ťastne, že mu kolesá vagóna cez koleno amputovali nohu. Kým sa Pavol prebral po troch dňoch z bezvedomia, tam, kde majú iní celú stehennú kosť, mal on iba kýpeť. Neskôr mu naň špecialisti v Bratislave vyrobili protézu.

Úraz zanechal na Pavlovi stopy estetické i psychické. Zanevrel na každého a na všetko. Preradením do kategórie "invalidný dôchodca" sa totiž rozlúčil s prácou na železnici aj so slušným zárobkom. Uzavrel sa do seba a keďže sa neustále hádal, postupne prišiel o všetkých priateľov. Nového získal iba jedného. Bol ním poldecák s pálenkou. Pri fľaši totiž dokázal presedieť a rozprávať sa s ňou celé hodiny. Ona jediná mu nepripomínala, že je mrzák a nevysmievala sa mu, že čo mu ubudlo dole, pribudlo hore... Lebo chlapi z dediny, najmä keď si vypili, zabúdali na súcit a radi do Pavla zabŕdali. Pripomínali mu, že si má protézu potierať petrolejom, aby mu do nej nenaliezli červotoče a neraz mu ponúkli poldeci, ak sa sám nakope do zadku. Čo však bolo najhoršie, občas mu naznačili, že mu na hlave rašia parohy...

Inak tomu nebolo ani v osudnú sobotu. "Gabi pozval Paľa na poldeci," spomínal jeden zo svedkov udalosti, ktorá možno všetko odštartovala. "Všetci sme tušili, že chystá nejakú lotrovinu. Keď obaja dopili, Gabi Paľa podpichol, že údajne počul, že jeho žena čaká druhé dieťa. Vraj pred takými doktormi klobúk dolu, čo vedia vyrobiť protézu, ktorá funguje..." Pavol vraj očervenel a zaklial. Vstal a za hurónskeho smiechu celej krčmy vyšiel von. Krčmár neskôr potvrdil, že mal v sebe šesť poldecákov slivovice a tri pivá.

Kým sa chlapi na Gabiho fóre dobre zabávali, Pavol dokríval domov. Na dvore stretol syna Petra, ktorý sa práve chystal na diskotéku. "Vyrútil sa na neho, že či už spravil, čo mu ráno nakázal," spomínala Pavlova žena Iveta. "Hádali sa, manžel stále nadával a synovi vyčítal, že sa iba fláka. Nebola to pravda, lebo odkedy mal ten úraz, syn robil v dome takmer všetkú ťažkú robotu. V ten deň akurát nepozametal šopu, ale to nebolo treba, lebo v pondelok mal prísť môj brat a spolu s Petrom chceli v šope píliť drevo. Mužovi som to pripomenula, no on trval na svojom..."

Zrejme vidiac, že otec je zase pod vplyvom "kvasených sliviek", sa Peter rozhodol pre lesť. Oznámil, že sa ide prezliesť do montérok a odišiel. Otec sa zatiaľ rozvalil na gauči v kuchyni a žene oznámil, že len čo si zdriemne, musí sa s ňou vážne pozhovárať. Zrejme o tej náražke z krčmy... "Vedela som, že Peter tú šopu zametať nepôjde, lebo sa mal stretnúť s kamarátmi. Autobus do mesta mu šiel o pol hodiny," opisovala Iveta sled ďalších udalostí. "Preto som vyšla z kuchyne, aby som manžela nezobudlia. Po vyspaní obyčajne na predošlé hádky a príkazy zabudol."

V ten deň sa ale všetko zbehlo inak. Pavlovi zrejme Gabiho poznámky nedali spať. Po chvíli vstal, vyšiel na dvor a zamieril do šopy. Syna našiel opretého o zárubňu s cigaretou v ruke. Samozrejme, oblečeného v rifliach a tričku. Do Pavla akoby vošlo sto čertov. Zahnal sa na syna bakuľou a bil hlava nehlava. "Pribehla som na krik," pokračovala Iveta. "Manžel stál nad skloneným Petrom a sekal ho palicou. Boli to silné údery a syn kričal od bolesti. Skočila som k mužovi a chcela mu tú palicu vziať, no zahnal sa aj na mňa. Trafil ma ho hlavy a pleca."

V tej chvíli Peter ožil. Chytil otca za ruku a keď ten na okamih zneistel, Iveta mu palicu vytrhla. "Neviem, čo to do mňa vošlo," priznala. "Bola som zlostná a veľmi som neuvažovala. Tou palicou som manžela asi trikrát udrela. Skríkla som, že preto, aby vedel, ako to bolí... Potom som ju zahodila." Vtedy Pavol, ktorému slivovica a zlosť zatemnili mozog, siahol po sekere, zaseknutej v kláte. "Zahnal sa na mňa a ja som sa tak preľakla, že som neokázala ani utekať. Mieril mi na hlavu, tak som iba rýchlo nastavila obe ruky..."

Úder bol taký silný, že Pavol ním Ivete takmer odrúbal časť dlane. Keď spadla, opäť sa rozohnal a trafil ju do ramena. Našťastie, nie ostrím, ale bokom sekery. Vtedy sa na otca opäť vrhol Peter. Proti bývalému manuálne pracujúcemu chlapovi, ktorému ani po rokoch od úrazu neubudlo sily, však nemal šancu. Otec syna odrazil a keď ten spadol, zaťal mu sekerou doprostred hlavy. Z rany vytryskla krv a okamžite ňou nasiakli piliny, ktoré mal Peter pôvodne pozametať. Pitva neskôr potvrdila, že 17-ročný chlapec bol mŕtvy takmer okamžite. V domnení, že mŕtva jej aj manželka, Pavol sekeru zahodil, vrátil sa do domu a zavolal políciu.

Na Petrovom pohrebe bola takmer celá dedina a plno bolo aj na súdnom pojednávaní. Pavol, už triezvy a zjavne zdrvený z toho, čo vykonal, sa takmer nezmohol na slovo, preto celé jeho besnenie opísala Iveta. Samozrejme, žiadne tehotenstvo sa u nej neprejavilo. Ale možno by aj nejaké prijala. O jediného syna totiž prišla a kým sa jej muž vráti z basy, aspoň by sa mala dlhých 14 rokov o koho starať.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári