U Löfflera vystavuje Talian

Múzeum Vojtecha Löfflera ponúka počas prázdnin výstavu diel talianskeho umelca Giovanniho Canovu. Zatiaľ čo sa vlani Košičanom predstavil maliarskou tvorbou, tentoraz núka sochársku a inštalácie.

KOŠICE. V múzeu prezentuje autor na výstave s názvom Nádoba a obsah 11 svojich diel, ktoré vynikajú meditatívnosťou a filozofickým podtónom. Verejnosť si ich môže prezrieť do 29. augusta.

Pre umelca je príznačné prepájanie navonok nesúrodých materiálov, ktoré však pod jeho rukami začínajú ladiť. Pracuje s kameňom, kovom, hlinou i ďalšími surovinami. Rád ich necháva zámerne ničiť, napríklad kov zhrdzavieť a drevo spáliť.

"Povrchovo materiály upravujem rozličným spôsobom, a tak navonok vyzerajú úplne inak. V každodennom živote prichádzame do kontaktu s rozličnými materiálmi, ku ktorým sa nám postupne viažu rozmanité spomienky. Tie sú potom akoby ukryté v našich vnútrach, no opäť ich zbadáme a dotkneme sa ich, odrazu si spomenieme a vyvolá to v nás emócie, na ktoré sme už dávno zabudli," vysvetlil nám Giovanni pred časom.

Nabáda filozofovať a meditovať

Tentoraz núti človeka pri pohľade na jeho diela premýšľať. Dielo V mene Božom vytvorené z kombinácie papierových vreciek, hliny a špagátu údajne reprezentuje našu predstavu o Bohu. "144 vreciek naplnených hlinou nesie meno Boha ako symbol pôvodu človeka, jeho koreňov a náboženskej kultúry. Vrecká sú akoby 'mentálnymi nádobami', nereprezentujú Boha, ale našu predstavu o ňom," naznačil riaditeľ múzea Jozef Gazdag.

Už na prvý pohľad však upúta aj dielo Kolíska, zložené najmä z textilných lupeňov ruží, ktoré je poctou všetkým nenarodeným deťom, či Poľnohospodárstvo na kľúčik, zložené z ocele a jačmenných klasov.

Súčasťou výstavy je aj videoprojekcia, ktorá zaznamenáva púť pramienka vody od chvíle, keď sa kvapkami oddelí od ľadovca až po moment, keď sa voda dostane do fľaše a stane sa predmetom trhu.

Autor je v Košiciach pomerne často, keďže odtiaľ pochádza jeho manželka. Zaujímavosťou je, že ho rodinné korene spájajú s hlavným predstaviteľom talianskeho klasicizmu, sochárom Antoniom Canovom, ktorého zákazníkmi a patrónmi boli napríklad aj príslušníci rodiny Bonaparte.