Hercovi Alexandrovi Bártovi je ľúto, že len málokto vie, že je Košičanom

Herec Alexander Bárta, ktorého verejnosť pozná hlavne vďaka účinkovaniu v seriáli Televízie JOJ Panelák, je rodákom z Košíc. Cestu do rodiska si nedávno našiel, keď sem zaviali pracovné povinnosti jeho polovičky - herečky Henriety Mičkovicovej.

V krátkom rozhovore prezradil, aké spomienky sa mu ku Košiciam viažu, ale i to, prečo sa snaží nebrať pracovné ponuky, ktoré sa týkajú obdobia divadelných prázdnin.

Do Košíc zavítal vďaka Letným shakespearovským slávnostiam, nie však preto, že by v nich hral. Hlavnú postavu v hre Antonius a Kleopatra si však zahrala jeho polovička H. Mičkovicová, spojil teda príjemné s užitočným a spolu si vychutnali niekoľkodňový pobyt v metropole východu. „Ja sám som už tiež dostal ponuku zahrať si v jednej inscenácii Letných shakespearovských slávností, no odmietol som ju. Posledné roky totiž nastala situácia, keď sú slovenskí herci počas sezóny naozaj dosť vyťažení. Sám mám toho dosť v SND i televízii. A zistil som, že pokiaľ si neoddýchnem v lete, tak to budem na sebe neskôr cítiť," prezradil. „V podstate sa dá povedať, že počas sezóny herec čosi také, ako sú voľné víkendy, nepozná. Nie je teda kedy oddychovať. Takže jediný čas, ktorý mi zostáva na regeneráciu, je leto."

Divadelná sezóna a rovnako aj nakrúcanie televíznych seriálov sa končí v júni a A. Bárta priznáva, že vtedy je už skutočne veľmi vyčerpaný – fyzicky, ale hlavne psychicky. „V júni už skutočne nestojím za veľa. Hehe. Hlavne, keď sa už sezóna končí, tak začínam cítiť, že idem z posledných síl. No a najviac si to uvedomím na dovolenke, keď sa uvoľním a takpovediac to na mňa všetko doľahne. Prvý týždeň sa iba spamätávam, potom si začínam uvedomovať, kde to vlastne na dovolenke som a to sa už vlastne ide domov..."

Najlepším liekom na únavu je spánok. „Aj u mňa to platí, mám také fázy oddychovania a v tej prvej sa snažím najmä spať a vypnúť všetky motory. No a potom nastava fáza, keď sa už snažím užívať si voľno. Veľmi rád cestujem, preto som rád, ak sme na dovolenke, ktorá je aj trochu o aktívnom oddychu. Nie som totiž ten typ, ktorý dokáže obsedieť na jednom mieste."

Počas sezóny, keď je času na oddych menej, má A. Bárta osvedčený spôsob, ako si dobiť baterky. „Moja dcéra Ester. Ona a rodinné zázemie je pre mňa veľmi silným zdrojom energie. Ona mi dodáva silu, pri nej si uvedomujem, čo je a čo nie je podstatné. Veľmi ma zmenila. Zmenila moje hodnoty, moje postoje k práci, ale aj k sebe samému. Veľmi silným zážitkom bolo už to, že som bol pri pôrode. To sa nedá k ničomu porovnať. Nuž a veľmi na mňa zapôsobilo aj to, že som bol potom dva mesiace doma s Ester a Henrietou. Dcérka sa narodila v júli, keď som mal divadelné prázdniny, takže som na vlastnej koži okúsil, čo so ženou urobí pôrod, ako ju to silne zasiahne. Záležalo mi na tom, aby sa Heňa dala čím skôr dokopy, aby bola ´použiteľná´ pre bežný život. Takže som jej veľa pomáhal, vstával v noci na každé Esterino zaplakanie. Myslím, že aj to sa podpísalo pod to, že mám s dcérkou naozaj výborný vzťah. Teším sa, že som s ňou zažíval úplne všetko od počiatku."

A. Bárta prišiel k prezývke Ňusi, čo v maďarčine znamená zajačik, vraj preto, že ako dieťa mal takzvaný zajačí spánok - spal slabo, veľmi ľahko sa prebudil. „Inak som však bol dobré dieťa, aspoň rodičia mi nespomínali žiadne výkyvy. Bol som úplne obyčajné dieťa." Vyrastal v centra mesta, kam chodil aj do základnej školy, aj na strednú. „Najviac času som trávil na Hlavnej ulici, dodnes mám centrum Košíc veľmi rád, viažu sa mi naň mnohé spomienky. Hlavne mám s Hlavnou ulicou krčmové asociácie. Hehe. Sú to také pubertálno-adolescentné spomienky na to, keď som s partiou prvýkrát vyrážal večer za zábavou. Teraz si všímam hlavne to, ako veľa sa tu zmenilo. Neprekáža mi to však, len si občas poviem, že aká je to škoda, že už to tu nevyzerá tak ako kedysi."

Keď dnes zavíta do Košíc, tak si rád oddýchne s rodinou, na druhej strane by sa však rád videl aj so všetkými priateľmi, ktorých tu má. „Som ten typ, ktorý príde raz za čas domov a vtedy toho chce čo najviac stihnúť. Za tie roky, odkedy bývam v Bratislave, som síce zistil, že sa to nedá, ale tvrdošijne sa o to zakaždým znovu pokúšam..." Do rodného mesta ho, samozrejme, najviac láka možnosť byť s rodičmi, s rodinou. „To je zrejme pre každého najsilnejšia motivácia. Mrzí ma však, že len málokto o mne vie, že som Košičan. Aj teraz som bol na nákupe, nejaká žena ma spoznala a pýtala sa ma, čo tu robím. Tak som jej vysvetlil, že som prišiel na pár dní domov, čudovala sa, že som rodený Košičan. Škoda, pretože som na to hrdý a nikde sa tým netajím, dá sa povedať, že sa to snažím často spomenúť. Lenže v rozhovoroch potom vyjde len to, ako sa mi žije s Henrietou, hoci je staršia a či sa mi dobré hrá mafiána Kordiaka v Paneláku. A zmienka o Košiciach žiadna," dodal na záver.