KOŠICE. Súčasťou burzy boli aj dobové fotografie z tohto obdobia, nebolo asi návštevníka, ktorého kroky by nesmerovali najprv k tejto výstavke.
"Mal som vtedy desať rokov, bývali sme na Zbrojníckej ulici v Košiciach," zaspomínal si Juraj Dudovič z Košíc. "Náš byt bol na prízemí, a keď sme sa ráno zobudili, rovno pod oknami stáli tanky. Ako dieťa ma to celkom potešilo, bolo to rušné ráno. Neskôr sme sa s niektorými vojakmi skamarátili, dostali od nás aj nejaké jedlo. Boli to takí vojačkovia, mnohí z nich ani poriadne nevedeli, čo u nás vlastne robia, kde sú. Rodičia boli z toho, čo sa dialo, trochu mimo, otec totiž prežil prvú i druhú svetovú vojnu a mal obavy, či nezačína tretia."
Ukradli vysielacie auto
Svoje si v prvých dňoch okupácie "užili" aj príbuzní organizátora búrz, Karola Linharta. "Môj brat a švagor sa osobne zúčastnili, ak to tak možno povedať, akéhosi odboja voči okupantom," povedal nám Linhart. "Brat František robil novinára Československého rozhlasu v Prahe, pôsobil v Košiciach. Podvodom získali z leteckého učilišťa vysielací voz, odetí v maskáčoch ho vyviezli von s tým, že idú po proviant. Auto zaparkovali vo VSŽ medzi vysokými pecami a odtiaľ viacjazyčne ilegálne vysielali správy o okupácii Košíc. Švagor bol vtedy policajným náčelníkom jedného z pražských oddelení, s jeho tichým súhlasom vysielala česká televízia niekoľko dní, až kým ich okupanti nestopli. O dva mesiace neskôr už švagor pracoval ako robotník pri výkopoch budúceho pražského metra a brat na železnici, kde zotrval ďalších 20 rokov."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
