orazil i svojich konkurentov - Cháru, Gáboríka, Demitru i Haláka. Mimochodom, svoju zbierku rozšíril, má dovedna deväť Zlatých pukov, lebo päť z nich mu patrí za kategóriu najlepší útočník. To len umocňuje fakt, že ide o výnimočného hráča. Nehovoriac o tom, že nadviazal na svoje úspechy v rokoch 2006, 2007 a 2008. Toto ocenenie mu patrí zaslúžene vzhľadom na výkony, ktoré predvádzal nielen v drese Chicaga, kde sa zaslúžil výraznou mierou o vybojovanie prestížneho Stanleyho pohára (podieľal sa na tom i ďalší Slovák Tomáš Kopecký, ale tiež v národnom tíme. Veď na Zimných olympijských hrách vo Vancouveri bol oporou reprezentácie a druhým najproduktívnejším hráčom turnaja po svojom kamarátovi Demitrovi.
Priam neskutočný príbeh
Niekto by si povedal - to je dieťa šťasteny. "Pekné veci sa ľahko strávia a som rád, že na poli osobnom aj športovom som dosiahol cenné míľniky." No skutočnosť je celkom iná. Naozaj v ostatných mesiacoch sa topí pod prívalom šťastia, ale ako sám hovorí, vo svojej kariére zopárkrát padol aj na "hubu", rozbil si "držku". Ale vždy vstal a šliapal ešte s väčšou vervou. Najvýstižnejším príkladom jeho húževnatosti je túžba siahnuť si na Stanleyho pohár. Je to príbeh, ktorý by sa mali naučiť všetci mladí hokejisti, čo chcú niečo dosiahnuť. Kým si vychutnal radosť z úspechu v kolektíve Chicaga Blackhawks, musel prežiť veľa sklamaní. Pred dvoma rokmi účinkoval v NHL vo farbách Pittsburghu Penguins, ale vo finále bol lepší Detroit. Rodák zo Starej Ľubovne si teda "povedal", že prestúpi k červeným krídlam. Vlani sa opakovalo zloženie finálovej dvojice, lenže tentoraz - akoby naschvál - vyhrali práve tučniaci.
"Bol som z toho frustrovaný, nahnevaný a smutný. Dva razy som bol blízko k méte, ktorá je snom každého hráča v zámorí a predsa mi nebolo súdené napiť sa z pohára šampanského," konštatoval vtedy krídelník, ktorý pochádza z hokejovej rodiny (otec František bol niekdajší vynikajúci bek a potom aj tréner či asistent národného tímu a brat Marcel zase exceluje v ruskej Kontinentálnej hokejovej lige). Marián sa ale nevzdal, prehltol i narážky bývalých spoluhráčov, ktorí mu vytkli i to, že zle urobil, keď Pittsburgh opustil. Jeho story sa stala pred rokom nosnou témou médií a k jej oprášeniu došlo v tomto roku. To už talentovaný borec hájil farby Chicaga. Tam podpísal lukratívny kontrakt na 12 rokov na bezmála 63 miliónov dolárov, pričom v nastávajúcom ročníku zarobí takmer 8 miliónov dolárov. Manažment klubu ale vie, prečo ho tak kráľovsky platí.
"Pred tohtoročným finále s Philadelphiou som sa nezaťažoval tým, že do tretice mi to musí vyjsť a aké strašné by bolo, keby som zase neobstál. Sústredil som sa na svoju hru a všetky špekulácie som zahodil. Priznávam, bol to ale obrovský balvan, ktorý ma gniavil a poriadne som si vydýchol až vtedy, keď sme vyhrali nad letcami 4:2 na zápasy. Oplatilo sa drieť a bojovať až na doraz, bola to krásna odmena. Verím však, že nie posledná," usmial sa sympatický hráč, pre ktorého je šport s pukom krásna hra a zábava zároveň. Nevidí v tom otročinu, hoci hlavne letná príprava je naozaj dril.
"Kto sa chce dostať na korčuliach ďaleko, nesmie byť padavka a slabá nátura. Treba si dávať stále vysoké méty. Aj ja ich mám, a to ma ženie dopredu. Teraz som šťastný, mám prsteň za víťazstvo v Stanley cupe. Oženil som sa s Jankou, ktorú zbožňujem a ktorá ma neraz podržala, budeme sa sťahovať do nového bytu. A teším sa na veľkolepé oslavy na Slovensku po príchode pohára. Určite si to s Tomášom Kopeckým a našimi priaznivcami užijeme, hoci viem, že to nebude také veľkolepé ako v Chicagu, kde sme šaleli s našimi priaznivcami niekoľko dní až do vyčerpania. Už som ďalej ani nevládal a musel som to ukončiť." Inak, Chicago bolo v eufórii a dva milióny ľudí sa prišlo poďakovať mančaftu za tento úspech. Po inom Slovákovi legendárnom Stanovi Mikitovi aj Marián Hossa a Tomáš Kopecký sa dostali do histórie toho klubu. To, že spoluhráči mimoriadne držali prsty najlepšiemu slovenskému hokejistovi uplynulej sezóny, dokumentuje tiež fakt, že hneď po tom, ako po poslednom zápase série kapitán Toews zdvihol vysnívaný pohár nad hlavu, vzápätí ho odovzdal práve Hossovi. Bol to prejav uznania za to, čo musel Slovák podstúpiť, kým si tento moment mohol užiť. "Pohár bol ťažký, až ma to prekvapilo, ale s nesmiernou chuťou som s ním pózoval pred objektívmi a tešil sa so všetkými," prezradil borec, pre ktorého sa pritom začiatok minulej sezóny nevyvíjal ideálne. Vlani musel podstúpiť operáciu ramena a do kolotoča profi ligy naskočil až v novembri. V základnej časti odohral 57 zápasov s bilanciou 24+27, vo vyraďovačke v 18 stretnutiach dal tri góly a mal 12 asistencií. Odborníci sa zhodujú v tom, že stelesňuje typ ideálneho hokejistu. Výborného smerom dopredu a poctivého pri vracaní sa dozadu. Skvele vedie puk, má prehľad, vie čítať hru a dopredu vie, čo urobí súper aj spoluhráč. Možno v závere ročníka sa do neho čakalo viac efektivity, ale tréner aj kolektív ho podržali psychicky. Videli na ňom, že chce, len mu to prestalo padať. "Trošku som bol z toho nesvoj, ale uvedomoval som si, že podstatné je, aby zabral tím, a nie jednotlivec. Robil som všetko pre to, aby som splnil predsavzatia a očakávania klubu."
Ešte nepovedal všetko
Napriek bohatej kariére (pôsobil dosiaľ v Trenčíne, Portlande, Ottawe, More, Atlante, Pittsburghu a Detroite) sa stále domnieva, že na ľade nepovedal všetko. "Rád by som bol užitočný naďalej a tešil sa z hokeja," prezradil útočník, ktorý bol draftovaný pred 13 rokmi. Je síce i majstrom Slovenska, víťazom Memorial Cupu, člen nováčikovského All-Star tímu NHL a účastník Zápasov hviezd NHL v rokoch 2001, 2003, 2007 a 2008, ako aj európsky hráč mesiaca november 2004, ale predsa ho niečo škrie. Štvrté miesto na ZOH a na MS 2004 v Prahe sú ešte nočnou morou, ktorá Mariána máta. Pritom reprezentoval na viacerých svetových šampionátoch 1997, 1999, 2001, 2004, 2005, 2006, 2007 a troch ZOH (2002, 2006, 2010). No z týchto akcií nemá stále medailu. "Hlavne zemiaková placka z ostatnej olympiády bolela, veď sme boli tak blízko k historickému prieniku medzi elitu, ale nejako sme zápas s Fínmi nezvládli. Azda sa ešte naskytne šanca na reparát." Na budúci rok sú MS v Košiciach a Bratislave, a to vníma ak veľkú výzvu. "Pokiaľ budem zdravý a nebudem mať už povinnosti v zámorí, rozhodne prídem. Lebo klin treba vyrážať klinom a doma pred slovenskými fanúšikmi by bolo nádherné presadiť sa. Rád by som si doplnil zbierku aj cenným kovom v drese národiaku."
Zápis do histórie
To, že sa mu ako prvému podarilo získať honor najlepší hokejista Slovenska po štvrtý raz, si váži. "V takej konkurencii osobností ako Peter Bondra či Miro Šatan je to významné o to viac." V zámorí majú tiež ankety, kde vyhlasujú lídrov podľa kategórií. Marián sa ešte nedostal k žiadnej individuálnej trofeji. "Tam sa vyberajú najlepší zo svetovej špičky, Zlatý puk zahŕňa iba našu špičku, v tom je hlavný rozdiel." Vraví, že krásne je vyhrávať a byť úspešný, ale nie je to jednoduché. Treba k tomu nesmierne veľa obety a úsilia. Ale i sklamaní. Pozoruhodné je, že zo zlého si vyberá i dobré. Napríklad keď pred rokom podstúpil operáciu, tak niekoľko mesiacov nič nemohol robiť. Tak si predsavzal, že si aspoň poriadne odpočinie a naberie nový elán. "Po dvoch náročných sezónach a sklamaniach v bojoch o Stanley cup som si prečistil hlavu a nechal zregenerovať telo. Sily som si ušetril na záver sezóny." Napriek tomu, že je bohatý na pocty a zážitky, ani zďaleka neuvažuje o konci kariéry. Má stimuly, ktoré ho poháňajú. Hovorí, že prvoradé je zdravie, lebo vrcholový športovec nikdy nevie, kedy bude musieť povedať zbohom. "Preto sa sústreďujem na to, aby som bol fit a mohol hrať čo najdlhšie. V Chicagu máme obmenený tím, uvidíme, čo to prinesie, ale už teraz sa teším na nové zápolenia. Zvlášť ma ale láka šampionát na Slovensku a rád by som ho absolvoval, pokiaľ to bude možné. Nie je to len moje želanie, ale i ostatných chlapcov," dodal Marián Hossa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
