Na Slovensko sa tak dostali prví "učitelia", ktorí tu postavili piliere nových, dovtedy pre našincov neznámych náboženstiev. Jedným z nich je buddhizmus. O tom, že aj medzi Košičanmi možno nájsť zopár stúpencov tohto náboženstva, nás presvedčil jeden z nich, Filip Priganc.

O buddhizmus sa začal 39-ročný F. Priganc zaujímať približne pred piatimi rokmi. „Viac-menej náhodne. Jednoducho som surfoval na internete, niečo si o buddhizme prečítal a hneď ma to zaujalo." K tomuto náboženstvu sa teda dostanú aj ľudia, ktorých východná kultúra nemusí zaujímať. „Buddhizmus je nadčasová filozofia, ktorá sa hodí do akejkoľvek, aj našej kultúry. Základné učenie – Dharma znamená v preklade v podstate to 'ako sa veci majú'.."

Buddhistické myšlienky oslovili Košičana okamžite. "Buddhizmus mi dal odpovede na otázky, ktoré nedokázala zodpovedať žiadna iná filozofia či náboženstvo." Netrvalo dlho a začal sa tomuto východnému náboženstvu venovať naplno. „Vyhľadal som si kontakt na košické buddhistické centrum a oslovil ho. Pozvali ma na prednášku. Dali mi všetky informácie, ktoré som potreboval, poskytli literatúru. Čoskoro som začal do centra chodievať pravidelne a venovať sa buddhistickým metódam, meditáciám."

Línia Karma Kagjü, ku ktorej patrí aj centrum, ktoré navštevuje F. Priganc, je jednou zo štyroch hlavných škôl tibetského buddhizmu. Ako línia priameho ústneho odkazu kladie dôraz na meditáciu a prostredníctvom interakcie s kvalifikovaným učiteľom môže priniesť úplnú a priamu skúsenosť prirodzenosti mysle. Metódy školy Karma Kagjü učil historický Buddha Šákjamuni svojich najbližších študentov. Neskôr ich odovzdávali ďalej indickí mahásiddhovia Padmasambhava, Tilopa, Náropa, Maitripa a slávni tibetskí jogíni Marpa a Milaräpa.

V 12. storočí prijal tieto učenia prvý Gjalwa Karmapa od mnícha Gampopu a následné vedomé zrodenia Karmapov ich zachovávajú živé a plné sily až do dnešných čias. V súčasnosti veľkí tibetskí učitelia (tib. lámovia) ako J.S. 17. Karmapa Trinlä Thajä Dordže a J.S. Künzig Šamar Rinpočhe pokračujú v tejto neprerušenej tradícii a navštevujú mnohé centrá buddhizmu Diamantovej cesty Karma Kagjü po celom svete.

„Škola Karma Kagjü ponúka praktické učenia použiteľné v kažodennom živote. Disponuje bohatým výberom metód pre svetských praktikujúcich a uskutočniteľov, vďaka ktorým môžu rozvíjať vnútorné bohatstvo a jasnosť mysle v meditácii, aj počas každodenných aktivít." Strechu samo-oslobodzujúceho pohľadu Veľkej pečate (skt. mahámudra) podopierajú tri piliere: verifikovateľné nedogmatické učenia, meditácia a prostriedky, ako upevniť dosiahnuté úrovne vedomia.

Na buddhizme je zaujímavé, že ide o náboženstvo, v ktorom sa praktikujúci nemodlia k žiadnemu bohu. „Buddha totiž nie je nejaká božská bytosť s nadprirodzenými schopnosťami. Buddha je stav mysle. Môže sa ním stať každý človek. Všetci máme predpoklady na rozpoznanie osvietenej mysle a používaním metód, ktoré nám zanechal historický Buddha Šákjamuni, sa k nej môžeme dopracovať." Metód „ako na to" je 84-tisíc.

Cieľom je osvietenie - rozpoznanie prirodzenosti mysle. Škola Karma Kagjü disponuje učeniami Diamantovej cesty. „Je to cesta k osvieteniu, ktorá je vhodná najmä pre ľudí s kritickým zmýšľaním. Na stav Buddhu sa pozeráme ako na vlastný potenciál, ktorý dokážeme dosiahnuť aj my, identifikujeme sa s ním a správame sa tak, akoby sme Buddhom už boli. Takouto cestou sa chceme dopracovať k rozpoznaniu prirodzenosti mysle -osvieteniu."

Buddhizmus je náboženstvom skúsenosti. „Nie je to nijaké dogmatické učenie, v ktorom sú veci, ktoré by sme museli preklenúť vierou. Všetko, čo sa učíme, si následne môžeme odskúšať na vlastnej koži a vidieť, či to naozaj funguje." Základom je meditácia – tréning mysle. Meditáciami sa postupne myseľ zbavuje zbytočných neefektívnych prvkov a blíži sa k svojej dokonalej prirodzenosti. Rozpoznanie prirodzenosti mysle, alebo osvietenie je stav, v ktorom mysel naplno preziva vsetok svoj potencial. Taká myseľ je plne vedomá, čo znamená, že osvietený človek si je vedomý povahy všetkých vecí a javov, v každom okamihu prežíva neohraničenú radosť. "Dôležitou vlastnosťou osvietenej mysle je aj neohrozenosť. Nakoľko si uvedomuje podstatu a charakter všetkých vecí, sme si vedomí aj toho, že sa nám nemôže nič stať, nakoľko myseľ nezničí ani strata, choroba, či dokonca smrť."

Ako F. Priganc hovorí, buddhizmus je veľmi logický a základné učenie sa dá rýchlo pochopiť. Nestačí ho však pochopiť len na tejto úrovni, človek by si mal jeho náuku vyskúšať na vlastnej koži, lebo niektoré veci možno pochopiť len na základe vlastnej skúsenosti. „Ani ja neviem presne, čo je osvietená myseľ, nakoľko ju nezažívam." Osvietená myseľ nie je sebeckou záležitosťou. „Jej cieľom je zažívať šťastie a to prostredníctvom aktívneho súcitu, pomáhania iným ľuďom. Myseľ môže byť skutočne šťastná len vtedy, keď sa má o svoju radosť s kým a ako podeliť."

Aktívny súcit znamená v podstate to, že osvietená myseľ dokáže v každej situácii určiť, čo je najlepšie a najsprávnejšie riešenie. Odkedy sa F. Priganc venuje buddhizmu a meditáciám, aj on sám na sebe badá isté pozitívne zmeny. „Vo vzťahu k rušivým emóciam som si získal istý odstup. Už nespadnem tak ľahko do životných situácií, ktoré sú ovplyvňované hnevom, závisťou, žiarlivosťou či pýchou. Týmto spôsobom pracuje moja myseľ omnoho efektívnejšie."

Základným stavebným pilierom buddhistickej filozofie je zákon príčiny a následku, nazývaný aj karma. „Z budhistického hľadiska nechápeme karmu ako osud alebo niečo podobné. Základnou myšlienkou je, že i v našej aktuálnej životnej situácii prežívame to, čo sme si zasiali v minulosti prostredníctvom našich myšlienok, slov a najmä činov." V každom okamihu človek seje semienka, ktoré v budúcnosti zožne. Jednoducho povedané, človek by nemal robiť zlé skutky, lebo sa mu to v budúcnosti v nejakej forme vráti.

Žiaden buddhista teda nekoná vedome negatívne veci, vie, že by sa mu to vrátilo aj s úrokmi. „Z vlastných skúseností môžem povedať, že toto učenie funguje stopercentne." Buddhisti sa nemodlia, vykonávajú len dobré priania v prospech všetkých bytostí. Ako sme už spomínali, základom sú meditácie. Okrem tých každodenných sa v Košiciach dvakrát do týždňa vykonávajú aj spoločné meditácie. „Na Slovensku fungujeme prostredníctvom občianskeho združenia 'Spoločnosť buddhizmu Diamantovej cesty'. Centier, kde sa stretávame, je na Slovensku 15. To košické funguje od roku 1999, momentálne v Jumbo centre." Na meditáciách sa stretáva 15 až 20 košických buddhistov. „Okrem meditácie sa venujeme aj iným aktivitám, ako poskytovanie základných informácií pre záujemcov o buddhizmus, vydávanie knižných publikácií, organizovanie a navštevovanie prednášok učiteľov našej línie, meditačných kurzov a podobne."

V našom meste nie sú jediným buddhistickým centrom. Sú tu aj centrá iných buddhistických škôl. Navzájom sa však nevnímajú ako konkurencia, vonkoncom si nekradnú členov. „Práve naopak. Každá zo škôl sa hodí pre iný typ osobnosti. Ak vidíme, že by niekomu z nás sedela skôr iná škola, odporučíme mu, aby navštívil iné centrum. S ostatnými školami vychádzame veľmi dobre." Každý z košických buddhistov sa k Dharme dostal iným spôsobom. „Veríme, že je to karmicky späté. Teda, že sme s buddhizmom mali isté väzby už v minulých životoch a teraz sa to obnovilo."

Návštevníkmi košického centra sú ľudia rôznych sociálnych či vekových skupín. „Väčšina z nás je vekovo okolo tridsiatky, no nájdu sa aj dvadsiatnici, či štyridsiatnici." Nových členov buddhizmus nikdy nezískaval vojnami, zaberaním území, majetkov, misijnou činnosťou či násilným konvertovaním obyvateľstva. Človek musí prísť s túžbou stať sa buddhistom sám ako prvý. „Záujemcov radi privítame. Určite však nebudeme na chodiť po Hlavnej ulici a rozdávať letáky."

F. Priganc má manželku aj dcéru. O jeho rozhodnutí stať sa buddhistom povedal aj rodičom. Tí to prijali a vidia na ňom pozitívnu zmenu. „Nevyzerám nijako špeciálne. Som ako každý iný človek, ktorý berie vážne svoje morálno-etické zásady. Jediným rozdielom je možno to, že sa spolieham sám na seba. Ak sa mi stane niečo zlé, na nič sa nevyhováram. Musí to mať pôvod v karme." O buddhizmus sa prostredníctvom neho začala zaujímať aj jeho manželka, brat a viacerí priatelia, ktorí začali pravidelne navštevovať meditácie a verejné prednášky.

Buddhizmus zmenil F. Prignancovi život, pomohol aj v práci, kde vyučuje sebaobranu. Toto učenie sa však údajne hodí do každej životnej situácie. V budúcnosti plánuje rozvíjať svoju myseľ buddhistickými metódami aj naďalej. „Čo sa týka plánov nášho centra, onedlho chystáme v Košiciach veľkú verejnú prednášku Lámu Oleho Nydahla, jedného z najznámejších západných buddhistických lámov." Samozrejme, Košický večer KORZÁR sa pokúsi urobiť s ním veľký rozhovor.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári