Tento 69-ročný Dán je považovaný za hlavného učiteľa a priekopníka budhizmu v západnom svete. Poctil nás možnosťou urobiť s ním rozhovor.

Vážnosť podujatia a veľkosť mena Oleho Nydahla sme si uvedomovali ešte pred samotnou prednáškou. Medzi ľuďmi, ktorí na verejnú prednášku tohto lámu prichádzali, sme totiž zaregistrovali Ukrajincov, Poliakov, Čechov, Maďarov, dokonca aj Nemcov. Ako nám prezradili, niektorí z nich trávia celé leto tým, že cestujú po trase lámovho turné. Navštevujú jeho prednášky a takto sa snažia zdokonaľovať svoje myslenie, dostať sa bližšie k osvietenej mysli.

Kým Ole Nydahl nespoznal budhizmus, žil vraj búrlivým životom. Ako mnohí z jeho generácie bol súčasťou psychedelickej scény 60. rokov a snažil sa dosiahnuť nepoznané stavy vedomia. K tomu, že neskôr začal študovať budhizmus, však u lámuprispel aj prozaický faktor - cestovateľská vášeň a dobrodružná svadobná cesta, na ktorej sa spolu s manželkou Hannah vydali do Nepálu.

„V roku 1969 sme sa tak s manželkou stretli s veľkými budhistickými lámami v Himalájach, a začali študovať budhizmus," spomína Ole Nydahl. Bol jedným z prvých žiakov tibetského budhizmu zo západného sveta. Tri roky sa venovali detailnému štúdiu v kombinácii s intenzívnym meditačným tréningom. „V roku 1972 sa náš hlavný učiteľ Gjalwa Karmapa spýtal mňa i mojej manželky Hannah, či by sme poznatky, ktoré sme si osvojili v Tibete, nepreniesli aj domov, do Európy."

Ponuku od svojho učiteľa prijali. Budhizmus začali šíriť najprv v Škandinávii. „Na jeseň 1972 sa začali vytvárať skupiny priateľov, ktorí sa chceli o budhizme dozvedieť viac. Neskôr z nich vznikli prvé budhistické centrá. Cestovali sme do mnohých ďalších krajín Európy a narástlo to do takých rozmerov, že v súčasnosti funguje viac než 600 budhistických centier v 54 krajinách sveta, ktoré sme založili." Podľa jeho slov to teraz s odstupom času vyzerá všetko jednoducho. Budovanie toho, čo dosiahol, však v minulosti vôbec nebola prechádzka ružovou záhradou. „Najmä začiatky v 70. rokoch v Škandinávii neboli jednoduché. Atmosféra a reakcie ľudí boli rôzne. Šlo to ťažko a pomaly. Začínali sme od nuly, najťažší bol vznik prvých centier."

Ako učiteľ budhizmu západného sveta je na vysokom stupni slobody mysle. Ako však hovorí, stav osvietenia ešte nedosiahol. „Som veľmi šťastný človek, som neustále šťastný a tiež neberiem veci osobne. Necítim sa ako terč, keď sa objavia problémy, vnímam ich skôr ako úlohy. Tento stav sa vo všeobecnosti nazýva oslobodenie - znamená, že človek už neberie veci osobne. Nie som však osvietený, ako bol môj hlavný učiteľ, 16. Karmapa. Byť osvietený znamená napríklad vedieť, čo práve varí na večeru pani Kopáčiková v susednej ulici a na čo pri tom myslí. A to ja neviem. Ale 16. Karmapa by to vedel. Napríklad rok a pol pred svojou smrťou presne predpovedal, kedy zomrie, vďaka čomu sme mohli prísť a postarať sa o všetky záležitosti a ceremónie." Výrazom uznania je však, že jeho tibetskí učitelia ho potvrdili ako plne kvalifikovaného lámu. Vzhľadom na to, že pochádza zo západného sveta, ide o naozaj neobvyklú skutočnosť. „Môžu za to moji učitelia. Na všetkom, čo som dokázal, aj na tom, kým som, majú zásluhu oni."

