Existenciu Blšáku ohrozuje vznik nákupných centier i zákon o trhoviskách

Blšák bol kedysi obľúbeným miestom na nákupy. Množstvo stánkov s tovarom od výmyslu sveta za „lacnejší peniaz" lákal nielen menej solventných zákazníkov. V ostatných rokoch však trhovníci odchádzajú a čoraz väčšia časť trhoviska zíva prázdnotou.

Oslovili sme teda jeho prevádzkovateľa, ako k tomuto stavu došlo. Zaujímalo nás aj stanovisko mesta, či sa nechystajú túto košickú „raritu" zachovať.

Blšák na súčasnom mieste vznikol okolo roku 1991 a od roku 1993 ho má v správe Mestský podnik služieb (MPS). Dlhé roky zaznamenával rozmach, stánky pribúdali ako huby po daždi. Počas víkendov tam zvyklo nakúpiť niekoľko tisíc zákazníkov. To je však už história, dnes počet stánkov dokazuje, že najlepšie časy má Blšák za sebou.

V poslednom období je počet stánkov premenlivý a mení sa hádam každým dňom. Žiaľ, má stále klesajúcu tendenciu," skonštatoval Miroslav Michalus, riaditeľ MPS. "Najviac stánkov na trhovisku sme evidovali koncom roku 1999, keď sme mali vyše 750 uzavretých zmlúv na prenájom pozemku pod stánkami. V súčasnosti je to asi 330 zmlúv. Prázdne stánky boli aj sú v majetku ich vlastníkov - stánkarov. Preto ak predávajúci 'skrachuje' alebo len opustí svoju prevádzku, je veľmi náročné so stánkom manipulovať, keďže stále ide o jeho majetok. Odstránenie stánku je zdĺhavý proces."

Úbytok počtu stánkarov je podľa M. Michalusa zapríčinený najmä tvrdým zákonom 178/98 Z. z o trhoviskách, ktorým sa na trhovisku okrem iného zakazuje predaj alkoholu v originálnom balení, cigariet, autosúčiastok, mäsa a hydiny. Tie totiž boli predtým úspešné predajné artikly. Úbytok spôsobuje aj vznik nových nákupných centier, najmä v okolí trhoviska (Cassovia, Optima, Baumax, Hornbach...) „Úspešní podnikatelia sa presťahovali do butikov v hypermarketoch alebo v centre mesta. Prílev nových sa spomalil až zastavil. V neposlednom rade mala negatívny dopad aj nepremyslená politika mesta Košice, ktoré Blšák stále považovalo a považuje za niečo dočasné a provizórne, ktoré dokonca nie je ani žiaduce. Mesto Košice stanovilo v roku 2000 pre MPS neúmerne vysoké nájomné. To malo za dôsledok, že všetky získané finančné prostriedky boli odvádzané do rozpočtu mesta (neskôr MFK, a. s., Košice) a nezostali skoro žiadne peniaze na údržbu či rozvoj trhoviska. Aj z tohto dôvodu klesla jeho úroveň, čo malo reťazovo za následok aj jeho celkový úpadok."

Ako hovorí riaditeľ MPS, Blšáku by najviac prospelo, keby sa pozemky opäť dostali do vlastníctva mesta. To by ho následne prenajalo (predalo) takému subjektu, ktorý by bol schopný a najmä ochotný obnoviť zašlú slávu trhoviska. „Aby boli peniaze vyprodukované trhoviskom aspoň do určitého času investované opätovne do zlepšenia najmä technickej úrovne trhoviska, reklamy a propagácie. Aby stánkarom bola navrátená viera v jeho ďalšiu existenciu. Nič viac momentálne trhovisko nepotrebuje," dodáva M. Michalus.

O stanovisko sme požiadali aj magistrát. „Témou Blšák sa intenzívne zaoberáme a zvažujeme možné riešenia existujúceho stavu na danom území," zareagoval Mikuláš Čečko.

Vyjadrenie poskytol aj Martin Jerguš, zástupca riaditeľa Útvaru hlavného architekta mesta Košice. „Funkcia stánkového predaja je v dlhodobom útlme. V prípade oživenia záujmu v primeranom rozsahu môže byť transformovaný na mestskú tržnicu. Z územnoplánovacieho hľadiska je v zmysle posledných zmien a doplnkov na časti plochy Blšáku navrhovaná prepojovacia komunikácia, veľmi dôležitá pre rozvoj centrálnej časti VŠA, kde bol zámer rozvoja existujúcej športovej haly, nového mestského futbalového štadióna aj terminálu IDS. Hlavnou myšlienkou zmien a doplnkov bolo zosúladiť vhodné investičné zámery v danom území tak, aby sa realizovali navzájom podporujúcim spôsobom."

Pri všetkých vymenovaných funkciách je kľúčovým momentom manažment parkovacích plôch, ktoré nie je vhodné realizovať na maximálnu kapacitu z dôvodu obrovských záberov plôch. „Napríklad parkoviská pre existujúce i plánované obchodné centrá by v čase vrcholových futbalových podujatí mali slúžiť aj pre návštevníkov futbalového štadióna, opačne zas, počas veľkonočných sviatkov a Vianoc by parkoviská pri plánovanom futbalovom štadióne mali odľahčiť areály nákupných centier. Priebežne by parkoviská mohli vykrývať nárazové obdobia pre terminál integrovanej dopravy. V týchto intenciách je riešenie problematiky Blšáku plánované už spomínanou mestskou tržnicou. Do času vybudovania uvedených investícií však môže Blšák fungovať v dnešnom rozsahu v rámci súčasného areálu." Ako dlho, to nikto nedokáže odhadnúť.