"Tam si viem ideálne oddýchnuť pri zbere húb, prechádzkach po lese, ale trebárs aj pri kosení. Mám možnosť čítať a rozmýšľať s čistou hlavou. Ale to je len moja ideálna dovolenka. Keďže mám dvoch synov, 13-ročného a 9-ročného, tak sa dovolenkové plány prispôsobujú rodine. Snažíme sa preto aspoň raz za dva roky ísť k moru alebo len tak brázdiť po Slovensku či blízkom okolí."
O mieste dovolenky začína uvažovať niekedy začiatkom roka. Plánovanie je však v mnohom závislé najmä od finančnej situácie, a tak definitívne rozhodnutie padá niekedy začiatkom leta. "Som typický obyvateľ Slovenska. Zo zahraničných destinácií poznám Bulharsko a Chorvátsko. Dá sa povedať, že som ovplyvnený všeobecnou mienkou. Do Bulharska sme dvakrát išli autobusom a bolo to náročné, tretíkrát som sa už vybral autom, ako sa hovorí, na blint. Chorvátsko zvyknem absolvovať autom. Prvýkrát som si ubytovanie rezervoval cez internet, druhýkrát sme išli na náhodu a keďže sa nám pred dvoma rokmi podarilo v Podstrane nájsť lacné ubytovanie pri mori, ideme tento rok na to isté miesto znova. Nemám rád, keď musím sedieť na jednom mieste, preto je auto nevyhnutnosťou a snažím sa navštíviť čo najviac nových miest. Naša dovolenka sa často skladá z jednodňových výletov."
S. Dohovičovi zatiaľ najviac utkvela v pamäti prvá dovolenka v Chorvátsku v roku 2001. "Vybrali sme sa tam s vtedy 4-ročným Bohdankom. Bol druhý septembrový týždeň, nižšie ceny i menej ľudí. Ale nepredpokladal som, že v tom roku príde obdobie dažďov na Jadran skôr. A tak sme z 10 dní pobytu mali len dva a pol dňa slnečné počasie. Zvyšok lialo a bola zima. Keby som nemal auto, asi sa zbláznime. Za 10 dní sme po najazdili okolo 1 500 km, videli národné parky, Šibenik, pamätihodnosti a ešte sme posledný deň stihli navštíviť Istriu aj historickú Pulu so starorímskymi pamiatkami."
Pri otázke na dovolenkové nepríjemnosti S. Dohovič poklopal na drevo s tým, že zatiaľ ho obchádzajú. Na humornú príbodu si však spomenul. "V spomínanom roku 2001 sme sa vybrali do Národného parku Malá Pakleniac. Je to taký malý kaňon s peknou trojhodinovou prechádzkou. Prešli sme ho celý a až pri odchode som si na tabuli prečítal, že sa odporúča ísť do parku v dlhých nohaviciach a nejakou prikrývkou hlavy kvôli množstvu hadov, ktoré tam žijú. My sme boli všetci v šortkách. Našťastie sme žiadneho hada nestretli. Možno kvôli zamračenej oblohe boli poskrývané."
Autor: rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári