Košickí poslanci predali za 78-tisíc eur, mali ponuku na dvojnásobok

Podnikateľka núkala mestu za lukratívny nebytový priestor na Hlavnej 170-tisíc eur. Poslanci schválili predaj nájomcovi za 78-tisíc eur.

KOŠICE. Mestskí poslanci schválili v júni predaj nebytového priestoru na Hlavnej 60 nájomcovi Igorovi Kalapošovi, ktorý tam má obchod s očnou optikou. Za 82 m2 mu odklepli cenu 78 650 eur. Podľa znaleckého posudku bola 77 300 eur.

O kúpu vlani požiadal nájomca, ktorý má zo zákona predkupné právo. Majetková komisia zastupiteľstva odporučila cenu 78 650 eur. V tej zohľadnila časť nákladov, ktoré Kalapoš investoval do rekonštrukcie. Žiadateľ s cenou súhlasil. V zmysle vlaňajšej novely zákona o majetku obcí mesto zámer priameho predaja majetku nájomcovi zverejnilo.

Podnikateľka „pribila" až na 170-tisíc eur

Prihlásila sa podnikateľka Beáta Borščová, že dá 90-tisíc eur. Nájomca reagoval, že jeho ponuka je vyššia, lebo cena 78-tisíc eur je znížená o takmer 28-tisíc eur, teda časť jeho investície do majetku mesta, čiže on kupuje vlastne za 106-tisíc eur. Lenže Borščová opäť „pribila" až na 170-tisíc eur.

Vo februári 2010 preto majetková komisia odporučila a primátor František Knapík (KDH) sa v marci stotožnil s tým, aby sa nebytový priestor nepredával a ostal nájomný vzťah. Tento záver oznámila radnica Kalapošovi i Borščovej.

Aj tak to predložili poslancom na schválenie

Po niekoľkých mesiacoch však na júnové zasadnutie zastupiteľstva viceprimátor Marek Vargovčák (SDKÚ-DS) predsa len predložil návrh na predaj s pôvodnou cenou 78-tisíc eur. Poslanci to schválili a primátor podpísal.

Borščová sa čuduje, myslela, že mesto od predaja upustilo. „Vyzerá to ako taktika, aby sa na to zabudlo, a potom potichu predalo, komu sa malo... Nemohla by som nič povedať, ak by to nájomcovi s predkupným právom predali aspoň za rovnakú cenu, akú som ponúkala ja. Namietať by som nemohla, ani keby sa mesto vzhľadom na rozdiely v cenách rozhodlo zatiaľ nebytový priestor nepredávať s tým, že môže to skúsiť neskôr, napríklad ak sa ceny na trhu zvýšia. Veď predkupné právo nájomcu na majetok mesta ešte automaticky neznamená povinnosť mesta predať to. Postup mesta považujem minimálne za neštandardný a pripravilo sa o takmer 100-tisíc eur," tvrdí neúspešná záujemkyňa, ktorá na Kuzmányho sídlisku predáva sedacie súpravy a interiérové doplnky. „Už som pochopila, že nemám šancu... Súkromný vlastník by tak nikdy nepredával, využil by všetky možnosti, aby majetok speňažil čo najlepšie."

Prečo však, keď chcela prebiť 106-tisíc eur, neponúkla napríklad 110- či 120-tisíc, ale rovno 170-tisíc? „Aby sme sa nenaťahovali na malých sumách. Chcela som jasne ukázať, že o ten priestor mám vážny záujem a podľa mňa má minimálne hodnotu mojej ponuky."

Radnica: Bola to kompetencia zastupiteľstva

Magistrát vysvetľuje, že keď nájomcovi oznámili zámer ostať pri nájomnom vzťahu, Kalapoš sa obrátil na prokuratúru, aby preverila postup samosprávy pri predaji. Nájomca tiež doručil mestu zápis z júnového zhromaždenia spoločenstva vlastníkov z Hlavnej 60, ktoré nesúhlasilo s predajom nebytového priestoru tretej osobe, teda nikomu inému než vlastníkom či nájomcom priestorov v nehnuteľnosti. Bez súhlasu vlastníkov v dome nemožno podľa zákona predať nebytový priestor tretej osobe.

„Na základe týchto skutočností a z dôvodu, že o nakladaní s nehnuteľným majetkom mesta je oprávnené rozhodnúť len mestské zastupiteľstvo, bol materiál o predaji nebytového priestoru predložený na rokovanie zastupiteľstva 29. 6. 2010," argumentuje Katarína Jantošovičová z komunikačného referátu radnice.

Exkontrolór: Viceprimátor nemusel predaj predložiť

Bývalý mestský kontrolór Richard Hojer si myslí, že ak vedenie mesta nechcelo, aby sa nebytový priestor predával, nemusel viceprimátor Vargovčák predložiť návrh na rokovanie zastupiteľstva vôbec.

Podľa minuloročnej novely zákona obce nesmú bez súťaže či dražby predávať majetok nad 40-tisíc eur. Môžu, len ak to ako prípad hodný osobitného zreteľa schvália poslanci trojpätinovou väčšinou. Tak to aj prešlo.

Nájomca podanie na prokuratúru stiahol a na magistráte finišujú s kúpnou zmluvou s päťročným predkupným právom mesta. V podobnom prípade v inej mestskej časti, keď dala tretia osoba vyššiu ponuku, už nájomca na kúpe netrval a ostal v nájme.

Podľa informácií z Bytového podniku mesta Košice (BPMK) Kalapoš získal prenájom vydražením od decembra 2007. Nájomnú zmluvu má na dobu neurčitú s trojmesačnou výpovednou lehotou. Nájomné platí 33 459 eur za rok a do rekonštrukcie investoval takmer 56-tisíc eur bez DPH.

Dittrich z majetkovej komisie naznačuje lobing

Ako jeden z mála poslancov nehlasoval v prospech predaja Marián Dittrich (KDH), ktorý je aj členom majetkovej komisie. „Nezdali sa mi nejaké záležitosti, niektoré veci sa nedejú, ako by sa mali. Aj vzhľadom na rozdiely v cenách sa mesto s týmto predajom nemalo kam ponáhľať, veď je prirodzená snaha každého vlastníka speňažiť majetok čo najvýhodnejšie. Ale keď niekto začne lobovať a prehovárať... Som z toho znechutený, nechcem to rozoberať," reagoval Dittrich, ktorý sa hlasovania zdržal.

Poslanec a sused Hrabovský: Kamaráti nie sme

Za predaj hlasoval napríklad poslanec Peter Hrabovský (SDKÚ-DS). Ten ako živnostník tiež ako nájomca v druhom nebytovom priestore mesta, v tom istom objekte na Hlavnej 60, prevádzkuje cukráreň „Zákusky od babičky". „Ponuka tretej osoby bola vzhľadom na predkupné právo hypotetická. Predaj hocikomu inému by bol nehumánny voči podnikateľovi, ktorý zveľadil zanedbaný majetok mesta a zatraktívnil nebytový priestor v centre pre Košičanov i turistov. Predtým sa tu menili prevádzky, ale on tu je už tretí rok, investoval, platí, osvedčil sa, tak požiadal o kúpu. A zrazu príde, s prepáčením, nejaký mamľas, že dá viac? Bez serióznych podnikateľov by nehnuteľnosti v centre Košíc ´zhnili´," tvrdí Peter Hrabovský, otec šéfa BPMK Gabriela Hrabovského.

Hrabovský senior má cukráreň hneď vedľa Kalapošovej optiky, dokonca vo dvore domu majú oni dvaja jednu spoločnú poštovú schránku. „V prospech predaja som neloboval. Poznáme sa, ale kamaráti nie sme."

Hrabovský si tiež chce prenajaté priestory od mesta kúpiť. V roku 2007 mu ich už zastupiteľstvo schválilo (38 m2 za 36 500 eur), ale zákon nedovoľoval predaj majetku mesta bez súťaže mestskému poslancovi, preto sa zatiaľ nezrealizoval. „Stále mám záujem, ale neviem, kedy to kúpim, lebo zase chcem kandidovať na poslanca," prezradil.

Hlavná 33 skončila na trestnom súde

Predaj podobného lukratívneho nebytového priestoru na Hlavnej 33 nájomcovi, schválený v roku 2008, skončil korupčnou aférou. Obžalovali mestských poslancov Františka Olejníka (nezávislý, kandidoval za Smer-SD), z prijímania úplatku, a Petra Cengela (KDH), zo zneužívania právomocí verejného činiteľa. Zastupiteľstvo schválilo tento predaj až na tretí pokus. Za celú nehnuteľnosť dostalo mesto 5,5 milióna Sk. Pritom magistrát odporúčal trhovú cenu 12 miliónov korún.

Olejník, ktorý je aj dekanom Leteckej fakulty Technickej univerzity, si podľa obžaloby od podnikateľov, nájomcu Jozefa M. a študenta fakulty Mariána M., dal sľúbiť úplatok 340-tisíc Sk za to, že „vybaví" v zastupiteľstve schválenie predaja. Cengel mal predložiť návrh na začiatku rokovania vraj tak, aby nikto nevedel, za čo hlasuje. Oboch podnikateľov obvinili z podplácania.

Špecializovaný súd nedávno Cengela oslobodil. Olejníka odsúdil na tri roky za mrežami s podmienečným odkladom na tri roky, vymeral mu tiež peňažný trest 5-tisíc eur (ak nezaplatí, čaká ho rok basy) a uložil 5-ročný zákaz pôsobiť v samospráve i dočasný zákaz stretávať sa s dvojicou podnikateľov. Aj tých uznal súd za vinných. Jozef M. dostal peňažný trest 7-tisíc eur a Marián M. 3-tisíc eur s tým, že ak nezaplatia, idú na pol roka sedieť. Olejník, podnikatelia a prokurátor sa odvolali na Najvyšší súd.

Jaroslav Vrábeľ

Kalapoš: O priestor som bojoval

Zhovárali sme sa s nájomcom a kupujúcim nebytového priestoru na Hlavnej 60 Igorom Kalapošom.

Ako ste sa v roku 2007 dostali k týmto priestorom?

- Reagoval som na ponuku BPMK v novinách o dražbe nájmu. Ponuky sa do termínu doručovali v obálkach s návrhmi výšky nájomného, z ktorých vybrali nájomcu, to bolo všetko, nelicitovalo sa už potom. Ponúkol som približne také nájomné, aké som predtým platil v priestoroch v hoteli Slovan pred rekonštrukciou. Tento priestor bol vo veľmi zlom stave, do rekonštrukcie som investoval 56-tisíc eur bez DPH. Z toho teraz mi do kúpnej ceny 78-tisíc eur zarátali len polovicu investície, inak by bola cena 106-tisíc eur. Vrátenia zvyšku investície som sa vzdal.

Keď začiatkom tohto roka druhá záujemkyňa ponúkla 170-tisíc eur a mesto vám oznámilo, že predávať sa nebude a ostáva nájomný vzťah, čo ste potom robili?

- Ja som o to bojoval. Ja som tu predtým vrazil do rekonštrukcie 2 milióny korún, a potom niekto príde a bude so mnou licitovať? Ďalší milión korún každý rok platím ako nájomník a mám predkupné právo zo zákona. Prispieval som aj do fondu opráv, hoci som nemusel, rekonštruovala sa fasáda i dom. Druhá záujemkyňa sa silou-mocou k tomu chcela dostať ako slepé kura k zrnu a vŕtala do toho.

Ako ste bojovali?

- To si nechám pre seba.

Vieme, že ste dali podnet na prokuratúru, aj že spoločenstvo vlastníkov v dome schválilo, že nesúhlasí s predajom tretej osobe. Hneď vedľa vás tu má cukráreň poslanec Hrabovský, zabojovali ste aj cez neho?

- Absolútne nie. Komunikoval som normálne s mestom."

Máte tu s Hrabovským i spoločnú poštovú schránku.

- To len kvôli tomu, aby sme zbytočne nemíňali peniaze na toľko schránok.

Vy ste už s kúpnou cenou neboli ochotní ísť vyššie?

- Ale prečo? Akceptoval som cenu, ktorú mesto stanovilo. Mám predkupné právo a spoločenstvo vlastníkov nesúhlasilo s predajom tretej osobe.

Vybehali ste si po vlastníkoch, aby schválili, že nesúhlasia s predajom tretej osobe?

- Pýtal som sa ich, aký na to majú názor.

Ak by mesto teraz od predaja upustilo s tým, že to možno opäť skúsi neskôr, to by pre vás nebola tiež dobrá alternatíva?

- A pre vás by bola? Táto vec sa ťahala už rok a pol, o kúpu som požiadal ešte v marci 2009, ale nedajbože sa to dostať do zastupiteľstva. Vytrpel som si až-až, bolo to príšerné.

Jaroslav Vrábeľ

Keď radní tancujú, ako im podnikatelia pískajú

Predaj obchodného priestoru na Hlavnej ulici poslanci schválili na návrh viceprimátora Vargovčáka ako prípad osobitného zreteľa.

Inak by ho predať nesmeli, na každý predaj nad 40-tisíc eur musí samospráva vypísať súťaž alebo urobiť dražbu.

Osobitný zreteľ si vyžadujú komentáre a vysvetlenia radnice a poslanca Hrabovského, podnikajúceho vo vedľajších priestoroch.

Tak sa teda zabavme, na majetkovom Kocúrkove, vážení spoluobčania.

Mesto najprv hľadá nájomcu do prázdnych priestorov na najlukratívnejšom mieste - priamo na Hlavnej so vstupom a výkladmi. Nájomca sa o chvíľu domáha kúpy. A mesto mu ich predá, aj keď iný podnikateľ núka oveľa viac.

Ani vy nechápete, prečo mesto najprv hľadá nájomcu a až potom priestory predáva? Keď platilo, že "rodinné zlato" - teda priestory v zlatom kríži sa predávať nikdy nebudú, malo to logiku. Ale teraz, keď sa predávať smie všetko?

Nuž, načo by mesto urobilo hneď dražbu s veľkými inzerátmi v novinách, keď najprv kdesi v obálkovom podaní vyberie nájomcu, ten sa zabetónuje investíciami do rekonštrukcie (ozaj videl niekto a skontroloval, koľko sa tam naozaj dalo???) a potom žiada o kúpu oháňajúc sa prokuratúrou?

Načo by mesto hneď priestory vydražilo za najvýnosnejšiu cenu pre mestskú pokladňu a vyhlo sa zbytočným ťahaniciam, keď môže potom vysvetľovať nevysvetliteľné?

A prečo sa vlastne mesto dobrovoľne stáva rukojemníkom vlastného majetku? Ako je možné, že šnúrku od gatí držia podnikatelia a majitelia bytov, ktorí ich dostali od staromestského starostu kedysi bez dražieb a verejných súťaži. Len tak zmluvou o budúcej zmluve s následným odkúpením po 200 korún za meter štvorcový.

Tí teraz kričia, kto ďalší si môže majetok mesta odkúpiť. Podnikateľka nie, iba Kalapoš. Tak rozhodlo veľavážené spoločenstvo. Bravóó!!!

A nie je rozkošný podnikateľ a poslanec SDKÚ Hrabovský? Podniká v priestoroch mesta a on rozhodne, kedy si ich odkúpi. Ako poslanec nemôže, a keďže sa mu v mestskom zastupiteľstve páči, že chce kandidovať znovu, kúpu nateraz odkladá. Možno na dôchodok. Vie, že nik iný to kúpiť nemôže. Nebojí sa ani výpovede. Je si zrejme istý, že aj zaň sa prihovoria vyvolení majitelia bytov, ktorí samozrejme nedovolia, aby mesto "jeho" priestor predalo inému, bár aj za dvojnásobok.

A radní sa len prizerajú a tancujú, ako im podnikatelia pískajú. A potom do sveta trúbia, že samospráva je v kríze a mestská pokladňa prázdna.

Byť vládou, nedám im ani korunu. Možno by sa prestali správať tak, že z cudzieho krv netečie a občanov neohlupovali táraninami o transparentnosti...

Lebo i keď je všetko v súlade so zákonom, dám krk na to, že niekomu sakramentsky záležalo, aby sa s priestorom naložilo presne podľa vymysleného scenára.

Bez ohľadu na mestskú kasu, s osobitným zreteľom na blaho podnikateľa.