Keď sme sa ho spýtali na to, ako vníma pozíciu budhizmu v súčasnom svete, odpovedal, že jeho pozícia v západnom a východnom svete je rozdielna. „Na Západe výrazne rastieme, ale na Východe v posledných rokoch budhizmus upadá a naopak silnie kresťanstvo. Je to dobre, lebo mnoho budhistov v Ázii už začalo vnímať karmu ako osud, a nie ako príležitosť aktívne meniť svoj život. Preto je dobre, že tam kresťania prinášajú svoje sociálne idey, cítenie a prácu pre dobro druhých."

Podľa lámu Oleho sú tiež kresťania vždy tí prví, ktorí prídu na pomoc, keď sa vo svete vyskytne nejaký problém. Na druhej strane, na Západe ľudia nezomierajú od hladu na ulici, a so splnenými základnými životnými potrebami sa objavuje potreba dozvedieť sa niečo viac. „Mnoho ľudí hľadá zmysel života, cestu, ako sa stať šťastným. Často si však nevedia vybrať a nestačí im iba v niečo veriť. V tom je pre nich budhizmus naozajstnou ponukou. Nejde v ňom o vieru, ale o skúsenosť. Ľudia sa vďaka nemu naozaj menia a všetko, čo sa naučia, si môžu následne sami na svojom živote vyskúšať."

Ak by ste si tohto významného budhistického učiteľa predstavili ako do duchovna utiahnutého muža, môže vás prekvapiť, že na jeho stole nikdy nechýba denná tlač, že pozorne sleduje dianie vo svete a neskrýva svoje názory naň. Keď sme sa ho opýtali na útlak Tibeťanov komunistickou Čínou a nepokoje v roku 2008, podotkol, že dúfa, že Číňania si uvedomia svoju veľkosť. „Stojí tu 1,2 miliardy Číňanov proti šiestim miliónom Tibeťanov. Číňania sú dosť silní na to, aby si mohli dovoliť byť láskaví. A svoju silu predsa nedokazujete tým, že zbijete niekoho slabšieho, ale tým, že mu budete pomáhať a chrániť ho."

Súčasný svet nie je taký pokojný, ako si niektorí ľudia myslia. Zmietajú ním prírodné katastrofy, terorizmus, občianske vojny, veľké rozdiely medzi úrovňami života populácie v jednotlivých oblastiach. Opýtali sme sa preto lámu Oleho Nydahla, čo pokladá za najväčšie problémy súčasného sveta, čo je príčinou svetového nešťastia. „Tou prvou je islam. Kresťanstvo je o tom, čo napísali ľudia inšpirovaní Bohom, a jeho učenia preto možno reformovať. Na rozdiel od toho islam je založený na presnom prepise slov, ktoré povedal Alah archanjelovi Gabrielovi a ten prorokovi Mohamedovi. Korán, 1400 rokov starú knihu z arabskej púšte teda nemožno nijako reformovať, pretože predsa Alah, Gabriel ani Mohamed sa nemohli v ničom mýliť. Nemožno zmeniť ani zákony, nariaďujúce vraždiť a utláčať ženy. Je to veľký problém a málokto si uvedomuje, aký nebezpečný islam môže byť."

Druhým najvážnejším problémom sveta, ktorý ovplyvňuje najmä environmentálnu kondíciu našej planéty, ale nepriamo aj sociálne podmienky a životnú úroveň populácie, je podľa lámu Oleho Nydahla preľudnenie. „Ľudská populácia sa rozrastá príliš rýchlym tempom. Strácame tak zaujímavé zvieratá, zaujímavé a dôležité veci. Mnohé krajiny sú preľudnené a ľudia potom žijú nedôstojne, takmer ako zvieratá, s veľmi nízkou životnou úrovňou a zlým zdravím." Láma navrhuje aj riešenie, a to smerovať pomoc obyvateľom tretieho sveta tak, aby podporovala malé rodiny. „Rodina by dostala príspevok na jedno dieťa, dajme tomu tri doláre denne, na druhé jeden dolár, a ak by mali viac detí, nedostali by nič." Populácia by nerástla tak rýchlo a mohli by sme im potom naozaj pomôcť zvýšiť kvalitu života.

Keď sme Oleho Hydahla opýtali, kde žije, odpovedal, že na celom svete. „Pochádzam z Dánska, trvalý pobyt mám v budhistickom centre v Kodani. Tam som 10 dní v roku a zvyšok trávim cestovaním po svete v autobuse, vlaku či lietadle." Na svojich cestách však nie je sám. „Mám mnoho pomocníkov. Veľmi mi to pomáha s organizačnými záležitosťami a napríklad aj s komunikáciou cez internet. V týchto veciach nie som dobrý, nesledoval som ich vývoj, len som meditoval v Himalájach," hovorí s úsmevom. Na skupinu ľudí okolo seba a 620 centier, ktoré založil, je veľmi hrdý. „Máme veľkú organizáciu, Karma Kagjü je najväčším budhistickým hnutím na Západe. A všetko je to založené na priateľstve a vzájomnej výmene. Moji žiaci sú zároveň mojimi priateľmi."

Ako budhistický učiteľ celého západného sveta vníma aj rozdiely medzi jednotlivými národmi, napríklad v tom, ako prijímajú budhizmus. „Najmä racionalistická časť západného sveta, teda germánsko-slovanský svet, od Rýna po Vladivostok" odpovedá láma na otázku, kde sú ľudia najviac otvorení budhizmu. Čo sa týka Slovákov a Čechov, lámovi sa s nami pracuje veľmi príjemne. „Máte tu oveľa menej ega a dokážete spolupracovať s veľkým vzájomným porozumením," tvrdí o nás.

A čo špeciálne by Slovákom bez ohľadu na vierovyznanie poradil do života? Stačí si vraj uvedomiť, akou nádherou sme tu v strednej Európe obklopení a akí sme bohatí. „Máte krásne hory, zdravých mužov aj ženy, mnohých s vyšportovanými telami. Od posledných volieb tu podľa slov mojich žiakov máte aj oveľa slobodnejšiu atmosféru. Odporučil by som vám poobzerať sa okolo seba a užívať si to." Do manželského života radí láma Ole, ktorý sám prežil dlhoročný šťastný manželský vzťah, aby sa partneri spoločne rozvíjali. „Najvyššia úroveň v budhizme je, keď sa časti spoja v celku. Ženskú časť vnímame ako intuíciu a mužskú ako metódy, ženská časť je priestor a mužská zas radosť. Je skvelé, ak obe spojíme a spoločne sa od seba učíme. Na Slovensku som videl množstvo šťastných párov a rodinný život pokladám za veľmi dôležitú súčasť života."

Mysleli sme si, že v 69 rokoch musí tento láma zo Západu pociťovať pri cestovaní isté ťažkosti, veď tráviť celé dni na cestách nie je jednoduché ani pre mnohých jeho oveľa mladších žiakov. Nie je zo svojej práce unavený? „Niekedy som počas prednášky ospalý. Neznamená to však, že ma už nebaví moja práca, ale že som pracoval príliš veľa. Keď si chvíľu pospím, som zase v poriadku. Som šťastný 69-ročný muž, bez akýchkoľvek chorôb. Už rozmýšľam nad ďalšími 70 rokmi," hovorí so smiechom. Misiu zasiať semená budhizmu v západných krajinách splnil, spýtali sme sa preto, čo plánuje ďalej. No na odchod do dôchodku sa láma podľa všetkého nechystá. „Budem naďalej pokračovať v práci, ktorú robím, až kým ma jedného dňa neodnesú, alebo kým mi moji učitelia v Himalájach nepovedia, že mám robiť niečo iné."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári