Hasičom po povodniach chýbajú peniaze

Povodne nezakývali len štatistikami košických hasičov, ale aj ich rozpočtom. Tvrdia, že ak im vláda náklady na mimoriadne výjazdy nenahradí, budú musieť obmedziť výdavky. To sa môže prejaviť na schopnosti zasahovať.

KOŠICE. Navyšovanie hrádzí a sanovanie zosuvov na nich. Prevozy lomového kameňa nákladnými autami a vriec s pieskom plávajúcim transportérom. Montáž prenosných protipovodňových zábran. Evakuácia celkovo 337 ľudí a hospodárskych zvierat z miest ohrozených záplavami a zosuvmi. Niekoľkodňové nepretržité prečerpávanie vyliatej vody naspäť do riek. To všetko absolvovali hasiči v Košickom kraji počas posledných povodní. Od polovice mája do nich Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Košiciach nasadilo 2 116 príslušníkov, ktorí odpracovali skoro osemtisíc hodín.

Výjazdov bolo viac

"V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka preto došlo k výraznému zvýšeniu výjazdov. Bolo ich viac o 39 percent. Naopak výrazne klesli výjazdy k požiarom, menej bolo aj výjazdov k dopravným nehodám," hovorí košický krajský riaditeľ Jozef Fedorčák.

Povodne sa hasičského a záchranného zboru dotkli aj finančne. Náklady na zabezpečovacie a záchranné práce v pôsobnosti krajského riaditeľstva predstavujú približne 200-tisíc eur. Ide najmä o výdavky na príplatky za zásah pre príslušníkov, na pohonné hmoty a prevádzkové kvapaliny pre dopravné prostriedky a čerpadlá a na opravy poškodenej techniky.

Náklady sumarizujú

"Rozpočet na celý rok je daný. Tieto peniaze budú chýbať, lebo boli určené aj na ďalšie obdobie. Ak by neboli náklady refundované, prešli by sme na núdzový režim. To znamená len úhradu povinných platieb, zastavenie nákupu ochranných pracovných prostriedkov, prehodnocovanie osobných príplatkov...," povedal Fedorčák.

Ministerstvo vnútra si už vyžiadalo od krajského riaditeľstva podklady, ale ešte nie je jasné, ako budú náklady hasičom kompenzované. "Sumarizujú sa náklady na záchranné a zabezpečovacie práce všetkých zložiek, ktoré boli nasadené pri povodniach. Premietnu sa potom do správy ministerstva pôdohospodárstva, ktorá bude predložená vláde. Tá rozhodne, či budú preplatené a v akom rozsahu," vysvetľuje Ľudmila Staňová z ministerstva vnútra.

Pomôcť má únia

K povodniam zasadala vláda prvýkrát v stredu. Na rokovaní sa zhodla, že nezačne preplácať peniaze zo štátnej kasy, ale požiada Brusel o prostriedky z Fondu solidarity Európskej únie.

Slovensko má na ne nárok pre vysokú výšku škôd spôsobená povodňami, ktoré boli vyčíslené takmer na 700 miliónov eur. Termín na podanie žiadosti uplynie dnes.