Čo teda s ním, ak ho nechcete nechať dva týždne samého doma alebo vyhodiť na ulicu? Ak ho nechce prichýliť ani nikto z príbuzných, jedným z riešení je špecializovaný hotel pre zvieratá. Jeden taký košický, nazvaný Biely tesák, sme navštívili v areáli bývalej bane Bankov.

V krásnom prostredí pri lese sa nachádza veľký "hotel". Brechot psov však prezrádza, že nie je určený pre ľudí. Pri vchode nás vítajú štvornohí najlepší priatelia človeka, nalepení na svoje ploty na kotercoch. Keď vojdeme, už niet pochýb, že sme vstúpili ho zvieracieho hotela Biely tesák. Po pravej strane majú svoj výbeh dva kone. Za dverami na recepcii nás vítajú ďalšie psy a majiteľka hotela Monika Schwarzová. Po ľavej strane murovanej časti hotela sú v klietkach „ubytované" vtáky a zajace. Pri pohľade na gauč i posteľ majiteľky "na recepcii" je hneď jasné, že svojim „klientom" prepustila aj tieto priestory. Zvieratá s majiteľkou si tu skrátka nažívajú ako veľká rodina.

„Založiť zvierací hotel bol nápad, ktorý už veľmi dlho ležal v mojej hlave," spomína zakladateľka hotela. „Bývali sme vtedy v rodinnom dome a susedia mi cez plot hádzali psy. Mala som vlastné, a preto si ľudia mysleli, že mi môžu dať aj ďalšie. Hotel bol teda skôr, ako som plánovala"

Biely tesák, v ktorom býva majiteľka aj s „klientmi", funguje osem rokov. Hotel je otvorený po celý rok, okrem dvoch dní. Na Štedrý deň a Nový rok. Zvieratká, ktoré sú tu teda cez Vianoce, aj oslavujú. Psy dostanú do koša balíčky a každý si niečo vyberie. „Momentálne tu mám ubytované psy, mačky, vtáky, zajace, korytnačky a kone. No mali sme aj gekony, chameleóny a fretky. Momentálne je tu asi 30 zvierat, stále sa to mení. Denne nové prichádzajú, staré odchádzajú. Starší klienti vedia, že sa majú ozývať aspoň deň dopredu. Rezervácie neberieme, lebo mnoho klientov je nezodpovedných. Keď sa niečo stane, nezavolajú, aby zrušili rezerváciu."

Zvieratá berie Monika do hotela celoročne a leto je väčšinou stále rovnaké. „Hoci sme čakali, že v čase krízy to bude horšie, nestalo sa. Mám stálych zákazníkov, ktorí sem nosia zvieratá opakovane. Zahraniční študenti, ktorí v Košiciach študujú, odchádzajú na prázdniny domov a zvieratá nechajú tu. Vyrovnáva sa to. Ceny sú tu pre bežných ľudí, teda hocikto si to tu môže dovoliť."

Hlavnou podmienkou, aby zvieratko do hotela vzali, je očkovací preukaz. „Musím zdôrazniť, že to musia byť aktuálne očkovania. Stretávam sa totiž aj s takými situáciami, že zviera má očkovania staré dva roky a majiteľ hovorí, že je to aktuálne. No nie je. Ďalšou podmienkou je, aby mali psy niečo proti blchám a kliešťom. Tohto roku sme už poslali preč päť psov, lebo mali blchy."

Ďalšou podmienkou ubytovania je vakcinácia proti psiemu kašľu, keďže je to sezónne vírusové ochorenie. U mačiek to nie je dôležité. Okrem toho by mal majiteľ doniesť so psom aj rôzne doplnkové potreby, na ktoré je zvyknutý. Ak je pes starší, je dobré doniesť mu nejakú jeho vlastnú vec. U malých to nie je potrebné. „Oni sa tu hneď aklimatizujú. Neodporúčam, aby nosili nejaké osobné hračky. Jedine v prípade, ak ide o psa agresívnejšieho, ktorý má sám svoju izbu. Ak je to však pes dobre socializovaný, nie agresívny, nie je to potrebné. Psy si potom vystačia medzi sebou." Niektorí majitelia donesú so psíkom aj misky a žrádlo. Ak má nejaký svoj pelech, môžu, no nemusia ho doniesť.

Hoci vo zvieracom hoteli je možné momentálne vidieť bežné zvieratá, v minulosti tu boli ubytované aj netradičné. „Chceli nám raz priniesť leguána, no vznikol problém s CITES-om. Teda so zmluvou o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi živočíchov. Bolo to v období, keď boli tie doklady povinné. Čo sa týka iných zvierat, vzali by sme aj hady či pavúky, ale tie si nevyžadujú spoločnosť človeka. Majitelia ich preto počas dovoleniek nechajú doma. Kapacitne máme hranice, no vždy sa to nejako dá, keďže je tu stály pohyb zvierat. Nestalo sa napríklad, aby majiteľ doniesol netradičné zviera, nejakého malého tigra. Vzali by sme aj jeho."

Okrem netradičných zvierat sa Monika stretáva aj s netradičnými požiadavkami. „Stalo sa, bolo to v čase letnej sezóny, že majiteľ doniesol zajaca a chcel pre neho vlastnú izbu v murovanej časti domu. Žiaľ, nie sme na to zariadení, aby mal zajac počas sezóny vlastnú izbu. Bežné podmienky sú napríklad také, koľkokrát denne má pes žrať a podobne. Máme napríklad psa, ktorý má žrať šesť kúskov z konzervy priamo z chladničky." Majitelia sa tiež zvyknú báť, že ich pes bude agresívny na tých ostatných.

„Za netradičné sa dá považovať aj to, že majitelia chcú, aby sa ich pes hral s ostatnými. Odmietajú však akceptovať to, že pes pritom používa pazúry a zuby. Ak je tu nejaký boxer či iný krátkosrstý pes, tie škrabance potom na ňom vidno. No a ja im nemôžem dať chrániče na zuby, prípadne nejaké skafandre. Veď tu behajú cez lúky, medzi kríkmi. Je mi potom ľúto psa, ktorý ma počúva, no ja ho nesmiem pustiť z vôdzky. Robím to, aby bolo dobre psom, nie majiteľom. No tí to nie vždy chápu," tvrdí Monika.

Zvieratá v hoteli majú svoj pevný režim. Aby to Monika zvládla, pomáhajú jej dve brigádničky. „Ráno po budíčku ideme 'venčiť', samozrejme, nerealizujeme to so všetkými psami naraz. Ide najprv svorka, ktorá môže ísť voľne, plus dva psíky na vôdzke, ktoré nie sú agresívne k iným psom. Potom idú agresívne psy a nakoniec háravé feny. Základ je, aby boli vonku, v teréne, minimálne trikrát denne." Potom je na rade upratovanie izieb a kotercov. Medzitým prebieha príjem nových psov a príprava tých, ktorí v ten deň odchádzajú. Monika po celý rok prichyľuje aj tzv. škôlkarov. „Sú to psíky, ktorých majitelia nemôžu byť cez deň s nimi. Aby im zavretým doma nebolo smutno, dajú ich do škôlky. Večer, keď sa po povinnostiach vracajú domov, ich miláčika im najedeného, vyšanteného a spokojného doveziem. Sú teda spolu, strávia jeden s druhým pár pekných chvíľ, pozrú si televízny program a idú spať, aby sa na druhý deň všetko zopakovalo."

Napríklad kone majú iný režim. Ráno dostanú raňajky, potom majú voľný výbeh v ohradenom priestore a medzitým sa im čistia boxy. Ak je pekné počasie, majiteľka a dobrovoľníčky na nich jazdia. Večer dostanú seno a idú spať. Mačky výbeh nemajú. Po celý deň sú zavreté v kotercoch alebo v tzv. mačacej izbe, Monika ich však občas vyberie a pomazná sa s nimi. Podobne tak s každým ubytovaným tvorom, s ktorým sa to dá. Zvieratá nosia majitelia podľa toho, ako dlho budú preč. Dovolenkové psy sú od jedného dňa po dva týždne. Zvieratká zahraničných klientov či ľudí, ktorí tu pracujú a na prázdniny odchádzajú domov, ostávajú v hoteli aj dva mesiace.

Ako sme už naznačili, Monike pomáhajú dve pomocníčky, Vierka a Bea. Prichádzajú v rámci svojho voľného času. „Je to práca, ktorou sa nedá uživiť. Preto som rada, keď dievčatá prídu a pomôžu, pohrajú sa so psami, aj ich 'vyvenčia'. "Zvieratá sa dobre znášajú. "Pravda, sú aj povahy, ktoré neznášajú nikoho. Ale sú psíky, ktoré sa tu hneď socializovali. Prebieha to postupne. Keď pes príde na recepciu, ostáva tu s nami, prichádza do kontaktu s inými psami aj s ľuďmi. Tak sa vlastne aklimatizuje. Potom je buď začlenený do svorky, alebo ostáva tu. Ide o to, aby v novom prostredí prežíval čo najmenej stresov. Nové, staršie a veľmi malé psy ostávajú na recepcii stále. Napríklad jeden zo psíkov je tu iba dnes, jeho majitelia sa šli okúpať do Maďarska. Jeho teda nechávam tu. Nebudem ho zbytočne dávať do izby ani svorky."

Každé zviera prežíva odlúčenie, kontakt s inými psami či napríklad letné búrky inak. Zaujímalo nás preto, či s tým nemá Monika problém. „Tým, že niektoré psy ostávajú na recepcii, majú kontakt aj s ľuďmi a že môžu spať so mnou v posteli, to prežívajú ľahšie. Staršie psíky to všetko prežívajú viditeľne ľahšie ako mladšie. Nemali sme takého psa, ktorý by bol v takom stave, že by tri dni nechcel jesť. Ďalšia skupina sú však tzv. 'búrkové' psy. S tými je ozaj problém, keďže ja nepraktizujem nejaké utišujúce prostriedky. Nepoznám totiž ich zdravotný stav, takže ich tabletkami kŕmiť nechcem."

Psy teda aj počas búrok ostávajú pri plnom vedomí a Monika sa snaží byť po celý čas s nimi. „Teraz sme mali štyri 'búrkové' psy, ktoré sú z dvora, bývajú vo vonkajších kotercoch a počas búrky som ich vzala dnu. Zapla sa im telka i rádio a ja som bola celý čas s nimi, aby sa báli čo najmenej. To napríklad ohňostroje zvládajú psy lepšie. Máme tu v decembri dokonca také, ktoré špeciálne prídu iba na tú silvestrovskú noc. Sme ďaleko od mesta a teda tu polnočný rachot až tak nepočuť."

Monika vraví, že o rôzne zaujímavé situácie v jej hoteli nie je núdza. O vtipné, ale i smutné. Z tých prvých si spomenula na andulku, ktorá k nim sama priletela. Samozrejme, nechali si ju. Zábavné sú aj niektoré psíky, ktoré ak potrebujú niečo útulnejšie ako gauč, vlezú do škatule s dôležitými papiermi. "Horšie je, ak sa majitelia po psíkov nevrátia. "Stáva sa, že nám ročne takto ostane okolo päť psov. Necháme si ich, nevyhodila by som ich na ulicu. Starať sa o zvieratá je totiž môj život. Vyštudovala som síce niečo celkom iné, no bez nich si už život neviem predstaviť. Preto vždy hovorím, že potrebujem oddychovať od ľudí, nie od zvierat. A to, že by som nemala posteľ plnú psov, to si už ani neviem predstaviť," dodáva Monika na záver.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári