V Košiciach sa tento sympatický herec zastavil na Shakespearovských slávnostiach, aby si po boku hereckých kolegov zahral postavu Agrippu z hry W. Shakespeara - Antonius a Kleopatra. Pred predstavením si našiel čas na rozhovor.

W. Shakespeare si za námet hry zvolil skutočný príbeh z antickej histórie, oslavu veľkosti života, lásky, ľudskej i živočíšnej prirodzenosti, ktorej kontrastným pozadím je túžba po moci a úbohosť politickej kariéry. Postavu Antónia stvárnil slovenský herec Ján Koleník, Kleopatru si zahrala Henrieta Mičkovicová. Postava Agrippu bola zverená J. Révaiovi. „Agrippa je taký hlavný poradca Cézara, ktorý toho síce veľa nenahovorí, ale vo výsledku toho dosť ovplyvní," vraví český herec o svojej postave. "Na konci to má, samozrejme, spočítané. Myslím si, že sme sa pri tom stretli dobrá partia a veľmi radi to hráme. Aj mne sa to hrá veľmi dobre.

V súčasnosti J. Révaia na slovenskej obrazovke nie je možné vidieť. Ak, tak len v reprízovaných filmoch. „Skôr v divadlách po celej republike, lebo mám veľa zájazdových predstavení. Napríklad 'Čachtickú pani' v Plzeňskom komornom divadle Josefa Kajetána Tyla, hru 'Milión liber' s Danou Morávkovou, alebo 'Něžné dámy'. To je taká krásna hra, kde sa dokonca moja postava prezlieka za ženu, čo som nikdy nečakal, že sa mi stane. Je to sranda. No a jedno z mojich najobľúbenejších predstavení je v Pražskom divadle Radka Brzobohatého a volá sa 'Tančírna'."

Automechanik alebo stolár

Na internete, kde je dnes možné nájsť už takmer všetko, je možné prečítať si aj hercov životopis. Zvláštne je, že sa tam nespomína žiadne konzervatórium, ani filmová či herecká škola. J. Revai sa totiž vyučil za automechanika. Zaujímalo nás teda, prečo nie herec a ako sa teda k tomuto povolaniu dostal. „Nikdy som zvlášť neuvažoval nad tým, že chcem byť herec. Ani som sa o to nesnažil," priznal sa. "Prišlo to tak nejako samo. Tancoval som v tanečnej skupine UNO, ktorú viedol Richard Hese. Od tanca to už k herectvu bolo blízku. Keďže som tancoval, bol som na javisku..."

A prečo sa rozhodol byť automechanikom? „Na jednej strane ma bavili autá a na druhej strane, nemal som prospech na to, aby som šiel na nejakú lepšiu školu. Škola ma veľmi nebavila a pôvodne som chcel ísť za stolára. Bavila ma ručná práca, a to drevo. No keďže 'na stolára' bolo plno, rozhodol som sa pre automechanika. Nebolo to teda nejaké vysnívané remeslo. V tej dobe by mi ale vôbec nebolo napadlo, že budem hercom."

Z tanečného javiska to už bolo len kúsok na javisko herecké. „Vždy od nás chceli, aby sme to okrem tanca aj nejako výrazovo zahrali. Hovorené slovo prišlo až keď ma oslovilo dosť veľké divadlo v Litvínove. To si ma samo našlo po filme 'Rebelové', pred ktorým som sa v nejakom rozhovore zmienil, že keď si ma nájde niekto ešte do filmu, začnem sa tomu viac venovať. Začal som chodiť na hodiny javiskovej reči a hereckého prejavu. Bolo to čisto iba zo záujmu. Keď som už bol v tom, už som chcel byť hercom. Chcel som nebyť iba tanečníkom."

Úplne prvá rola, ktorú si J. Révai zahral, bola postava Sonyho v muzikáli "Pomáda", po ktorej prišlo spomínané divadlo v Litvínove. Tam si zahral v hre "Vražda sexem" postavu Sebastiána. „Bola to komédia zo života ľudí v blázinci, ktorí si žijú svoje životy. Diváci to však netušia, dívajú sa a myslia si, že sú to samostatné príbehy a až na konci zistia, že je to vlastne každého vnútorný svet. Bola to krásna komédia."

V životopise J. Révaia je možné nájsť časť, ktorá vyzerá, akoby k nemu ani nepatrila. Hovorí sa v nej o prepadnutí benzínovej pumpy a o troch rokoch za mrežami. „Noviny napíšu všeličo. Dokopy to bolo 2,5 roka. Nebol som nejaký veľký živel. Skrátka som sa priplietol do vecí, o ktorých som v tom veku bol presvedčený, že sú dôležité. Veľmi skoro som pochopil, že to tak nie je. Vo väzení to bolo také, ako vo väzení. Je na človeku, ako sa s tým pobije. Dnes, keď o tom hovorím, pripadá mi to, akoby som sa pozeral na nejaký dokument, akoby som to nebol ja. Ale samozrejme, týka sa ma to a pôjde to so mnou navždy. Je to veľká životná skúsenosť. Nebol som síce na vojne, no vždy si poviem: Ja som bol inde."

Takáto a podobné informácie sú príliš veľkým sústom pre bulvár. Každý zo známych sa s tým, čo píšu, vyrovnáva po svojom. „Samozrejme ja som pre nich dobrý adept už tou mojou minulosťou a teraz už čímkoľvek, čo sa v mojom živote zmení, alebo stane. Bulvár je súčasťou našej práce a nemá cenu ho podceňovať. Ja s ním však v súčasnosti už vôbec nekomunikujem. Nemôžem povedať, že je mi úplne jedno, čo píšu, ale väčšina z toho, čo píšu nie je pravda, alebo aspoň polovičná. Neprikladám tomu žiadnu váhu." Keď sa niečo „nové" o sebe dozvie, rieši to tým, že si povie: „Sú to 'pitomci', ani si poriadne nezistia informácie. To je celé, čo k tomu môžem povedať. Aby som ja niekam volal a dožadoval sa niečoho... to nemá cenu."

Rebel a zbeh Šimon

Slovenským divákom utkvel J. Révai ako vojak Šimon, ktorý ujde z vojny a zamiluje sa do maturantky Terezy (Zuzana Norisová) v muzikálovom filme "Rebelové". „Mám na to veľmi pekné spomienky. Hrali sme to spolu s Ľubošom Kostelným (Eman). Tu (na Shakespearovských slávnostiach, pozn. red.) sme sa zišli po desiatich rokoch. Myslím, že sme sa od natáčania 'Rebelov' ani nevideli. Spomínam na to s nostalgiou a radosťou. Hoci je to už doba, bol to môj prvý veľký český film. To obdobie, natáčanie, celý film bol krásny. Navyše bolo leto - paráda. Poznal som tam skvelých ľudí."

Počas natáčania filmu nie je núdza o situácie rôzneho druhu od vtipných, až po tie smutné. Aj predstaviteľ Šimona má určite mnoho spomienok. „Celé to natáčanie bol jeden veľký zážitok. Pretože točiť s Filipom Renčom je adrenalín. Či už to boli jeho nápady, alebo nálady, ale v každom prípade to bolo úžasne. Jazdili sme drezinou, po boku som mal krásnu Zuzku Norisovú, boli tam skvelí ľudia. Navyše točili sme v krásnom prostredí Úštěku, čo je taká malá dedina, po vašom dzedzina," smeje sa J. Revai a hneď vysvetľuje svoje zvláštne nárečové vedomosti. „Moje meno Révai je dosť blízke Slovensku a Maďarsku. Mám tu mám rodinu. Tety, bratrancov, teda nejaké slová som pochytil."

Mnoho hercov si rado pozrie filmy, v ktorých kedysi účinkovali. Sú však aj takí, ktorí sa tomu zámerne vyhýbajú. Do ktorej skupiny patrí J. Révai? Zvykne si "Rebelov" niekedy pozrieť? „Už som ich nevidel veľmi dlho. Väčšinou sa mi stáva, že keď prídem do rodiny, kde sú malé deti, tam to beží. To bol taký nečakaný obraz toho, že Rebelové si našli takú širokú účasť divákov. Dospelí, ktorí to zažili, si pri tom poplačú a deti zabavia pesničky."

Českí diváci si spájajú svojho herca hlavne so seriálmi "Rodinná pouta", alebo "Velmi křehké vztahy". Na otázku, či si zvykne pozrieť aspoň tieto, odpovedá J. Révei takisto záporne. Hovorí, že vzhľadom na to, že hrá takmer každý večer, sa mu to nepodarí. Avšak keď bol doma, rád sa pozrel, kam seriál a hlavne jeho dej pokročil. „Nie som však taký, že to celkom odmietam, že by som sa nechcel vidieť, to nie." Ak si však sám má vybrať, čo si v telke pozrie, má toho na výber dosť. „Mám rád viacero žánrov. Romantický film, komédie, z každého niečo. Obľúbený žáner nemám. Rád si hlavne pozriem dobre urobený film a môže byť akýkoľvek. Keď je to dobre odvedená práca a má to zmysel, rád si to pozriem."

Kopanec od Bladea

Ako jeden z mála hercov sa môže J. Révai pochváliť účinkovaním v zahraničnom filme. Šlo o film Blade 2. „To som veľmi nehral, bola to skôr taká kaskadérska činnosť. Iba som tam pobiehal po stenách a naháňal tých hollywoodskych hercov. Dostal som aj kopanec do hlavy od Wesleyho Snipesa. To bol skôr taký adrenalín a ani ma tam nebolo vidieť, lebo sme boli v maskách."

Každý herec zvykne mať nejaký herecký sen, rolu, či film, kde by si rád zahral. J. Révai má takisto veľký sen. „Mojím jediným snom stále zostáva mať stálu prácu. Dobrú prácu. To je celé. Našťastie mám momentálne práce dosť, musím poklopať, a som s tým spokojný. Sen ohľadom konkrétnej roly už nemám. Princa si už totiž nezahrám."

Herci zvyknú mať aj postavy, ktoré im veľmi prirastú k srdcu. Má takú aj J. Révai? „Nepovedal by som, že mi veľmi prirástla k srdcu, ale mám veľmi obľúbenú postavu bezdomovca Duncana z hry 'Milion liber'. Tiež hráme krásnu hru od Leopolda Laholu, čo je slovenský autor, a volá sa 'Skvrny na slunci' a tú mám tiež veľmi rád. Hru i svoju postavu."

Do budúcnosti zvykne mať veľa hercov siahodlhé plány. Čo všetko by chceli stihnúť, v čom si zahrať, poprípade stihnúť aj dovolenku. Český herec má však opačný plán. „Trošku by som sa chcel skľudniť. Mal som také ambície stále robiť a robiť, až som z toho po tých rokoch dosť unavený. Plánujem si teda prácu vyberať, keď bude. Keď nebude, nechám to na osud. Vždy to bolo tak, že keď niečo nebolo, prišla chvíľa, keď niečo prišlo. Po prázdninách by som mal skúšať dve nové hry. Jednu v divadle Radka Brzobohatého a jednu u Karla Heřmánka. No je to všetko v ranom štádiu. Ale aj keby som vôbec nič nové neskúšal, nebude mi to vadiť. Práce mám aj tak dosť."

Keď má človek veľa práce, musí aj oddychovať. Čomu venuje svoj voľný čas J. Révai? „Musím povedať, že už som sa trošku upokojil. Nikdy som nevydržal pasívne odpočívať, iba tak polihovať doma. Vždy som musel niečo robiť. No teraz mám kone a vždy, keď mám čas, som pri koňoch. A keď práve nie som pri nich, snažím sa dohnať resty. Čo som kde sľúbil, nejakú návštevu... sem tam si tiež idem zacvičiť."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári