ho po skončení vysokej školy zlákal legionársky chlebík. Aj keď nebol celkom zdravotne fit, predsa len vidina účasti v Lige majstrov s českým klubom z Karvinej bola dostatočným dôvodom, aby dal na čas zbohom materskému klubu MHK Košice. Po niekoľkých rokoch sa rozhodol vrátiť, a tak trocha mu aj splatiť svoj dlh za výchovu.

V uplynulej sezóne košický klub, ovenčený federálnymi i slovenskými titulmi zaostal za očakávaním. Mladému družstvu sa nepodarilo nadviazať na predchádzajúce dva ročníky, keď vybojoval tituly vicemajstra a skončil až na šiestom mieste, čo bolo sklamaním, ale na druhej strane aj reálnym odzrkadlením síl menej skúseného mančaftu. Zrejme tento výsledok bol pre vedenie malou výstrahou a pred novou sezónou oslovilo viacero bývalých hráčov, medzi ktorými je aj spomínaný Martin Farkašovský. Jeho hádzanársky rozlet pribrzdili zranenia. Zdravotne je teraz fit a pripravený zabojovať aj o reprezentačný dres, z ktorého ho vyzlieklo zranenie hodovej ruky. Ako si 26-ročná ľavá spojka spomína na svoje legionárske roky, ktoré prežil v Česku, Maďarsku a Nemecku?

Odrazovým mostíkom severná Morava

Jeho prvým zahraničným angažmánom bola Karviná, kam sa vybral spoločne s Jánom Faithom. "Po promóciách v roku 2007 som odchádzal na sever Moravy do Karvinej, síce ešte nie celkom doliečený po prvej operácii ramena. Bolo to prvá veľká výzva v mojej kariére, nový klub, iná krajina a vidina štartu v prestížnej súťaži, akou je Liga majstrov. Bola to výborná škola a dobré skúsenosti. Prajem každému z hráčov vyskúšať si účinkovanie v zahraničnom družstve, ktoré má iné špecifiká, ako keď hráte doma. Pre mňa to bolo lepšie, že sme išli spoločne s Faithom, pričom sme nemali ani problém sa dorozumieť, lebo nebola žiadna jazyková bariéra."

Neprichádzali do úplne neznámeho prostredia, lebo niektorých hráčov poznal ešte z dorasteneckých čias, s ďalšími som hral v HIL-ke. "Rovnako som poznal trénera Kekrta a neznámou boli iba legionári, ale partia bola naozaj veľmi dobrá. Na účinkovanie v tomto klube mi zostanú asi tie najlepšie spomienky, lebo zahrať si Ligu majstrov proti Barcelone, francúzskemu Ivry či ruskej Astrachani bolo pre mňa veľkou výzvou. Aj to zavážilo pri mojom rozhodovaní, či odídem z Košíc, alebo zostanem. Splnil sa mi malý športový sen hrať v tejto súťaži v drese aj malého klubu, proti velikánom, ako je Barcelona. Na jednej strane som bol rád, na druhej som nebol ešte celkom doliečený, ale dalo sa to odohrať. Prvý duel bol aj s nervozitou, lebo to bolo niečo úplne iné ako bežný ligový zápas. Postupne som sa do toho dostával, ale nebol som spokojný sám so sebou. Domnievam sa, že sme mohli v skupine namútiť viac vody a jeden bod po remíze s Astrachaňom bol slabou náplasťou na našej účinkovanie. Mali sme iné ambície, ale dopadlo to, ako dopadlo, pričom niektoré zápasy sme si prehrali sami, keď sme to nezvládli, ako sa hovorí v našich hlavách," vracia sa k svojmu účinkovaniu v Lige majstrov.

Zranenia ho neobchádzali ani v tomto klube a pre roztrhnutý lýtkový sval laboroval dva mesiace. Družstvo sa dostávalo do hernej krízy, z ktorej ho vyviedol nový tréner Trtík. "Atmosféra v kabíne bola uvoľnenejšia, družstvo sa zmobilizovalo a dokázali sme vyhrať titul, hoci nám to viacerí nepriali. Karviná bola opäť potenciálnym mužstvom pre európsku pohárovú súťaž číslo jeden. Aj ja som tam prišiel s tým, že budem pravidelne hrávať Ligu majstrov. Zhruba mesiac pred skončením sezóny prebiehali rozhovory s pánom Pelechom ohľadom ďalšieho účinkovania v Lige majstrov. V play-off sme boli dobre rozbehnutí a začali sme uvažovať aj o budúcnosti, či zostaneme a budeme hrať v pohárovej Európe. Žiaľ, nevedel sa zaručiť, akými finančnými prostriedkami budú disponovať, ani to, ako by vyzeral káder. Bol to istý signál pre hráčov, ktorí neuvažovali predĺžiť zmluvy s klubom," hovorí M. Farkašovský.

Karvinú vymenil za Debrecín

Jedným z nich bol aj Martin, ktorého v tom čase kontaktoval Robo Jano s tým, že v Debrecíne hľadajú ľavú spojku. Pri rozhodovaní zavážili viaceré okolnosti, pričom maďarská liga má oveľa lepší cveng ako česká. Pomocnú ruku od našich južných susedov prijal, avšak netušil, že ekonomická kríza výrazne zasiahne aj tento popredný klub. "V Karvinej mi nevedeli splniť dohodnuté podmienky na novú sezónu, preto som sa rozhodol pre taký krok, že odídem do maďarskej ligy. Urobili tak aj dvaja Srbi. Vedel som, že maďarská liga je kvalitnejšia ako česká, veď Veszprém, Szeged či Dunaferr sú mužstvá, ktoré pravidelne štartujú v Lige majstrov. Povedal som si - prečo nie? Aj domov som to mal bližšie, veď z Debrecína do Košíc to nie je ani dvesto kilometrov."

Prvé mesiace boli pre neho dosť ťažké, lebo maďarsky nevedel ani zaťať. Pred príchodom absolvoval rýchlokurz maďarčiny, aby sa naučil niektoré najpoužívanejšie slovíčka. Neskrýval spokojnosť s účinkovaním v klube, kde bola super atmosféra v mančafte aj počas domácich zápasov. "Jazykovú bariéru mi pomáhali zvládať spoluhráči. Boli tam dvaja Srbi, s ktorými som dobre vychádzal. Aj v predchádzajúcom klube som mal za spoluhráčov Srbov, s ktorými som trávil dosť času. Najprv som ich iba počúval, no neskôr som už začal s nimi aj rozprávať. Práve to mi pomohlo v Debrecíne, kde som mohol rozprávať aspoň s dvojicou Srbov. Než som odišiel do Debrecína, absolvoval som doučovanie, aby som si ozrejmil slovíčka týkajúce sa hry. Potom to už bolo lepšie a dokázal som si so spoluhráčmi pokecať počas tréningu alebo pri pive. Škoda, že moje pôsobenie v tomto klube nevydržalo dlhšie," poťažkal si s odstupom času na účinkovanie v tomto maďarskom klube.

Kríza neobišla ani tento klub a vedenie klubu nevedelo dodržať zmluvne dohodnuté výplaty. "Na prelome rokov nám oznámili zástupcovia klubu, že nám siahnu na platy a budú ich krátiť o päťdesiat percent. Ak to budeme akceptovať, môžeme zostať v Debrecíne, alebo, ak si nájdeme iné angažmán, môžeme pokojne odísť a nik nám nebude v tom brániť. Pre mňa to nebolo akceptovateľné, a tak som odišiel spolu s ďalšími dvoma hráčmi," hovorí M. Farkašovský. Predchádzajúce hráčske zastávky si pochvaľoval, pričom v každom klube sa niečomu novému priučil, čo by rád využil na novom pôsobisku. To však nebolo na dohľad, no doslova ako blesk z jasného neba prišla ponuka z bundesligy, ktorá je považovaná za najprestížnejšiu na starom kontinente. "Do klubu ma ponúkol môj manažér v Nemecku, pričom iste zavážili aj slová Michala Shejbala. Bol som pozrieť Miša v Essene, a zatrénoval som si s nimi, pričom som padol trénerovi do oka. To som ešte nevedel, že príde ja Paťo Hruščák."

Ani bundesligové kluby sa nevyhli ekonomickým problémom, no súťaž má stále vysoký kredit medzi hráčmi a obliecť si dres niektorého z mančaftov je veľkým lákadlom. Aj preto nad ponukou Tusem Essenu dlho nerozmýšľal, hoci vyhlásil insolventnosť. Zo súťaže však nechcel predčasne odstúpiť, ale ju dohrať so cťou a zostúpiť do druhej bundesligy. "Bola to príležitosť, ktorá sa neodmieta. Podľa odozvy hráčov, ktorí tam pôsobili, je to stále najkvalitnejšia ligová súťaž na svete. Neváhal som ani chvíľu, aj keď som vedel, že Essen má veľké problémy a najväčšie opory z mužstva odišli," hovorí M. Farkašvský. Vedenie klubu dalo príležitosť mladým hráčom z rôznych krajín, pre ktorých to bola veľmi dobrá skúsenosť porovnať sa so silnými súpermi. "Sezónu sme dohrali, čo bolo pre mňa splnením ďalšieho sna, lebo som si mohol zahrať bundesligu. Aj kvôli tomu som odišiel z Debrecínu, hoci mi tam bolo dobre. Domov som nemal ďaleko, ale bundesliga je bundesliga. Aj s odstupom času som presvedčený, že som urobil dobre, keď som si mohol zahrať v bundeslige," dodáva M. Farkašovský.

Rameno sa ozvalo, musel pod skalpel

V Essene sa Martinovi páčilo, ale po štyroch mesiacoch sa mu obnovilo zranenie ramena, ktoré ho vyradilo na niekoľko mesiacov. "Počas tréningu sme na rozcvičenie hrali s fitloptou, o ktorú som pri zrážke so spoluhráčom zavadil tak nešťastne, že som si roztrhol puzdro ramenného kĺbu. Tamojší expert na ramená mi povedal, že jediným východiskom je, ak nechcem skončiť s hádzanou, že rameno musí ísť pod skalpel. Neviem, či to mám vrodené, alebo som k tomu dospel časom, ale to kĺbové puzdro je oveľa väčšie, ako má byť, preto v ňom kĺb behal hore-dole a rameno bolo nestabilné. Operácia dopadla dobre a po dlhej rehabilitácii je už všetko v poriadku."

Ekonomická kríza zasiahla aj hádzanú, pričom Martin sa kvôli tomu musel porúčať predčasne z dvoch klubov. "Športový život je taký, že na jednom mieste sa dlho hráč neohreje. Na podmienky som sa nesťažoval v Karvinej, ale nemal som istotu, že klub dokáže splniť naše zmluvné podmienky. Aj preto som odchádzal do Maďarska, kde zase vedenie klubu až príliš drasticky siahlo na platy, čo sme nemohli akceptovať. Nemecká súťaž je stabilnejšia ako v iných krajinách, no aj ich niektoré kluby doplatili na krízu. Som rád, že som si mohol zahrať v tejto súťaži, ale predsa len ma to nenaplnilo tak, ako by som hral v inom bundesligovom klube. Na druhej strane aj Liga majstrov bola super skúsenosť. Čiastočne som si splnil hádzanársky sen o bundeslige, ale nebolo to pravé orechové," hovorí na svoje legionárske účinkovanie M. Farkašovský.

Po dlhej rebahilitácii už opäť naplno zarezáva a čaká na prípadnú ponuku niektorého z európskych klubov. "Niektoré som mal a boli aj lákavé, ale kluby si zrejme preverovali moje zranenia, a tak z toho zišlo." Zrejme aj preto sa pustil do prípravy na nový ročník s košickým celkom, ktorý by rád oprášil zašlú slávu a bojoval s Prešovom o majstrovský titul. "Asi pred mesiacom som sa rozprával s otcom a majiteľom klubu, ktorý sa zaujímal, ako bude vyzerať moja nová sezóna. Hovoril som, že nič isté zatiaľ nemám, preto sme sa predbežne dohodli, že nastúpim v Košiciach," dodal M. Farkašovský.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári