"Ja som lesník, ktorý robí primátora," odpovedá s úsmevom. "Možno v tom niekto vidí aj úsmevnú kvalifikáciu, no kto bližšie pozná úžasný lesný systém, vie, že sa v ňom nachádza veľa inšpirácie aj pre svet ľudí. Les učí pokore, úcte a pocitu, že nikdy neviete dosť. Les je chrámom harmónie. Zaznievajú tam chorály, symfónie, máte nekonečné možnosti pozorovať precízne fungujúce spoločenstvo, do ktorého možno vstupovať len s otvorenou mysľou i srdcom. Nuž, moju odpoveď asi uhádnete aj sami..."

Dovolenky na horách, samozrejme, neabsolvuje sám. „Jednoznačne s rodinou. Cez rok si ma veľmi neužije, nuž aspoň pár dní chcem stráviť naozaj len s nimi. Hoci pracovným veciam sa určite celkom ani na dovolenke nevyhnem. Nesmú mi však chýbať tri veci. Na začiatku radosť, že dovolenka konečne začína. Neskôr pocit, že som skoro úplne zabudol na svet práce. No a na konci dovolenky potešenie z očakávaného návratu medzi spolupracovníkov. Naozaj!"

Tohtoročnú dovolenku si ešte Knapíkovci nevybrali. „Mestu dnes velí voda a sucho, mám na mysli dôsledky záplav a finančné suchoty, ktoré spôsobil extrémny výpadok daní. To je kombinácia, ktorá mi zatiaľ veľmi nad dovolenkou rozmýšľať nedovolila." Ako každý, aj "prvý muž mesta" má svoje vysnívané miesto na dovolenku. "Chalupa na lazoch. Je jedno či v Zamagurí, na kokavských kolešniach, detvianskom Podpoľaní, či myjavských kopaniciach... Obdivujem, ako účelne a skromne tam dokázali naši predkovia žiť. A som vďačný tým, ktorý tento nádherný zabudnutý svet aspoň sčasti pre nás zachovávajú..."

Pamätnú dovolenku si F. Knapík odniesol taktiež z hôr. „Bol to týždeň na samote na Muránskej planine. Mali sme tam nezvyčajného suseda – medveďa. Náš vtedy päťročný syn Tomáš to riešil praktickou otázkou – ...a myslíš, že to tento domček vydrží...?' Z mnohých dovoleniek má mnoho zábavných príhod. Jedna sa mu spája s dovolenkou s priateľmi. „Išli sme z Poľany na Kyslinky, kde nás čakal autobus. Už sme aj zišli do Hrochotskej doliny a videli tam zrušenú trať Vígľašskej lesnej železnice, no niečo sa nám nepozdávalo... Kde sme to zišli?! Pod Kyslinkami? Nad nimi? Trvalo nám veru dosť dlho, kým sme zistili fatálny omyl: My sme nezišli na juh do Hrochotskej doliny, ale celkom opačne - na sever do Kamenistej doliny. Aj tam totiž vtedy rušili odbočku Čiernohronskej lesnej železnice... A tak kým sme zašli až do Hronca, bola z 15 km túry viac ako dvojnásobná... Chodím po horách veľa, no taký omyl sa mi stal asi len dvakrát..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári