Leninovu ulicu chceli premenovať hneď po invázii

Dva týždne potom, ako v centre Košíc v roku 1968 pod paľbou vojakov zomierali ľudia, oficiálne žiadali nespokojní Košičan funkcionárov tieto miesta premenovať. V názvoch už nechcel Lenina ani Červenú armádu.

KOŠICE. Keď 21. augusta 1968 Košicami prechádzali kolóny tankov a vozidiel vojsk Varšavskej zmluvy, obyvatelia mesta sa od skorého rána zoskupovali na hlavných križovatkách a dávali najavo svoj odpor. Ľudia na kapoty a korby hádzali kamene, stavali cestné prekážky, otáčali a zatierali smerové tabule.

Po stenách budov sa objavujú nápisy odsudzujúce alebo zosmiešňujúce okupáciu a vyzývajúce na odchod. Neskôr ich dopĺňajú narýchlo vyrobené letáky a plagáty, v rukách obyvateľov vidieť československé zástavy. Odpoveďou bola streľba, po ktorej zostalo v uliciach Košíc sedem mŕtvych a desiatky zranených.

Priatelia na národnom výbore

Košičania sa s obsadením krajiny cudzími vojskami nezmierili ani prvé týždne po invázii, len zmenili formy protestu. Potvrdením toho je list z 10. septembra 1968 jedného z obyvateľov adresovaný Rade Krajského národného výboru v Košiciach. Autor, ktorý sa označil ako "Váš občan mesta Košíc" a nečitateľne sa podpísal, žiadal premenovať Leninovu ulicu na Štefánikovu.

Navrhoval tiež zmeniť Triedu Sovietskej armády na Triedu A. Dubčeka a Námestie Červenej armády (čím zrejme myslel Námestie osloboditeľov) na Námestie gen. Svobodu. Zaujímavý je svojský štýl, akým funkcionárom národného výboru píše.

Oslovuje ich "Vážení priatelia" a dodáva presvedčenie, že sú "ozajstnými priateľmi, ktorí nebudú schopní zradiť". Vyzýva k odvahe. "Čoho sa bojíme? Či neprežili sme už veľa za tých posledných niekoľko dní".

Dubček bez ulice

List síce krajský národný výbor posunul na mestský národný výbor, ktorý mal názvoslovie ulíc v kompetencii, ale nič sa neudialo. "V období po auguste bolo viacero takýchto iniciatív, ale je jasné, že v normalizačnom období všetky zakapali," hovorí košický historik Gabriel Kládek.

Pripomína, že ani po novembri 1989 neprebiehal proces zmeny názvov ulíc ideálne a s ohľadom na augustové udalosti. "Bol v tom veľký chaos. Štefánik má dnes v Košiciach nedôstojnú ulicu, ktorá je vlastne vysušený Mlynský náhon. Dubček nemá žiadnu," povedal.

Po páde komunistického režimu dostala nové meno nielen Leninova ulica (od roku 1990 Hlavná), ale aj ďalšia, ktoré neznámy Košičan spomínal v roku 1968. Z Triedy Sovietskej armády je dnes Južná trieda. Trieda arm. gen. Svobodu, za ktorého sa autor listu tiež prihováral, vznikla na Furči.