Má za sebou tri štarty na olympijských hrách a v zbierke i zopár medailí z majstrovstiev sveta či Európy, ktorých hodnotu doma nevieme poriadne oceniť. Na svojej púti kariérou vrcholového športovca strieda olympijskú triedu RS:X s neolympijským raceboardom a s námahou sa v športe, ktorý u nás stále trpí na finančný deficit, snaží udržať kontakt so svetovou špičkou.

Pretekár košického oddielu Akademik TU mal v neolympijskej triede doteraz na svojom konte tri cenné kovy z najvýznamnejších európskych a svetových regát. Medaily z majstrovstiev sveta začal zbierať v roku 2006, keď si po zlato išiel až do ďalekého Thajska. Zo studených vôd na argentínskom pobreží vylovil v roku 2007 bronz, a rovnaký kov má aj z vlaňajšieho svetového šampionátu v nemeckom rekreačnom stredisku Warnemünde. Aj tohto roku, na majstrovstvách sveta v lotyšskej Liepaji, dal o sebe Patrik Pollák vedieť tým najlepším spôsobom. Zo šírej hladiny Baltického mora sa vrátil so striebrom. Onedlho štyridsiatnik naznačil, že s ním ešte niekoľko rokov treba vážne počítať, aj pri odoberaní mier na olympijskú rovnošatu do Londýna 2012...

Ideálne podmienky

Bronz v neolympijskej triede z Nemecka v roku 2009 považoval za najväčší úspech vo svojom výsledkovom rebríčku, ale lotyšské striebro ho prekonalo. Aj preto, že účasťou pretekárov, čo sa týka kvality štartového poľa, sa Liepaja Warnemünde vyrovnala. Aj tohto roku odvial vietor ďaleko od zvyšku sveta skvelého Poliaka Maksimiliana Wojcika, ale vlani strieborný Nemec Martin Moritz pri Balte tentoraz chýbal. Na cestu naprieč Európou sa nevybral ani Patrikov tradičný súper Francúz Pierre Loquet. Medzi viac ako štyridsiatkou pretekárov sa však objavilo niekoľko jeho kvalitných krajanov, Španielov, ba aj exot z Japonska Sugiura Kazumasa. "Zatiaľ čo vlani prišlo do Nemecka viac ako sto pretekárov, tohto roku v Lotyšsku štartovalo ´iba´ štyridsaťdva ľudí. Pre väčšinu borcov zo západnej Európy to bolo príliš ďaleko, ešte ďalej na severe ako Warnemünde, a pre nich je Lotyšsko ešte stále bývalý Sovietsky zväz, tak z toho majú trochu obavy, čo ich tam čaká," vraví Patrik.

On nelenil, naštartoval svoj "karavan", a vydal sa na dlhú cestu, aby stihol prvú rozjazdu svetového šampionátu. "Ja som už na cestu autom za tie roky zvyknutý, ale surfisti majú s dopravou vždy problém. Poplatky za prepravu surfu sú vysoké, a navyše, letecké spoločnosti to na palubu ani nechcú brať." Obavy niektorých pretekárov z postsovietskej krajiny a jej 'záludností' boli však neopodstatnené. "Asi by im organizáciu takého významného podujatia nezverili dva roky po sebe. Tie problémy, ktoré tam boli počas vlaňajších majstrovstiev Európy, napríklad s kempovaním, organizátori vyriešili, a tohtoročnému šampionátu sa nedá prakticky nič vyčítať. V Lotyšsku, kde sa podmienky surfovania často menia, sa mi páči, mám totiž rád, keď to nie je vždy to isté. Liepaja ma po tejto stránke nesklamala, veterné podmienky boli ideálne."

Na programe šampionátu bolo štrnásť rozjázd - o dve viac, ako ponúka trebárs olympijská regata. Patrik začal excelentne, prvú vyhral, v druhej bol druhý, a v tretej znovu prvý. Po prvom dni viedol pred Španielom Colomarom. "Počas druhého dňa som však spadol na druhé miesto." Lebo nikto nemal na malého Poliaka Wojcika, ktorý triumfoval v ďalších piatich rozjazdách po sebe. Patrika obral o drahocenné sekundy pád na obrátke pri jednej z bójí. "Chcel som to čo najrýchlejšie otočiť na čistý vietor, ale pri obrate sa mi zarezala hrana surfu do vody, a už to bolo, vykúpal som sa v studenej vode. Netrvalo to síce dlho, kým som opäť nabral správny kurz, ale vtedy je každá sekunda veľmi drahá."

Napriek tejto kolízii mal Patrik istú striebornú medailu už pred záverečným súťažným dňom. Španiel Curro Manchon sa mu díval na chrbát z úctivej vzdialenosti a Poliak Wojcik bol v nedohľadne ďaleko pred ním. "Musím sa priznať, že posledné rozjazdy som ani nevidel, lebo s Wojcikom sme boli deň predtým na párty. Rozdiely boli veľké, o medailách rozhodnuté, a navyše, boli sme už po tých náročných dňoch unavení. Tak sme sa rozhodli, že nezaškodí trochu rozptýlenia..."

Jachtársky svet ešte stále neverí tomu, že na Pobaltí, v bývalom teritóriu Sovietskeho zväzu, je pre jachtárov raj. A do popredia sa postupne predierajú aj pretekári z týchto krajín. "V štartovom poli bolo niekoľko výborných Litovčanov aj Lotyšov, ktorí v budúcnosti môžu na šampionátoch miešať karty. V Liepaji je o tento šport aj celkom solídny divácky záujem. Štart i cieľ pretekov bol blízko brehu, navyše aj blízko centra mesta, takže pre divákov to nebolo na pláž ďaleko. Mali tam občerstvenie, aj kvalitný komentár spíkra, ktorý sa v našom športe vyznal, takže na divácky nezáujem sme sa nemohli sťažovať. Nechodili sa na nás pozerať nejaké zástupy ľudí, ale zopár zvedavcov sa našlo."

Nechce stratiť kontakt so svetom

Keď chce Patrik pomýšľať na svoju štvrtú olympiádu, musí niekoľkokrát do roka položiť na vodu aj svoj druhý surf, ktorý má trošku odlišné parametre ako klasický raceboard. Niežeby ho nemal rád, ale doma ho príliš nevyužije. "Na Slovensku sa preteky v olympijskej triede prakticky nejazdia. Ja však potrebujem byť na vode, ale nemám na to, aby som trénoval so zahraničnými tímami. Na to nemám šancu, navyše, štartovné na pretekoch Svetového pohára je príliš vysoké, minimálne dvesto eur, zatiaľ čo na Slovenskom či Českom pohári alebo na súťažiach v Poľsku iba desať eur. Ale olympijskú triedu musím jazdiť, aby som nestratil kontakt so svetom, keď chcem ísť na ďalšiu olympiádu."

Príležitosť bude mať na prelome augusta a septembra, keď sa opäť na severe Európy, v dánskom Kerteminde, uskutoční svetový šampionát v olympijskej triede RS:X. Aj keď ešte nepôjde o kvalifikáciu do Londýna, je to pre Patrika dôležitá súťaž. "Trošku sa obávam zimy, ktorá tam v tom čase už asi bude panovať, ale čo už. Nemôžem sa príliš teplo obliecť, a počas jazdy mi je aj tak dosť horúco. Horšie sú už prestávky medzi rozjazdami. V Liepaji to bolo perfektné, lebo medzi jazdami sme mohli vyjsť na breh a hodiť niečo na seba, keď nám bolo zima. Azda aj v Dánsku to bude niečo podobné, že štart i cieľ budú blízko pobrežia."

Tuhý boj o olympijské miestenky sa začne až na budúci rok. Prvá príležitosť, ako si ju zabezpečiť, sa naskytne až v decembri v západoaustrálskom Perthe, na pobreží Indického oceánu. "To bude skôr príležitosť pre mimoeurópskych pretekárov, väčšie šance, ako sa dostať na olympiádu do Londýna, vidím až v roku 2012, keď budú majstrovstvá sveta v španielskom Cádize. Tam to budú dosť veterné preteky. No pokiaľ si udržím formu, olympiáda v Londýne by mi nemala uniknúť. To už by som mal štyridsať..." smeje sa možno slovenský olympijský rekordér. "Bude to však tvdý boj, lebo tam jazdí každý pretekár za seba. V jachtárskom športe nie je pre jednotlivé kontinenty vyhradená žiadna kvóta, keď si miestenku na olympiádu vybojuje 36 Európanov, tak tam bude 36 Európanov. Nie je to tak, ako v iných športoch, kde sú kontinentálne kvalifikácie."

Drahý šport

Dejiskom olympijskej regaty v roku 2012 bude mestečko Weymouth, kde sa vlani konali majstrovstvá sveta. "Ja som na nich neštartoval, bol som tam iba v úlohe filmára, ale aspoň som sa trochu zoznámil s prostredím, kde budú prebiehať olympijské súťaže." Začiatok augusta v roku 2011 bude pre Weymouth olympijským testom, ako naznačuje aj názov pripravovanej regaty - "London Olympic Games Test Events". "Aj keď by sa mi zišlo štartovať na predolympijských pretekoch, s najväčšou pravdepodobnosťou budem musieť od tohto úmyslu upustiť. Je to pre mňa časovo, ale najmä finančne veľmi náročné. Windsurfing je totiž drahý šport," tvrdí štvornásobný medailista z majstrovstiev sveta.

Zatiaľ sa mu darilo v neolympijskom raceboarde, od roku 2006 sa z majstrovstiev sveta nikdy nevracal naprázdno. "Iba v roku 2008, keď som kvôli olympijským hrám v Pekingu neolympijskú triedu vynechal. Ale od roku 2006 mám zo svetového šampionátu stále medailu. A tá, ktorú som si vybojoval tohto roku v lotyšskej Liepaji, je pre mňa najcennejšia v kariére."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári