Korzár logo Korzár Košice
Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky
KEĎ ZAŽIVA VYREZALI OBETI SRDCE, ZJEDLI HO A TEPLÚ KRV VYPILI...

Košičan Dušan Galko sa v Mexiku vykúpal v najhlbšom kaňone na svete a čelil útoku dvoch banditov

Začiatkom roka sme na tejto strane priniesli niekoľko zážitkov Dušana Galka, ktoré nazbieral na potulkách po svete. Bývalý stredoškolský učiteľ a momentálne dôchodca navštívil takmer všetky kontinenty. Počnúc Južnou a Severnou Amerikou cez Áziu, Afriku i

Pohľad na najstaršiu katedrálu v Latinskej Amerike.Pohľad na najstaršiu katedrálu v Latinskej Amerike. (Zdroj: archív D. G.)

Austráliu. Keďže mnoho jeho spomienok sa na papier nedostalo, dnes v nich pokračujeme. Krajinou, ktorú s ním navštívime, bude Mexiko, kam zavítal vlani v lete.

Do jednej z najväčších krajín Ameriky priletel Košičan z Havany, kde strávil spoznávaním "ostrova slobody" dva týždne. Pristál v najprepychovejšom centre krajiny a turistiky, známom meste Cancún. Ide o vyše 20 km dlhý a úzky výbežok pevniny, posiaty množstvom prepychových hotelov a pláží. Samozrejme, na tie vyhradené sa D. Galko nedostal, no kúpanie na verejných si vyskúšal. Mimochodom, Cancún je jediné miesto v Mexiku, kde sa dá piť voda z vodovodu bez obáv, že vyvolá nežiaduce reakcie tráviaceho a následne aj vylučovacieho ústrojenstva...

"Z Cancúnu som pokračoval po polostrove Yucatan. Je to časť Mexika plná pralesov, divočiny a krásnych prírodných úkazov," spomína Košičan. "Yucatan je známy kultúrou Mayov. Indiáni tam postavili množstvo stavieb, pyramíd a chrámov pre potreby ich kultúry. Mnohé boli zničené a človek si môže len ťažko predstaviť, ako to muselo vyzerať v čase rozkvetu. Kamenné stavby boli pred príchodom Európanov posiate zlatom. Španielski dobyvatelia mnoho z neho olámali a pokradli. Časť sa podarilo zachrániť v múzeách, no väčšina zmizla nevedno kam. Množstvo mayského zlata leží aj na dne Atlantického oceána, na ktorom počas plavby do Európy stroskotalo veľa dobyvateľských lodí."

Ako to aspoň čiastočne vyzeralo v minulosti, sa dalo vidieť v múzeách, kde sú niektoré zachované časti histórie prenesené. Mayovia boli na vtedajšiu dobu vyspelý národ. Vyznali sa v astronómii, architektúre, matematike i ďalších exaktných vedách. Známy je ich kalendár, ako prví domestikovali kačky, sliepky i kozy, dávno pred "nami" poznali fazuľu, zemiaky i tabak a pestovali okolo 400 druhov kukurice.

"Z Yucatanu som šiel do Chichen Itza. Stojí tam zrekonštruovaná a turistami hojne navštevovaná pyramída. Preslávili ju najmä strmé schody, po ktorých sa treba doslova vyštverať na vrchol. Aj ja som mal čo robiť, nieto ešte japonské turistky, ktoré som videl stúpať schodík po schodíku a pridŕžať sa lana či reťazí. Nemenej namáhavý a riskantný bol aj zostup. Stačil chybný krok a..." Ďalšími zastávkami D. Galka boli pyramídy a kultové strediská Uzma, Edzna, Palenke. Zaujímavá bola aj hora Monte Alban. Indiáni z kmeňa Zapotekov ju okolo roku 1000 vo výške 2 000 metrov akoby odsekli, priestor splanírovali a postavili tam náboženské a kultúrne strediská. Mimochodom, hrali sa tam aj loptové hry a mužstvo, ktoré prehralo, bolo obetované bohom...

Skryť Vypnúť reklamu

Okradli ho

Po obhliadke všetkých dôležitých pyramíd sa Košičan vlakom presunul na západné pobrežie Mexika do mesta Acapulco. Na túto časť cesty nemá najlepšie spomienky. V noci, keď spal v parku, mu ktosi ukradol spod hlavy ruksak. "Ráno som ho potom našiel obďaleč v kríkoch. Zlodejov zjavne zaujímali iba cennosti. Zmizlo mi rádio a fotoaparát, v ktorom som mal na karte asi 450 záberov. Našťastie, peniaze a doklady mi ostali. Viem, že najlepšie je ich mať pri sebe. Aj keď spím, mám ich v oblečení schované a zabezpečené tak, že keby sa k nim niekto pokúšal dostať, zobudil by som sa." Hoci ráno v parku stretol aj policajtov, vypytovať sa na zlodejov by nemalo význam. Akurát by stratil čas vysedávaním na policajnej stanici. Zlodeji už boli dávno preč.

V Acapulcu strávil Košičan dva dni. Ako prvé si kúpil nový fotoaparát, aby mohol všetko podstatné zaznamenávať. Napríklad návštevu útesov La Quebrada. "Mladíci tam skáču zo strmých skál do úzkeho zálivu. Začiatočníci z menšej výšky, skúsenejší až zo 45 metrov. Treba na to kus odvahy, lebo stačí zle sa odraziť a skokan dopadne na skalu alebo sa utopí v rozbúrených vlnách. Malá terasa i kaviarne v okolí sú plné turistov a skokani tam chodia vyberať za svoje výkony odmenu." Kuriozitou bolo, že obďaleč stále parkovala sanitka. Pre prípad, že by bolo treba zasiahnuť...

Cestou z Acapulca sa D. Galko pokúsil o čo najvyšší výstup na sopku Popocatépetl, vysokú 5 426 metrov. Riskoval život, lebo krátko pred jeho príchodom sa vulkán prebudil a začal dymiť. Okolie bolo uzavreté a cesty strážili vojaci. "No iba úpätie zo strany od mesta Mexico City. Ja som sa blížil z opačnej strany a tam stop-kontroly neboli. Mal som v pláne dostať sa čo najvyššie a našťastie, asi po šiestich hodinách výstupu k vrcholu som si stopol auto s vidiečanmi, ktorí šli do hlavného mesta. Ja ani oni sme nevedeli, že cesta na opačnej strane je uzavretá. Autom sme sa teda dostali asi do dvoch tretín, kde stojí pomník španielskeho dôstojníka Hernanda Cortesa." Potom už cesta klesala nadol až k vojakom. Tí boli veľmi prekvapení, odkiaľ sa tu vzalo auto. Napokon sa to obišlo bez pokuty pre Mexičanov i stopára...

Mimochodom, v prípade Cortesa ide skôr o dobyvateľa, ktorý po obsadení Kuby a Haiti vnikol aj na územie Mexika. Oženil sa s La Malinche, peknou a jazykovo nadanou dcérou náčelníka kmeňa Nahuov, s ktorou mal neskôr aj deti. Využijúc ju ako tlmočníčku, ale najmä pomocou intríg ovládol väčšinu územia Aztékov. Samozrejme, šiel hlavne po zlate. Hoci ho domorodci väčšinou vítali darmi, zajal ich a potom dal popraviť, aby si udržal povesť neporaziteľnosti. Podrobil si aj hlavné mesto Aztéckej ríše - Tenochtitlán, dnešné Mexico City. Cortéz so 700 vojakmi postupne ovládol obrovskú ríšu, ktorú obývalo vyše 20 miliónov ľudí a hlavne vďaka nemu sa Mexiko stalo tzv. Novým Španielskom.

Skryť Vypnúť reklamu

Mexico City

Ďalšou Košičanovou zastávkou bolo Mexico City, domov približne 25 miliónov obyvateľov. Ako v každom hlavnom meste počas putovania svetom i tentoraz prespal v akomsi parku s fontánkami a lavičkami. Vybral minivarič, pripravil si kávu a po zotmení sa zabalil do spacáku. Niekoľkokrát okolo neho prešli policajti na bicykloch, no keďže boli zrejme na podobné úkazy zvyknutí a turista sa správal slušne, nechali ho. Navyše mal pocit, že ho až do rána akoby strážili.

V Mexico City nemohol minúť najväčšiu katedrálu Latinskej Ameriky na námestí Zócalo. Kresťanskí kolonisti ju postavili z kameňa, ktorý vzali z vedľa stojaceho aztéckeho chrámu Templo Mayor. Neskôr ju museli injektovať, lebo sa prepadala. Celé mesto totiž stojí na bývalom jazere a napríklad Palác krásnych umení už stihol klesnúť do bažinatého podložia o štyri metre. Okrem iných historických stavieb navštívil D. Galko aj Národné antropologické múzeum, ktoré mapuje vývoj kultúry Aztékov, Mayov, Toltékov, Olmékov i ďalších indiánskych kmeňov. Na mieste, ktoré by nemal vynechať žiaden turista, sa dajú vidieť relikvie prinesené z rôznych kútov Mexika. Teda takých, ktoré nestihli Španieli zničiť, prípadne, ak šlo o zlato, odviezť do Európy.

"Ďalšími miestami, ktoré som nemohol nevidieť, boli tzv. plávajúce záhrady Xochimilco. Záhrady sú pamätné miesto z aztéckeho obdobia, keď mestom pretekalo niekoľko kanálov. Na nich plávalo čosi ako plte, pokryté zeminou a na nich Indiáni pestovali zeleninu pre potreby mesta. Rokmi zapustili korene do dna a teraz slúžia ako atrakcia pre turistov alebo miesto, kde Mexičania trávia víkendy." Teotihuacan, ktorý leží asi 50 km od hlavného mesta, bolo kedysi dôležité kultúrne, intelektuálne a náboženské stredisko Strednej Ameriky. Približne okolo roku 750 ho Indiáni nevedno prečo opustili a odvtedy pustlo a zarastalo. Dnes je veľká časť vrátane Slnečnej i Mesačnej pyramídy zrekonštruovaná. "Vyše 20 chrámov a palácov stálo pozdĺž 4 km dlhej a 42 m širokej tzv. Ulice mŕtvych. Tadiaľ Indiáni vodili ľudí, väčšinou zajatcov, ktorých na vrchole obetovali bohom. Obsidiánovým nožom im zaživa vyrezali ešte tlčúce srdce, ktoré kňazi údajne zjedli a ešte teplú krv vypili. Zvyšok tela zhodili z pyramídy, kde sa ním pohostili účastníci osláv. Boli to v podstate kanibali," uzatvára túto časť spomienok D. Galko. Mimochodom, známy herec Mel Gibson režíroval film Apocalypto, ktorý vznikol na motív týchto udalostí.

Skryť Vypnúť reklamu

Chceli doláre

Za zmienku stojí aj Košičanova návšteva najväčšieho kaňonu na svete Urique, ktorý sa nachádza v pohorí Sierra Madre Occidental. Je to divočina na severe Mexika, kde sa ukrývali revolucionári a vydedenci, lebo vedeli, že tam ich nikto hľadať nebude. "Barranca del Cobre, hlboký 1 700 metrov, je štyrikrát väčší než známy Grand Canyon v americkom Colorade. Hoci to mnohí považovali za nemožné, v roku 1961 sa tam podarilo spojazdniť železnicu, ktorá vedie cez 86 tunelov a po 37 mostoch. V jednom momente, keď vlak stúpal špirálovito nahor, som videl pod sebou tri trate v rôznej výške. Zážitkom však nebola iba táto jazda, ale aj fakt, že som sa vykúpal v rieke, pretekajúcej kaňonom."

Cestou do mesta Veracruz sa D. Galkovi stala "nehoda", ktorá ovplyvnila jeho ďalší pobyt. Z dvojice Mexičanov, ktorí sa ponúkli, že ho odvezú, sa totiž vykľuli banditi. Na odľahlom mieste zastali a šibrinkujúc dlhým nožom žiadali doláre. "Mysleli si, že každý turista je Američan a ten musí mať doláre. Keď som im vysvetlil, že žiadne nemám a som Európan, žiadali veľa pesos." V trme-vrme, ktorá nastala, pichli Košičana do ľavej ruky. Potom nasadli do auta a odfrčali. "Po pár metroch zastali, vyhodili môj ruksak a zmizli. Našťastie podarilo sa mi zohnať dvoch iných mužov, ktorí ma odviezli k lekárovi. Vyšetrenia odhalili, že mám preseknutý nerv, tepnu i šľachu a je potrebná operácia."

Kvôli tej sa musel D. Galko urýchlene presunúť do Mexico City a vybaviť zmenu letenky na skorší odlet. Doma potom absolvoval operáciu. Napriek tomu na tento kút Zeme nezanevrel a tvrdí: "Aj keď nerád niekam cestujem dvakrát, do Mexika by som sa kedykoľvek opäť vrátil..."

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 381
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 374
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 13 647
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 320
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 634
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 201
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 473
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 357
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 234
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 164
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Košice predali parcely na verejné parkoviská, sú súkromné. Brixi: Nič sa nedá robiť

Za Rašiho to tak schválili, developer nevie prečo. Najviac má Hreha.

Mesto predalo pozemky na verejné parkovacie miesta. Od developera ich získali po 3-tisíc eur s DPH majitelia bytov.

Líder farmárov Oravec namieta košických krajských sudcov

Rozhodovať majú v prípade, v ktorom ho mal napadnúť expolicajt.

František Oravec po incidente na poli.

Hydrometeorológ: Je možné, že dlhú a tuhú zimu už nezažijeme

Ľudia počúvajú len polovicu toho, čo o globálnom otepľovaní hovoríme.

Hydrometeorológ Pavel Šťastný hovorí, že takmer 80 percent škôd pri povodniach vzniká po nevhodných ľudských zásahoch do prostredia.
Rozhovor

Bardejovčana formovala akadémia Legie Varšava. Zahral si aj proti AC Miláno

Po zlomenine Marko Lukáč takmer rok nehral.

Marko Lukáč (vľavo) má pestrý futbalový životopis.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Občania boli veľmi zodpovední, hodnotí Naď. Spokojný je aj Matovič (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 43 843. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 165 obetí.

Minister obrany Jaroslav Naď.
Komentár Tomáša Prokopčáka

Prevrat na STU

Na Slovenskej technickej univerzite sa pokúsia odvolať rektora.

Tomáš Prokopčák.
Zdravotníci v nemocnici v Kyjove.
S prvou republikou sa nám spája doba elegancie, prosperity a pohody. Nie vždy to bola pravda.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop