Lenže sú výnimky potvrdzujúce pravidlo. Nie vždy je borec s týmto vekom nepotrebný a neperspektívny. Záleží na momentálnej forme i ďalších okolnostiach. Ak ukáže, že má na to, môže dostať zelenú. Tak to bolo i v prípade Tomáša Oravca. Košický rodák a aktuálne futbalista MŠK Žilina sa v ostatnom čase výborným spôsobom prezentoval v predkolách Ligy majstrov a svoje výkony korunoval pri postupe úradujúceho majstra do skupinovej fázy v úvodnom zápase so Spartou Praha parádnou gólovou hlavičkou. Niet div, že upútal i štátneho trénera Vladimíra Weissa, ktorý ho okamžite nominoval na úvodné dva zápasy kvalifikácie EURO 2012 proti Macedónsku a Rusku.

Koleno bolo proti

Avšak nie vždy po radosti prichádza ďalšia spokojnosť. Hoci tento hrotový hráč s výbornými fyzickými dispozíciami veľmi chcel nastúpiť aspoň na pár minút, nepodarilo sa mu to. Takže zápasový comeback v národnom tíme sa, žiaľ, nekonal. "Zase ma postihlo zranenie. Tentoraz si to odnieslo koleno, na ktorom mám plastiku. Po zápoleniach so Spartou som ani netrénoval a hoci som prišiel na zraz národiaku, vedel som, že bude zložité prekonať tieto zdravotné problémy," konštatoval smutne Oravec. Aspoň v civile však držal palce svojim spoluhráčom. "Je to však veľmi náročné, lebo hráč sa cíti bezmocný a nemôže pomôcť kolektívu." Je zaujímavé, že do menoslovu štátneho celku sa dostal po vyše troch rokoch. Naposledy nastúpil na zápas proti Nemecku v kvalifikácii o postup na majstrovstvá Európy 2008. Potom sa z hľadáčika vytratil. "Bolo v tom viac dôvodov. Jednak som odišiel do cudziny, a tak som sa vyparil z nášho diania a okrem toho neraz som čelil zdravotným problémom, býval som maródom a moja kariéra nebola v tomto období ucelená." To, že ho znovu objavil tréner Weiss pre potreby reprezentácie, nie je náhoda. Kedysi ho totiž viedol v Artmedii Petržalka a cenil si na ňom viaceré vlastnosti. Je to prototyp hráča, ktorý má skvelé predpoklady vyhrávať hlavičkové súboje. Má dobrú techniku, pohyb, vie byť srdnatý, dôrazný. Dokáže si postrážiť loptu, viaže súperových bekov a je pripravený pohotovo zakončovať. Má nos na góly a situácie, ktoré nimi zaváňajú. Navyše nebráni sa práci pre tím, robí veľa čiernej roboty, ktorá je veľmi cenná.

Keďže pred začiatkom kvalifikačného cyklu sa zranili iní ostrieľaní ofenzívni futbalisti Vittek a Šesták, Weiss neváhal a Tomáša nominoval. "Nestáva sa často, aby sa do útoku dostal jednotlivec, ktorý pôsobí v našej Corgoň lige. Prednosť majú skôr legionári. Preto som bol z tejto skutočnosti prekvapený až zaskočený. Pravdupovediac už som ani nerátal s tým, že by som si kedysi ešte obliekol najcennejší dres. O tom, že som nominovaný, som sa dozvedel od spoluhráčov v Žiline. Ale som rád, že moja hra našla odozvu a takto mám aspoň ďalšiu motiváciu makať a strieľať góly. Azda nabudúce sa mi splní to, aby som sa znovu dostal na ihrisko v slovenských farbách. Chcem stále dokazovať, že na špičkový futbal mám a môžem celku pomôcť."

Lákadlo pre fanúšikov

Nie je bez zaujímavosti, že proti Macedóncom východniar už na kvalifikačnej scéne súperil. Bolo to ešte v bojoch o postup na MS 2002, keď prispel k víťazstvu našich v Skopje 5:0. Rovnako hral i za dvadsaťjednotku proti Macedónčanom a do tretice nastúpil proti nim i doma v kvalifikácii EURO 2004. Teraz mu to síce nebolo súdené, ale kvalifikácia je dlhá a záleží na ňom, či si vypýta ešte miestenku v kádri. "Som však spokojný s tým, že v tomto období mi ide karta. V Žiline máme výborné zázemie a skvelý kolektív, bodaj by nám to tak šliapalo ďalej aj v Lige majstov, kde narazíme naozaj na skvelé celky. Pre slovenského diváka to nie je všedná udalosť, aby videli napríklad futbalistov Chelsea. Takáto konfrontácia bude zážitkom pre fanúšikov i nás, hráčov. V spoločnosti gigantov sa nechceme stratiť a hoci viacerí si želali aj španielske veľkokluby do skupiny, predsa priaznivci sa majú na čo tešiť," povedal borec, ktorý podľa novinárov zažíva druhú mladosť. Tieto chválospevy berie s rezervou, nadhľadom a tvrdí, že všetko je vratké. "Viacerí hráči mali skvelé úseky a potom prišli nečakané zvraty. Pre úspech kolektívu je podstatné, aby zapli všetci. To platí hlavne v kvalifikačných súbojoch. Po tom, čo sme sa dostali po prvý raz na majstrovstvá sveta, nebolo by od veci podobný úspech zopakovať a vybojovať si právo štartu na 'Európe'. No bude to tvrdý boj o každý bod, to sa ukázalo hneď na začiatku dlhej cesty."

Všeličo si preskákal

T. Oravec má už teraz za sebou mimoriadne zaujímavú kariéru. Odštartoval ju v Košiciach. V mládežníckych kategóriách sa objavil v Haniske a v Spojoch, ako senior sa zaradil do 1. FC Košice, ktorý pred dvanástimi rokmi získal majstrovský titul. To sa mu na Slovensku podarilo ešte dva razy v dresoch Petržalky a Žiliny. V roku 2000 bol objavom roka, o rok neskôr sa dostal do spoločnosti najlepších futbalistov Slovenska v jedenástke roka. V sezóne 2006/2007 sa stal corgoňligovým kráľom strelcov, keď nasúkal súperom 16 gólov. S Artmediou vyhral i Slovenský pohár a v Žižkove sa zase pričinil o druhé miesto Viktorie v najvyššej českej súťaži. V reprezentácii sa objavil po prvý raz v prípravnom medzištátnom zápase proti Iránu v roku 2001 v Bratislave a za necelých sedem minút vtedy dva razy rozvlnil sieť. Z 1. FC Košice sa presunul pred desiatimi rokmi do Ružomberka, odtiaľ do Žižkova. Jeho zahraničné potulky pokračovali v rakúskom tíme Admira Wacker, v gréckom Panioniose Atény a portugalskom klube Boavista Porto. Po tomto štvorročnom období sa vrátil znovu na slovenské trávniky do Petržalky, odkiaľ vlani putoval pod Dubeň. V Žiline našiel to, čo hľadal a je maximálne spokojný. "Nebyť tohto klubu, určite by som sa nedostal ani do kádra reprezentantov. Keby som hral v Košiciach, bolo by to iste ťažšie, hoci v tej ére, keď som v 1. FC účinkoval, sa tam zgrupovali najlepší naši futbalisti. O tom niet pochýb. Viem z vlastnej skúsenosti, že úspechy prinášajú nielen spokojnosť, ale zvyšujú sebavedomie hráča, čo je dôležité pre dianie v medzinárodnej konkurencii či už v klubových, alebo štátnych farbách," poznamenal kanonier, ktorý berie futbalový život reálne a nezaťažuje sa tým, čo by mohlo byť, keby... "To máte tak: Keď sa hráč rozbehne, je dobre, ale pokiaľ sa trápi, prichádzajú na um aj čierne myšlienky. Naposledy som sa veľmi vytešoval, že si na mňa tréner Weiss spomenul, ale vzápätí prišiel nepríjemný verdikt lekárov, že koleno nie je nachystané na takú záťaž, aby som mohol hrať. Dúfam, že ešte šancu niekedy dostanem, hoci nikdy človek nemôže povedať, čo bude o mesiac alebo o rok."

Na margo reprezentácie nezabudol aj zdôrazniť, že v JAR sme si urobili dobré meno a na tom treba stavať ďalej. "Samozrejme, vždy je to o šťastí. Na svetovom šampionáte nám vyšiel perfektne zápas s Talianskom, ale sú zápasy, ktoré sa skončia inak, ako si predstavujeme. Preto treba mať stále hlavu hore a myslieť pozitívne. Presvedčil som sa o tom na vlastnej koži. Raz si hore, potom zase dolu. Veľakrát som to zažil i ja. Niektorí ma možno už aj zatracovali, zabudli na mňa, ale ja som chcel stále dokazovať, že som nezabudol hrať a hrám dobre. Pravdaže, bez kolektívu jednotlivec nič nezmôže. V Žiline sme skvelá partia, ale taká bola i v Košiciach či Petržalke. Ak sa tímu darí, pomáha to každému hráčovi, mňa nevynímajúc. Prichádza pohoda, odhodlanie, túžba dokázať ešte viac. Verím, že i mne sa podarí ešte nejaký čas rozdávať ľuďom futbalovú radosť. Lebo ak sú spokojní diváci, som spokojný i ja," pripomenul Tomáš Oravec, ktorý kedysi koketoval viac s atletikou než s loptou. No našťastie futbal ho opantal viac, lebo v tomto športe sa doslova našiel.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári