Majitelia a ich príbuzní sa bezradne prizerali na ďalší obraz skazy. Niektorí začali svoje príbytky rozoberať aj svojpomocne.
NIŽNÁ MYŠĽA. Karol Glajc, ktorého dom padol medzi prvými, sa ešte horúčkovito snažil zachrániť aspoň niečo z len nedávno dokončeného domu. Očistené okná, dvere, tvárnice či dosky, ktoré mu už raz cez ruky prešli, odvážal na vlečke. Slzy u neho vidieť nebolo. „Myslím si, že už som za vodou alebo to na mňa ešte len príde, keď uvidím holý pozemok. Dobre, že nemám pôžičky, to by bolo horšie. Nebola iná možnosť, iba zbúrať. Poškodenia boli rozsiahle, celý spodok mi vytočilo," skonštatoval.
Ani katastrofa ho nezlomila, myšlienky na vlastný príbytok v rodnej obci sa nevzdáva. „Veľmi by som chcel postaviť ďalší dom, ale nemám na to financie. Odkladám si všetky dosky a tehly, ktoré sa dajú zachrániť, aby som čo najviac získal z toho domu naspäť. Keby sa mi podarila aspoň polovica z neho opäť postaviť, tak by som bol najšťastnejší človek na svete. A ja keď si niečo poviem, tak raz to splním. Už nie tu na kopci, ale z druhej strany, ako sú kontajnery, tam je nádherné prostredie," zasníval sa.
Závidia mu fotky
Stretáva sa však s nevraživosťou susedov. Myšľania boli donedávna vzácne súdržní a navzájom si pomáhali, no po rozsiahlej medializácii si začali závidieť. „Niektorí žiarlia, že som teraz známy a že ich dom nebol na toľkých fotkách. Obviňujú ma, že mám na účte peniaze, ktoré majú ísť všetkým. Dnes vám spadne dom a zajtra, aby ste nemali toho málo, vám ešte niekto takto priloží. Rozmýšľal som aj nad trestným oznámením, veď pošpinili moju rodinu. Ale nie som taký, že by som sa hádal."
Chvíľu aj uvažoval, že s rodinou pôjde do Anglicka, no jeho korene sú silnejšie a má ešte babičku. „Zostanem tu a budem sa každému do očí pozerať. Nemám prečo utekať, nikdy som nič zlé neurobil. Aj keď si niekto možno povie, že som blázon," dodal odhodlane.
Novák: Chceme odísť
Pred ďalšou zrúcaninou smutne posedávali traja mládenci. Nedávno sa vrátili z pobytu v Tvrdošíne, kde ich miestni zavolali za to, že statočne pomáhali v najhorších chvíľach. „Je to kruté, tu sme vtedy robili všetci, aj keď som invalidný dôchodca. Teraz na to až zle pozerať, je mi do plaču. Celý život človek drie jak somár a za päť minút všetko spadne. A to ešte nie je koniec. Každý deň je vraj zosuv o 8 centimetrov. Keď bude pršať, toto tu už všetko skončí," povedal Pavol Novák pred ruinou obydlia jeho prababky.
Aj vedľajší dom jeho starých rodičov musí padnúť. Tí si našli podnájom v Čani, zatiaľ na tri mesiace s možnosťou predĺženia. Majiteľ im vyšiel v ústrety, platia len inkaso, elektrinu a vodu. Pavol s mamou a bratom majú kde žiť, ich obydlie zostalo nepoškodené. Glajcovo odhodlanie však nezdieľa. „My ideme preč, lebo tu sa neoplatí bývať. Chceme odísť z Košického kraja. Kvôli tomu, čo sa tu stalo, ale aj kvôli ľuďom. Každý tu každému všetko závidí."
Búrajú i dnes
Včera v Myšli padli tieto dva domy, dnes prídu na rad ďalšie. „Zabezpečili sme majiteľov ďalších štyroch domov, ktoré by sa mali búrať. Podľa znaleckého posudku je zatiaľ 25 domov na zbúranie. Máme čestné prehlásenia od všetkých, ktorým domy búrajú, že s tým súhlasia. Veď ani nemajú na výber," vysvetlil starosta Marián Karvanský (SRS).
Do provizórnych podmienok kontajnerového mestečka sa nasťahovala už jedna rodina napriek tomu, že tam nemajú elektrinu ani vodu. S výkopmi na prípojky sa už začalo. „Zatiaľ dávame len objednávky na práce a je otázka, z čoho to budeme hradiť," povedal starosta. Opravovať zvlnené a polámané cesty či chodníky zatiaľ nemôžu. „Musíme počkať na geologický prieskum. Bude ukončený asi koncom septembra. Až vtedy budeme vedieť, čo môžeme robiť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
