Ani tentoraz nemali problém pozháňať dostatočný počet hráčov, ktorí aj v šesťdesiatke boli ochotní navliecť si dresy a nechať stekať pot na medzinárodnej scéne.

Pre výpravu Košičanov to bol už tretí šampionát starých pánov. Premiéru mali na ME 2008 v talianskom Pesare, kde skončili na 6. mieste. Vlani dokonca okúsili atmosféru majstrovstiev sveta, v Prahe obsadili 8. priečku. Toto leto sa kontinentálne majstrovstvá konali v chorvátskom Záhrebe. "Stále nás to baví. Dokonca uvažujeme o rozšírení tréningového procesu," prezrádza Jozef Rešetár, bývalý dlhoročný hráč a neskôr tréner košickej Slávie, dnes kouč extraligových žien Prešova. Tento ročník východniarom výsledkovo až tak nevyšiel a bola z toho konečná deviata priečka. "Chýbali nám Faithovci, čo oslabilo našu obranu. Išlo však najmä o to dobre si zahrať, počas zápasov žiadne hádky neboli. Musíme skrátka ešte nedostatky vycibriť v tréningu."

Spoluhráči však "vinia" z horšieho umiestnenia práve Rešetára. Prečo? Je príliš mladý! "Štartovali sme vo vekovej kategórii nad 55 rokov, hoci väčšina nášho mužstva má nad 60 rokov a mohla by teda hrať vo vyššej kategórii. Takto proti nám nastupovali o päť rokov mladší súperi, čo v tomto veku už poriadne cítiť. No ale - do kategórie nad 60 sme nemohli, pretože Rešetár ešte nemá potrebný vek, no a bez neho by to nešlo," vysvetľuje ďalší z košických podkošových zanietencov Gabriel Fischer. Podľa neho vekový hendikep sa oklamať jednoducho nedal. "Najviac sme doplácali na to, že nám chýbalo viac podkošových hráčov, boli sme len traja. Mali sme možno smolu aj na súperov, veď do skupiny sme dostali aj exmajstra sveta Moldavsko."

Jozef Rešetár však práve naopak tvrdí, že vďaka nemu si celý kolektív mohol zahrať svižnejší basketbal. "Ja si myslím, že je dobre, že sme si ešte mohli zahrať v kategórii nad 55 rokov. Hrá sa tam tvrdší, lepší basketbal, než vo vyššej kategórii. Je to aj logické, vek sa nedá oklamať. Práve preto držíme v mužstve aj mladších hráčov. Keby sme hrali so staršími, v celej hre by prevládala len kombinácia 'hoď a choď'. Dokonca sa obávam, že by sa zmenila len na 'hoď a poď'. Taký basketbal by sa nám nepáčil, preto sme otvorení i mladším, aby to malo aj nejakú športovú kvalitu," oponuje Rešetár. Ťažko však bolo hrať napríklad proti Nemcom, ktorí prišli nadupaní šiestimi dvojmetrovými pivotmi. Aj iné reprezentácie mali výraznú silu. Zväčša sú to hráči pozbieraní z viacerých miest, aby mali čo najvyššiu kvalitu. Slovensko reprezentovali len Košičania.

Tak, či onak, slúži ku cti týmto borcom, že ani v tomto veku nesedia po večeroch doma v papučiach pred televízorom, ale ostávajú aktívni a pravidelne si chodievajú zahrať. "V prvom rade nás drží kolektív, veď viacerí spolu hrávame od 14-15 rokov, keď sme boli v dorasteneckom tíme. Prežili sme spolu najkrajšie chvíle športového aj osobného života. Robíme to predovšetkým sami pre seba, aj takto sa udržiavame povahovo mladí. Je to i otázka životosprávy. Tu chcem len podotknúť, že si s nami chodieva zahrať aj Ivan Rosival, hoci má už 75 rokov. Vzali by sme ho aj na majstrovstvá Európy, ale pravidlá to neumožňujú. Taký veľký vekový rozdiel v jednej kategórii nie je dovolený," tvrdí G. Fischer.

Bez takéhoto aspoň čiastočného udržiavania v kondícii v telocvični by na majstrovstvá Európy nemohli ani pomýšľať. "Viete, čo to je v našom veku hrať každý deň zápas na ME? Nie je čas na oddych, regeneráciu. Zvlášť, keď vonku sú tridsaťsedemstupňové teploty. Našťastie, v tomto roku boli všetky haly už klimatizované. Muselo to tak byť, je to nové pravidlo. Zaviedlo sa po tragickej udalosti, keď vlani zomrel na infarkt jeden hráč. Stalo sa to práve v našej kategórii." Pri bežiacej klimatizácii sa Slovákom hralo ľahšie, mohli sa spoľahnúť aj na podporu z hľadiska. Povzbudzovala ich slovenská ženská reprezentácia, ktorá sa tiež podujatia zúčastnila. V kategórii nad 45 rokov vybojovali pekné tretie miesto, o ktoré sa okrem Bratislavčaniek pričinila aj Košičanka Jana Mišinská.

Takéto podujatia sú už tradične aj o pekných, niekedy i nečakaných stretnutiach po desaťročiach. Tie majú medzinárodný punc. "Samozrejme, najlepšie poznáme Čechov, veď s niektorými sme ešte ako dorastenci hrali v spoločnej lige. Máme od nich pozvánky aj na rôzne turnaje." Košičania však stretli v Záhrebe aj vzácnejšieho hosťa. Meno Rolandas Penikas tým fanúšikom mužského basketbalu v Košiciach, ktorí pamätajú aj niečo z histórie, predstavovať rozhodne netreba. V našom meste sa tento litovský rozohrávač stal ozajstnou legendou tunajšieho basketbalu. Ľudia si fúzkatého figliara s loptou obľúbili, priniesol fanúšikom nemálo radosti. "Hral vo svojej kategórii za Litvu. Zvítali sme sa veľmi srdečne. Bodaj by aj nie, veď sa mu v Košiciach narodil aj syn. Tiež hrá basketbal, má okolo 190 centrimetrov."

Zažitkom bol aj slávnostný nástup družstiev. "Vedľa nás stáli Američania. Sú to síce majstrovstvá Európy, ale oni majú výnimku a sú pravidelným účastníkom. Majú už cez sedemdesiat rokov."

Košická výprava bola v Záhrebe ubytovaná v nádhernom prostredí, ktoré im učarilo už na prvý pohľad. Rovno pod nosom, iba cez cestu mali obrovský lesopark. "Jeho rozloha bola asi ako naše Staré mesto. Jednoducho nádhera, len sme otvárali ústa. V rozhovoroch s domácimi sme sa dozvedeli, že do jeho výstavby investovali okolo 560 miliónov eur. Bol tam amfiteáter, aj štrkoviská, v ktorých sa dalo kúpať. Sprchy a všetko potrebné vybavenie je samozrejmosťou. Celé rodiny tam húfne chodievali opekať si, priniesli si len uhlie a všetko ostatné bolo zabezpečené - krby, stoly a tak ďalej." Aj basketbalistom dobre padlo sa medzi stromami trochu poprechádzať a prevetrať. Zvlášť, keď v izbách mali neuveriteľný "hic". Uprostred horúčav sa izby bez klimatizácie, hoci inak krásne a slnečné - menili na skleníky. Medzi štyrmi stenami mali pekelnú saunu, čo tiež uberalo sily potrebné na palubovke. Na to, aby vôbec mohli zaspať, si niektorí namáčili uteráky do studenej vody.

Aspoň raz sa im však v nabitom programe podarilo schladiť sa v Jadranskom mori. "Vybrali sme sa do strediska Opatija. Chvíľku voľna sme tak využili na regeneráciu a rozbor." Inak sa Slováci zabávali každý podľa svojho gusta, hoci väčšinou vyčerpaní oddychovali. "Rešetár, Špilár, Holý, či Štofira sú notorickí gambleri, čo sa týka hry kariet, dokázali by ich mastiť aj do rána," prezrádza Fischer. Rešetár so smútkom dopĺňa a sťažuje sa, že nemal partnera na svoju obľúbenú činnosť. "Všetci so mnou odmietli hrať šach. Nechcem sa chváliť, ale je to preto, že v našom družstve som ešte nikdy neprehral." Nie všetci však len sedeli v izbách a krátili si chvíľu hrami. Podľa Fischera sa našli aj iní nadšenci. "Spoluhráč Vaško bol tak zasiahnutý históriou chorvátskeho hlavného mesta, že ráno vstával o piatej a zobral sa sedem kilometrov pešo do centra. Odtiaľ ešte hore kopcom na hrad. Potom sa vrátil, šiel hrať, no a dal kôš aj majstrom sveta."

V Záhrebe reprezentovali slovenské farby títo borci: Vladimír Hornáček, Peter Holý, Pavol Bindas, Peter Miščík, Gabriel Fischer, Jozef Tóth, Peter Jurík, Jozef Špilár, Alexander Vaško, Jozef Rešetár, Nikola Božinovský, Juraj Štofira, Marián Kolesár. Majstrom Európy sa stalo Slovinsko, druhé miesto obsadilo Rusko a stupienok najlepších uzatváralo z bronzovej pozície Moldavsko.

Všetci sa však už zastrájajú na rok 2011. Majstrovstvá Európy v tzv. maxibasketbale, ako sa oficiálne nazýva basketbal starých pánov (ale aj dám), síce nebudú, ale konať sa bude svetový šampionát. A ten je novou výzvou. Dvojnásobne to platí, ak sa hrá v Brazílii. Táto exotická krajina je pre našinca lákadlom a basketbalisti nie sú výnimkou. Pravda, dostať sa tam nie je lacná záležitosť. "Hrať sa bude v polmiliónovom pobrežnom mestečku Natal, asi 200 kilometrov južne od Rio de Janeiro. Všetko záleží od toho, či nájdeme sponzorov, ale my veríme, že si tam zahráme. Mohli by sme totiž štartovať vo svojej kategórii nad 60. Konečne totiž už aj Rešetár bude mať šesťdesiatku. Pre nás je to veľká méta dostať sa do Brazílie a čo najlepšie reprezentovať mesto i kraj. V našom veku je už ťažké sa pozbierať na takúto akciu, ale dúfam, že sa nám to znovu podarí," vraví Fischer. Entuziazmus teda podkošovým veteránom (oficiálnym majstrom republiky na premiérovom šampionáte) nechýba a ako sami vravia, formu na budúcoročné majstrovstvá v Južnej Amerike začínajú ladiť už teraz.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári