Mnohí si to pochvaľujú už len kvôli tomu, že mnohých slovenských hercov, ktorých poznali už iba z dabingu či divadla, vidia teraz častejšie. Sú herci, ktorí sa v seriáloch iba mihnú, no niektorí sa aj po odchode držia divákom v pamäti. To je prípad Zuzany Bajzovej z Paneláka. Jej predstaviteľku Henrietu Mičkovicovú sme vyspovedali na Avon pochode, ktorý sa nedávno konal v Košiciach. Mnoho zaujímavého nám porozprávala o práci i prezradila o svojom súkromí.
Hoci počasie na Avon pochode bolo viac než zlé, nikto si z neho nerobil ťažkú hlavu. Dobrú náladu predpovedal aj slogan z istého rádia, ktorý oznamoval Avon pochod: Príďte. Hoci prší, nebudete moknúť sami. Bude s vami moknúť aj Jana Kirschner... Okrem nej s poriadne veľkým ružovým davom mokli aj známe hlásateľky, herečky, speváčky...
Aké z toho mala pocity Heňa, ktorá je tvárou Avonu už takmer 10 rokov, sme sa jej opýtali po skončení pochodu. "Moje pocity sú perfektné. Naozaj," odpovedala s doslova žiariacimi očami. "Som veľmi prekvapená, že prišlo aj v takom počasí toľko ľudí. Napriek tomu, čo sa udialo na východe za posledné týždne, som prešťastná, že tí ľudia sa nevzdali a prišli. Je to výborné. A úžasné pozerať sa na masu ľudí, ktorí prišli kvôli dobrej veci."
Z Paneláka do Ordinácie
Henrietu si ľudia pamätajú hlavne zo seriálu Panelák. Jej postava Zuzany Bajzovej začiatkom roka z Paneláka odišla. Fanúšikov a divákov táto informácia poriadne rozhodila, čo je jasné aj z ich komentárov k nej. Vráťte nám Bajzovú! Chceme Bajzovú späť! Prečo Bajzová odišla?! - píšu mnohí v internetových diskusiách. "To je pre mňa úplne šokujúce," priznala Henrieta. "Hlavne preto, že už viac ako pol roka som v celkom inom seriáli. Ja mám strašne rada zmenu. Preto je táto profesia úžasná. Herec má rád zmenu z toho dôvodu, že môže skúsiť niečo nové, prípadne sa niekam posunúť a rásť. A čo sa týka toho, že si ma diváci obľúbili, to je tiež úžasná vec. Aspoň som im priniesla trochu radosti. Bez nich, bez týchto ľudí by človek nebol v týchto seriáloch. Herci sú tam aj vďaka nim."
Spomienky na Panelák považuje Henrieta za skvelé. "Odišla som však preto, že v danom momente toho bolo na mňa veľa. Bol to však jeden úsek života a každý z nás to chcel urobiť čo najlepšie. Nikto z nás nečakal, nikto nepredpokladal, že to bude mať také odozvy. Dávali sme si maximálne pol roka, viac nie," smeje sa nad spoločným odhadom účinkujúcich hercov. "Netušili sme, či to diváci prijmú. Hlavne, či prijmú hercov, ktorých dovtedy veľmi nepoznali. Bola tam tá 15-ročná diera, kedy sa takmer nič slovenské netočilo. Je teda úžasné, že prejavili veľký záujem o slovenských hercov."
Z Paneláka Henrieta odišla ako Zuzana Bajzová a objavila sa ako Klára Kaufmanová v Ordinácii v ružovej záhrade. Zatiaľ nevie povedať, kde sa jej viac páči. "Ťažko povedať, je to niečo úplne iné. Pre mňa je výzva robiť niečo nové, niečo iné. Samozrejme, dôležité je aj to, s kým to človek robí a komu dôveruje. Ja sa nevyhýbam skúsenostiam. Poviem úprimne, obdivujem tie americké megaseriály, ktoré sa točia desať rokov a tí herci tam desať rokov sú. Je to strašidelné, nočná mora, že by sa mne toto mohlo stať," smeje sa.
Klára Kaufmanová je lekárka - špičková chirurgička a životná partnerka doktora Andreja Sýkoru. Ako sa cíti Henrieta v roli chirurgičky? "Zatiaľ dobre. Uvidíme, čo bude ďalej. Neviem si však predstaviť, že by som robila reálne toto povolanie. Nie je to možné v tejto zemepisnej šírke. Musela by som žiť v inej krajine. Chlapi, chirurgovia, si to držia. Určite by to však mohlo byť veľmi zaujímavé." Keďže hrá v lekárskom seriáli lekárku, zaujímalo nás, ako vychádza s ľuďmi v bielych plášťoch v súkromí. "Veľmi dobre. Nemám problém ísť k hocakému lekárovi. Keď ho poznám," smeje sa. "Nemám fóbie a som 'konzerva'. Keď si na niekoho zvyknem, oni už vedia, ako na mňa."
Nahý pád
Mnohí herci sa v rozhovoroch občas priznajú, že by si vedeli predstaviť seba v inom povolaní alebo že kedysi za mlada nad herectvom vôbec neuvažovali. Aj predstaviteľka chirurgičky v "Ordinácii" priznáva, že pôvodne chcela byť kadečím. "Ako všetky deti som chcela byť všetkým možným. Keď som čítala detektívky, chcela som byť právničkou. Boli tam rôzni advokáti, ktorí riešili všelijaké zaujímavé prípady. Zdalo sa mi to dobrodružné. Tiež lekárkou som chcela byť, z čoho ma môj otec hneď vyviedol. Okrem toho aj učiteľkou, aj to mi naši okamžite zrušili." Aj dnes si vie predstaviť, že by robila niečo celkom iné. "No len ak by som k tomu mala nejaké potrebné vzdelanie či skúsenosti. Človek nikdy nevie, ako sa mu život zmení. Život nie je sociálny ústav."
Na otázku, ako si spomína na svoje herecké začiatky, Henrieta po krátkej odmlke odpovedá. "Dobre. Nespomínam si, že by som bola nejaká veľká trémistka. Dosť som hrala už počas školy. Samozrejme, že človek má rešpekt. Či tú rolu bude vedieť uchopiť správne, či mu budú diváci dostatočne rozumieť, čo tým chce povedať. Či si bude rozumieť s režisérom, či sa s kolegami doladí. Vždy je to iné. Boli aj roztrasené kolená aj žalúdok na vode, keď si človek s niečím nevedel poradiť. Ale musí používať hlavu aj v tomto povolaní."
Svoje odohrané roly si Henrieta nejako špeciálne v pamäti nedrží. "Ja som taký tvor, že na to, čo pominie, si uchovám iba pekné spomienky a ostatné vypúšťam. Skôr ma zaujíma to, čo bude. A vysnívaná rola? Ja som už raz kdesi povedala, že na všetky moje vysnívané roly som už prestarnutá," smeje sa. "Neriešim to. Nikdy neviem, čo zaujímavé mi režiséri ponúknu. Pokiaľ bude vždy niečo zaujímavé, tak, chvalabohu, za to. Nikdy človek nemôže vedieť, čo je jeho vysnívaná rola. Môže dostať vysnívanú rolu a tá ho potom sklame. Naopak, môže hrať niečo neobľúbené a potom zistí, že to má strašne rád a práve to ho môže niekam posunúť."
Každý herec má však na svoje postavy krásne spomienky. Mnohí si dokonca spomenú v súvislosti s nimi aj na niečo, čo sa museli kvôli nim špeciálne naučiť. "Asi desať viet po taliansky," spomenula si so smiechom herečka. Mnohé postavy si vyžadujú aj niečo iné. Trošku sa odhaliť či celkom vyzliecť. Aj Henrieta s tým má skúsenosti. Bezchybnú postavu odhalila napríklad vo filme Kone na betóne, keď sa ako 26-ročná kúpala za šera v Evinom rúchu s hercom Vladimírom Kratinom. "Ja sa už neodhaľujem," rezolútne vyhlásila teraz 42-ročná Henrieta. "Neminulo ma to, ale bolo to moje slobodné rozhodnutie. No nejako to neriešim. Sú to veci na dohode s režisérom a či sa na to človek cíti alebo necíti. Nevidím už dôvod, aby som sa odhaľovala. Už mám viac rozumu ako za mlada. Myslím, že by to musela byť mimoriadne kvalitná látka a mimoriadne by mi to musel režisér odôvodniť, prečo by tam moja nahota musela byť."
A ako takéto roly prežívala v minulosti? Mala trému? "Samozrejme, vždy je tréma. Je to normálne, že sa človek hanbí. To nie je nič nenormálne. Keby sme sa nehanbili, to by asi nebolo v poriadku." Mimochodom, práve pri nakrúcaní spomínanej "nahej" scény sa Henrieta potkla a nahá pred štábom spadla na zem. Ako sa vtedy cítila? Chcela sa od hanby prepadnúť? "Táto scéna mi dala zabrať. To vyzliekanie mi veľmi nešlo, potom k tomu ešte ten pád," spomína. Zaujímavé je, že práve táto drobná "nehoda" a smiech štábu herečke pomohli. "Nervozita odišla, potom sa mi už točilo lepšie..." prezradila nečakaný dôsledok trápnej situácie.
Tretie dieťa?
V súkromnom živote delí herečka svoj čas rovným dielom synovi Dávidovi, dcérke Ester a životnému partnerovi, tiež hercovi, Alexovi Bártovi. Kým v reálnom živote má detičky dve, v Paneláku mala dvojičky a jedno dieťa navyše. Zaujímalo nás, či aj v súkromí neplánuje ďalšie. "Viem si predstaviť, že by som ich mala viac. Len neviem, či mi to tak aj príroda nadelí. Povedala by som to tak, že sa ďalšiemu dieťaťu nebránim. Neriešila by som také, že či chlapec, alebo dievča. Toto ma nikdy nezaujímalo. Hlavné by bolo, aby bolo zdravé. V Paneláku som mala dvojičky. Keby sa to už stalo aj v reálnom živote, čo môže človek robiť? Zo začiatku je to asi namáhavé, ale potom si asi človek povie: 'Wow, ako dobre. Zvládli sme to. Najhoršie máme za sebou...' Vždy je podľa mňa dobré mať deti."
Hoci medzi Henrietinými deťmi je poriadne veľký vekový rozdiel, vychádzajú spolu výborne. Dávid má 18 a Ester 3 roky. "Ako môžu spolu vychádzať ľudia, ktorí sa ľúbia? Len výborne. Neviem, ako by som reagovala, keby brat prišiel do konfliktu so svojou sestrou. Myslím, že to je nepredstaviteľné. Je už dospelý, postráži ju, nie je s tým problém." Keďže je syn dospelý, kedykoľvek sa môže stať, že zo svojej mamy urobí babku. "No, môže," vyhlásila Henrieta. "Budem to brať normálne. Taký je život. Veď je dobré, keď sa deti rodia."
Na takýchto a podobných príbehoch, ktoré napíše život, si vždy zgustne hlavne bulvár. Herečka však hovorí, že bulvár vôbec nerieši. "Bulvár bol, je a bude. Je to súčasť takéhoto života. Je na bulvárnom novinárovi, ako sa vyrovná s rôznymi vecami, či sa mu bude dobre spávať. Nemá zmysel to riešiť. Keď sa ho človek naučí dobre používať, môže dosiahnuť veľa dobrých vecí aj cez bulvár."
Herečkin pracovný diár bude plný aj cez prázdniny. "Chystám sa hrať na Shakespearovských hrách. Okrem toho budem točiť Ordináciu. Chceme ísť, samozrejme, aj na dovolenku, no ešte nevieme kam. Nebol na to čas. Určite však na ňu pôjdeme a určite to bude more. Mám rada aj hory, a keď sa to dá skombinovať, je to úžasné. Už potrebujem teplo a slnko. Môj sen je pozrieť si Južnú Ameriku, neviem, či sa mi to niekedy podarí."
Čo sa týka ostatných snov, aj tie má. "Samozrejme. Vždy treba vedieť snívať. Dúfam, že to budem vedieť, aj keď budem mať 70 rokov. Aké sú teraz, to neprezradím. Mám však taký všeobecný sen, aby boli ľudia k sebe láskaví a tolerantní. No je to také, ako keď misska povie, že chce svetový mier," uzatvára Henrieta Mickovičová s úsmevom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári