci sme sa dosť zapotili. Na určité riziko sme si už však zvykli."

Dosť práce má aj ako sólový spevák a okrem toho sa pripravuje aj na nový muzikál o jednej z historických postáv českých dejín. „Jazdím na koncerty, buď s kapelou, alebo robím komorné klasické koncerty s gitaristom Lubošom Brabcom. V zime sa do Prahy vracia Dracula na nejaký čas, no a budúci rok bude mať premiéru nový muzikál Kat Mydlář, ktorý píše Michal David. Zatiaľ som počul iba svoju titulnú pieseň a je ozaj nádherná. Takže na to sa veľmi teším."

Daniel sa okrem divadla predstavil aj ako filmový herec. V roku 1998 prišla do kín rozprávka Z pekla štěstí, kde si po boku rozmaznanej princeznej Eufrozíny (Sabina Laurinová) zahral kráľa Brambase. Pri spomienke na túto skúsenosť sa Daniel zasmeje. „To bolo hrozne fajn, lebo s pánom režisérom Troškom sa veľmi dobre pracuje. Je to veľmi pozitívny človek, vždy sa smeje a na ľudí nekričí. Pre mňa to bola prvá filmová skúsenosť, takže som mal hrozné nervy, keď som tam vtedy šiel. Ale práve vďaka nemu a všetkým kolegom, ktorí tam so mnou hrali, ktorí mi naozaj pomohli, to bolo veľmi príjemné. Fakt ma to bavilo. Mal som možnosť zahrať si tam aj s pánom Vladimírom Brabcom (kráľ), ktorého si hrozne vážim a ktorý mi tam pomohol asi najviac. To je už skúsený matador (smiech). Veľmi mi radil. Túto rozprávku som síce už dlho nevidel, no rozprávky ako také milujem," smeje sa.

Keby mal znova možnosť, hovorí, že by si vo filme zahral veľmi rád. Je to úplne iné herectvo, než v divadle. „Niečo sa rysuje, no ešte to nie je dohovorené, teda o tom nemôžem veľmi hovoriť. Keby to vyšlo, budem veľmi rád. Rád by som si zahral buď v niečom súčasnom, alebo potom nejaký historický film. Mám veľmi rád historické filmy."

Mnohí herci zvyknú mať svoje sny, vysnívané postavy, ktoré by si radi zahrali. Aj Daniel ich má. „Čo sa týka opery, vždy som chcel spievať Jaga v Othellovi. To je fantastická rola. No kedže som sa dosť odklonil, robím muzikál a chystám sa robiť aj nový album, som poučený, že sa to musí rozdeľovať. Mal som obdobia, keď som spieval muzikál a operu súčasne, a to nie je dobré. Keby som chcel spievať operu, musím všetko ostatné nechať. Robiť to minimálne pol roka a dať hlas do operného štýlu. V muzikáli mám takisto tých vysnívaných rolí veľa. Zvonár u matky Božej, Fantóm opery... Môj najväčší sen, ktorý sa mi asi nikdy nesplní, je, že by som strašne chcel hrať Cyrana z Bergeracu. Keďže nie som činoherec, neviem, ktorý režisér by to so mnou riskol."

Hercov či spevákov, ktorí sú vo svojom fachu veľmi dobrí, si ani nevieme predstaviť v inom povolaní. No viacerí sa časom priznajú, že kedysi chceli robiť niečo celkom iné, prípadne by si samých seba vedeli pokojne predstaviť v inom povolaní. Vie to aj český spevák? „Veľmi asi nie," priznáva. „Ale keby som nespieval, či nehral, vždy som chcel byť správca horskej chaty. To znamená, že keby som nerobil toto povolanie, žil by som určite niekde v prírode. Nie som veľmi mestský človek. Bývam mimo mesta, v lese. Keby som teda nerobil prácu, ktorú robím, bol by som možno ten správca alebo hájnik. To by ma bavilo."

Bulvárnych novinárov ľutuje

Daniel a mnohí iní speváci a herci majú skúsenosť, že hoci by nerobili celkom nič, bulvár si niečo nájde. Aj český spevák s ním má more skúseností. „V podstate iba zlé skúsenosti. Ale už to roky vôbec neriešim, nečítam, nemá to vôbec cenu. Samozrejme, stáva sa, že človek si prečíta o sebe, či o niekom inom niečo, z čoho sa mu urobí zle. Ale nemá cenu sa nad tým rozčuľovať, lebo ľudia, čo to robia, sú takí... mne ich je v podstate ľúto. Živiť sa tým, že klamú, či si vymýšľajú, niekomu ubližujú, to musí byť strašný život. Vytvoril som si k nim teda taký vzťah, že sú mi úplne ľahostajní. Čo ja sa budem kvôli nim rozčuľovať..."

Médiá zvyknú známej osobnosti zmapovať život. S kým chodila kedysi, s kým chodí teraz, či sa vydáva, žení, rozvádza, podvádza a podobne. Aj život českého speváka podobným spôsobom zmapovali. Zatiaľ poslednou Danielovou láskou bola Šárka Vaňková. Speváčka známa zo súťaže Česko hľadá Superstar. Médiá sa predbiehali, kto získa aktuálnejšie informácie. Posledná aktuálna bola pre bulvár veľkým sústom, avšak pre Daniela ranou. Vzťah so Šárkou sa skončil. Rozchod bolí aj nás bežných ľudí. Známi to majú o to horšie, že sa im všetko vracia na titulných stránkach. „Áno, je to pravda," potvrdzuje. „Je to o to horšie, že to niektoré médiá stále rozoberajú. Na bulvár som si ja už zvykol, ale najhoršie na tom je, že to vždy viac poznamená ľudí okolo mňa. V mojom prípade mamu a celú rodinu. Teraz, samozrejme, napísali o Šárke mnohé škaredé veci, ktoré vôbec nie sú pravdivé. Jednoducho, to sa stáva... rok sme spolu chodili, prestali sme si rozumieť, preto sme sa rozišli. To je život. To sa stalo každému veľakrát. V takých prípadoch však médiá zneužívajú svoju moc a ľudí takto pošpinia."

Na záver nás zaujímalo, aké plány má predstaviteľ Drakulu do blízkej budúcnosti. „Na jeseň mám prípravné koncertné turné ešte so starým repertoárom. Bude sa ešte hrať aj Barón Prášil. Po Novom roku už budem skúšať Kata Mydláře. Čo sa týka súkromných plánov, celý voľný čas budem tráviť na mori, keďže robím námorný jachting," prezradil Daniel Hůlka.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári