Dnes uplynie 42 rokov od tragických augustových udalostí. Ohromení a rozhorčení ľudia vtedy svoj hnev nasmerovali aj na vojnové pamätníky. V Košiciach z pomníka zmizli symboly.
KOŠICE. Prvé dni po obsadení Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 ľudia dávali najavo svoj nesúhlas s inváziou rôzne. Časté boli petície či zápisnice základných organizácií KSS podporujúce Alexandra Dubčeka, zamestnanci závodov a iných pracovísk spisovali protestné rezolúcie.
Ďalší vyjadrovali svoj odpor hmatateľnejšími formami. Po celej krajine sa vyskytli prípady poškodzovania pamätníkov venovaných oslobodzovaniu Československa v druhej svetovej vojne a porážke fašistických vojsk sovietskou armádou. Vláda sa už koncom septembra na svojej schôdzi zaoberala "protestom sovietskych vojenských predstaviteľov proti ničeniu hrobov a pamätníkov sovietskych vojakov".
Dokument spomína takéto činy "kontrarevolucionárov" aj na východnom Slovensku. "Bol zničený aj pamätník v Rožňave... V Humennom boli hroby padlých vojakov zrovnané so zemou... Podobné zneuctenie pamätníkov sovietskych vojakov a ich hrobov bolo zistené aj v iných mestách, osadách a dedinách...".
Predseda KNV: Sovieti sa mýlia
Vláda protest rozposlala krajským národným výborom a nariadila im "obnoviť zničené pamätníky a hroby vojakov osloboditeľských armád a zabezpečiť ich dôstojné udržiavanie". Odpoveď od predsedu Východoslovenského Krajského národného výboru Košice Jozefa Gabrišku dostala za dva dni. Z nej vypláva, že poškodzovanie pamätníkov nebolo takého rozsahu ako popisovali Sovieti, dokonca v proteste boli aj prípady, ktoré sa nestali. "V Rožňave nedošlo k poškodeniu pamätníka ani pomníkov padlých červenoarmejcov. Na cintoríne boli poškodené štyri civilné pomníky a toto si pravdepodobne sovietski dôstojníci alebo vojaci mýlia," uvádza sa v odpovedi.
Predseda národného výboru priznáva "čiastočné poškodenie" Pamätníka Červenej armády v Košiciach a pomníkov v Trebišove a v Humennom. Hneď na to však v liste dodáva, že všetky poškodenia boli odstránené.
Historik: bolo to spontánne
Podľa historika Gabriela Kládeka tieto skutky nikto neorganizoval, ako tvrdilo velenie Varšavskej zmluvy. "Boli to impulzívne a spontánne reakcie ľudí na agresiu," hovorí.
Ako prebiehal "útok" na pamätník v Košiciach pozná s fotografií, ktoré o auguste 1968 zhromažďoval. "Na námestí začalo horieť zdravotnícke vojenské vozidlo. Mladí chlapci, nemali viac ako dvadsať, pomocou zdravotníckeho náradia, ktoré tam našli, vypáčili z pamätníka symboly kosáka a kladiva," povedal.
Sovietski velitelia v proteste našim straníckym a štátnym orgánom vyčítali "blahosklonnosť" a žiadali o "najprísnejšie potrestanie" vinníkov. Podľa Kládeka k perzekúciam nedošlo len vďaka ľuďom, ktorí pamätné augustové udalosti fotografovali. "Neboli udavačmi. S fotografiami v normalizačnom období nešli na ŠtB a dobre ich ukryli."
Pamätník na Námestí osloboditeľov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
