Už čosi vyše dvoch rokov podpredsedá Rade STV, na druhej strane moderuje spoločenské a kultúrne akcie. Rozlietaný a kočovný život mu vyhovuje, no tvrdí, že bez pochopenia a tolerancie manželky by to rozhodne nešlo.
Jeho hlas poznáme z televízie, reklám i z košických pódií. Na tých sa vyskytuje pomerne často v rámci mestských kultúrnych, spoločenských, prezentačných či firemných a charitatívnych akcií. A hoci niektoré z nich konferuje každý rok, stereotyp a rutina ho zatiaľ v tejto profesii nedobehli. "Moderovanie je moja vášeň a vôbec nie menšia, ako pred rokmi, keď som začínal. Niekto vo svojej práci po čase stagnuje, no ja mám pocit, že u mňa platí pravý opak. Každá akcia je vždy iná, zídu sa iní ľudia, je iná dramaturgická aj programová skladba. Aj ja sám sa snažím moderátorské vstupy robiť tak, aby sa neopakovali. Stereotypom sa nezaoberám a keď sa bude ľuďom to, čo robím, páčiť aj ďalej, budem to robiť. Hoci pravda je, že určite nie do nejakej deväťdesiatky," konštatuje s úsmevom ostrieľaný matador, ktorý sa považuje za univerzálneho moderátora. Sú však aj veci, na ktoré by si netrúfol. "Keby išlo o profesionálne športové podujatie, sám by som ho nezvládol," dodal.
Moderátorské začiatky známeho Košičana siahajú na základnú školu, kde jeho recitátorský talent objavili dve učiteľky. Za socializmu sa robievali školské prezentácie, na ktorých využili jeho potenciál a postavili ho pred 500 školákov. "Museli ma dlho presviedčať, mal som obavy z toľkých divákov. Potom však tréma opadla a ja som na takéto akcie chodieval čoraz častejšie," spomína si Herrgott, ktorý časom chodieval do iných tried predčítavať texty na hodiny slovenského jazyka. Po súťažiach Hviezdoslavov Kubín či Puškinov pamätník zistil, že ho prednášanie, próza a práca so slovom baví. A tak si začal plniť svoj moderátorský sen.
Na strednej škole, ktorou bola hotelová akadémia, navštevoval stredoškolský klub v Košiciach. Ten mal nepísanú dohodu s vtedajším Domom kultúry VSŽ, ktorých akcie moderoval. Kým dnes stojí na pódiu suverénne už len s textom s generálnymi a mediálnymi partnermi, vtedy si texty písal od A po Z. "Všetko som si písal a učil sa to naspamäť. Potom mi však došlo, že je to príliš umelé, že mi v prejave chýba spontánnosť a originalita. Presedlal som na poznámky a neskôr už iba na body. Dnes mám na doskách už iba partnerov," hovorí so skromnosťou v hlase. Herrgott tvrdí, že mnohí moderátorskí kolegovia si svoje postavenie zle vysvetľujú.
"Moderátor by mal pôsobiť slušne a so sklonenou hlavou. Všetci tí, ktorí sú okolo, by mali byť viac ako on. Myslím si, že to tak má byť, je to môj pocit. Mnohí kolegovia to však vnímajú opačne," konštatuje.
So sklonenou hlavou nastúpil kedysi aj on do STV, kde dnes sedí v "rade" ako prvý podpredseda. Napriek vyštudovanému cestovnému ruchu do verejnoprávnej televízie nastúpil ako asistent zvukára a jeho cesta smerovala už len vyššie. "Dostal som ponuku robiť moderátorské vstupy do športových správ. Neskôr som robil externého pracovníka spravodajstva, z čoho vzišla pozícia interného zamestnanca. Potom som šiel moderovať aktuality v Bratislave, kde som istý čas aj žil. Robil som aj raňajkový magazín STV, ktorý bol vôbec prvým ranným vysielaním. Bola to pre mňa veľká škola. Po tejto skúsenosti som sa však vrátil do rodných Košíc, kde som prijal ponuku robiť riaditeľa košického štúdia STV," objasnil svoj kariérny postup moderátor.
Ponuku robiť riaditeľa však dlho zvažoval práve kvôli svojej moderátorskej záľube. "Nemohol som moderovať všetko, bolo by čudné, keby riaditeľ robil napríklad deň detí. Vzdal som sa teda akcií, no na jednej som trval - moderovanie Správneho kľúča. Na ten deň som si vždy riadne vypísal dovolenkový lístok a šiel som," spomína si. Dnes moderuje v metropole východu takmer všetky podujatia, no aj miesto v Rade STV je pre neho srdcová záležitosť. "Vždy som si myslel, že by v nej mali sedieť tí, čo majú s televíziou skúsenosť. A dodnes si za tým stojím. Myslím si, že viem troškou prispieť k tomu, aby bola lepšia, ako je dnes. Rada totiž nielen kontroluje a hodnotí, čo je zlé, ale má ponúknuť riešenia, ako zlepšiť programový koncept a financovanie. Dnes je košická STV na tom tak, ako je. Je odzrkadlením mnohých vecí, ktoré aj keby tam bol David Copperfield, nezmiznú. Pomohlo by jej iné financovanie, verejnoprávna televízia by mala mať stály príjem a nespoliehať sa na reklamy, lebo sa to zákonite premietne do programu," myslí si podpredseda.
Rozlietaný a hektický život Richardovi vyhovuje. Nebyť chápavej a ústretovej manželky, nemohol by sa Košičan venovať tomu, čomu sa venuje. "Moja žena je naozaj úžasná. S mojou profesiou je zmierená a nemáme v tejto sfére žiaden problém. Zatiaľ sme rodina len my dvaja, na dieťatko čakáme už nejaké tie roky."
Aj keď majú práce vyše hlavy, vedia si urobiť čas na oddych a toto leto stihli dve dovolenky v Chorvátsku. "Kým som nespoznal manželku, pochodil som celú Európu, no Chorvátsko som vynechal. Hovoril som si, že nebudem ležať na nejakých kameňoch a dávať si pod chrbát kadejaké podložky. Ona ma tam však dotiahla a ja som ostal očarený čírym morom a skvelou atmosférou. Môže mať niekto biely aj priesvitný piesok, kameňom sa nič nevyrovná," hovorí nadšene Richard.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
