"Predstava sa naplní len vtedy, ak sa podarí realizovať predsavzatie, že sa za žiadnu cenu nepohádate s partnerom ani s deťmi pri predovolenkovom nakupovaní i následnom balení - keď sa snažíte z kufra urobiť „space-bag". Ba ani pri rozhodovaní, či sa ide večer pri mori na pivo, alebo nakupovať darčeky. Potom je skoro jedno, kde sa nachádzate," vraví so smiechom.
O mieste letnej dovolenky uvažuje Ľ. Blaškovičová priebežne. "Už na dovolenke, že som vyhodila peniaze a mala som ísť inam a keďže som to nespravila, urobím tak nabudúce... Alebo, že to bola skvelá voľba a vrátim sa znova. Je jediné miesto, kam sme sa s manželom Petrom opätovne vracali - a snáď mi to vyjde ešte aspoň raz. Je to grécky ostrov Zakyntos..." Kam sa vyberie, si košická herečka nechá poradiť od známych a priateľov, ktorí pracujú v cestovkách. Tí jej avizujú výborné nové tipy, alebo odporučia osvedčené destinácie. Skúsila to aj to a nikdy nebola sklamaná. Úžasná bola pred niekoľkými rokmi pilotná ponuka na Maldivy a Srí Lanku. Bola to vraj dovolenka snov.
Tesne pred prázdninami Ľ. Blaškovičová predala byt a kúpila nový, ktorý je potrebné zrekonštruovať. Takže toto leto je pre ňu naozaj náročné. "Našťastie, v tom chaose balenia a budovania mám útočisko na chalupe v Prakovciach, ktoré sú úžasným miestom pokoja a relaxu. Hory, chladný večerný vzduch, nebo plné hviezd, priatelia a zvieratá... Ak stihnem všetko podľa stavebného a sťahovacieho harmonogramu, možno sa mi ešte podarí v nejakom ´last minute´ prekvapiť staršiu dcéru Kristínu, ktorá robí delegátku košickej cestovky v tureckej Allanyi."
Na nepríjemné príhody z dovolenky sa košická herečka snaží zabúdať, no o úsmevnú sa rada podelila. "Ako dieťa som trpela na psoriázu. Keď som mala šesť rokov, strávila som v nemocnici pod ´horským slnkom´ nahá hodiny na spoločnom lôžku aj s chlapcami. Takže nahota na slnku mi nikdy nerobila problém. Keď som v roku 1988 mala možnosť trojtýždňovej odborárskej rekreácie na Kube, nezaváhala som. No keď som si balila plavky, žiadne nemali horný diel. To som zistila až na ostrove. Lenže na Kube je lístkový prídelový systém a plavky tam nekúpite. Po dôraznom upozornení našej odborárskej sprievodkyne, čo všetko sa nesmie, som sa ja ako 'topless' zdekovala už na prvej pláži mimo dohľadu odborovej skupiny. Super more, rybičky ako v akváriu, pomaly som zaspávala, keď som periférne zazrela uniformu, čiapku a samopal. Nevedela som, čo robiť. Kričať, utekať, vrhnúť sa do mora? Tak som sa tvárila, že spím. Oficier nado mnou chvíľu postál a potom sa schoval do tieňa palmy. O pár minút stál pod ďalšou palmou so samopalom druhý a do pol hodiny ich bol celý pluk. Po hodine som vstala, natiahla si tričko, zakývala im a vrátila sa k odborárskej skupine. Keď som svoj zážitok líčila sprievodkyni, veľmi sa smiala. Nešlo o to, že som bola hore bez, ale sama, možno nebezpečná cudzinka a špiónka, ktorá možno chcela preplávať do Ameriky. Od toho dňa som bola na všetkých plážach najlepšie ochraňovanou nudistkou na ostrove."
Autor: rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
