V posledných rokoch sa zapísal do povedomia verejnosti účinkovaním v televíznych seriáloch, a tiež tým, že ho najmä bulvárne médiá kladú do pozície sexsymbolu. Berie to s nadhľadom a učí sa, ako si poradiť s popularitou a medializáciu svojej osoby. V rozhovore nám okrem iného prezradil aj to, prečo jeho hereckej generácii hrozí, že im všetkým "prepne"...

V rámci Letných shakespearovských slávností zavítal J. Koleník do Košíc po druhýkrát, pred dvoma rokmi sa totiž tunajšiemu publiku predstavil i v komédii Kupec benátsky. „Vôbec mi neprekáža vzdať sa kvôli Letným shakespearovským slávnostiam časti prázdnin, mám rád divadlo pod holým nebom. Teším sa na partiu, s ktorou hráme a na to, že sa predstavíme aj iným ako len bratislavským divákom. Využívam každú príležitosť, aby som si zahral mimo domovského súboru SND, je to pre mňa osviežujúce," prezradil.

Napriek tomu, že počas tohtoročného leta ho čakalo účinkovanie v Antoniovi a Kleopatre po javiskách v Čechách i Slovensku, stihol si aj oddýchnuť. „Už som bol tohto roku na dovolenke pri najbližšom mori, teda v Chorvátsku a ešte raz pôjdem. Po pracovnom vypätí počas sezóny je pre mňa dosť veľký šok, keď sa začnú divadelné prázdniny. Hrať sa prestane zo dňa na deň, aj s nakrúcaním seriálov je to presne tak isto. Takže týždeň som potreboval len na to, aby som sa spamätal z toho, že zrazu má môj deň úplne iný režim, že zrazu nemusím byť z ničoho v strese. Aj keď tohto roku som na začiatku prázdnin trochu v strese bol, lebo keď som si pozrel texty, ktorých mám ako hlavná postava v Antoniovi a Kleopatre pomerne dosť, zrazu som zistil, že mi vyfučali z hlavy. Takže na dovolenke som sa opäť učil texty..."

Držať v hlave všetky texty hier, v ktorých herci účinkujú, nie je vôbec jednoduché. „Počas skúšania v divadle sa tým zaoberám 24 hodín denne, takže to naskáče do hlavy. Lenže pomerne rýchlo to z tej hlavy aj vyskáče von," smeje sa J. Koleník. "Pri tom množstve hier, ktoré máme na repertoári v divadle a množstve seriálov, ktoré robíme súčasne, sa texty učíme večer doma pred spaním, alebo keď nie je iná možnosť, priamo na 'pľaci'. Pri rýchlosti, akou sa dnes u nás seriály nakrúcajú, sa to inak ani stihnúť nedá. Takže tam si pred 'ostrou' pozriem text, nakrúti sa to, no o pár minút už ani netuším, čo som to vlastne hral a hovoril..."

J. Koleník sa priznal, že hercom vlastne ani netúžil byť, na VŠMU vraj šiel ako nepopísaný papier. „Podľa mňa je lepšie ísť na herectvo bez očakávaní. Ja som až postupne zistil, že ma to baví a až na vysokej škole začali vznikať moje ciele. A tie už boli konkrétne. Odjakživa som iklinoval k spevu, tancu, kresleniu, čiže umelecký smer bol takmer jasný, no ja som skôr túžil študovať biológiu, ktorá je dodnes mojou vášňou. Teraz viem, že herectvo je veľmi náročné povolanie na čas, herec prakticky na svoje úlohy myslí nonstop, zaoberá sa mnohými vecami tak, že ich reflektuje cez seba samého. Je to aj fyzicky náročné povolanie a baví ma na ňom to, že sa prostredníctvom herectva v podstate stále dozvedám nové veci a rozširujem si vedomosti. No a potom sú tu veci, ktoré by som nazval vedľajšími efektmi tohto povolania a tie súvisia s verejným vystupovaním, s medializáciu, popularitou..."

V poslednom čase sa na Slovensku pretrhlo vrece so seriálmi, J. Koleník dostal príležitosť v Paneláku, v Keby bolo keby, v Kriminálke Staré mesto či v seriáli Medzi nami. „V herectve sa podľa mňa veľmi ľahko môže stať, že hranie začne človeku liezť na nervy. Toho sa obávam, a tak dávam pozor, aby som sa vecí 'neprejedol', hoci pri dnešnom tempe je to ťažké. Po dobe, v ktorej neboli príležitosti zahrať si inde ako v divadle, je zrazu príležitostí priveľa a človek má pocit, že by sa ich mal chopiť. Takže herci chcú robiť úplne všetko, ideme z projektu do projektu. Občas už mám pocit, že si toho nakladám na hlavu priveľa a že by toho toľko už nemuselo byť. Lenže na druhej strane vidím, že teraz je ten čas, keď je o nás záujem a to treba využiť. Môže sa totiž stať, že diváci sa seriálov presýtia a zo dňa na deň bude situácia úplne iná. To môže prísť zajtra, môže to prísť o niekoľko rokov alebo to nepríde vôbec. A to dopredu nikto nevie. Vraví sa, že keď ide karta, treba hrať..."

Pre mladých slovenských hercov sa dnes ich robota stala snehovou guľou, ktorá na seba nabaľuje stále viac a viac práce. Keď sa niekto osvedčí v tomto projekte, dostane ponuku aj do ďalšieho, následne na to do ďalšieho. „Ďuri Slezáček to minule nazval efektom padajúceho ho..a.," sme sa J. Koleník. "Zákonite to tak je, že keď je práca, tak jej je priveľa, keď jej niet, tak jej niet vôbec. To je riziko hereckého povolania. A v tomto riziku je pre mňa stresujúce najmä to, že musím robiť rozhodnutia, vyberať, do ktorého projektu pôjdem. Musím sám sebe robiť manažéra, a toto ja doslova neznášam. Oveľa lepšie by bolo, keby to robil niekto za mňa, lebo manažovanie s herectvom nemá nič spoločné... Príde mi trápne, keď si musím dohadovať podmienky. Mám pocit, že z mojej generácie hercov sa stali kšeftári, lebo odrazu už pomaly nie sme herci, ale nejaké televízne produkty. Doba priniesla to, že kvôli tomu, že sa objavujem v telke večer čo večer v Paneláku, by sa mohlo lepšie predať to či ono. Dobrý pocit nie je ani ten, že som len na niečo použitý. Po finančnej stránke je to zlatá éra, je však len otázkou času, kedy nám z tohto nasadenia 'prepne'. A chvála divadlu, že nám dáva ešte aký-taký umelecký rozmer..."

Sám sa teda musí rozhodnúť, či prijme ponuku do projektu, ktorý mu síce zrejme herecky veľa nedá, no pomôže mu zarobiť... „Je iba na hercovi, akou cestou sa vydá. V iných krajinách je to bežné a je to súčasť hereckej práce a takáto cesta prináša aj svoje výhody. Je to otázka presvedčenia. Väčšina hercov z mojej generácie je v období, keď sa potrebuje osamostatniť, usadiť, zabezpečiť do budúcnosti a peniaze sú vtedy dôležité. Je len otázka, či to, či ono stojí za to. No a potom sú situácie, keď by som do niečoho aj šiel, lebo ma to láka, no som zazmluvnený inde... Hm, stal sa z toho biznis, veľký biznis!"

Ruka v ruke s popularitou a množstvom pracovných ponúk prichádza aj medializácia. „Dá sa povedať, že ja sa s touto súčasťou hereckého sveta ešte len zoznamujem. Ešte nemám pocit, že by to prekračovalo hranice únosnosti, lebo stále sa mi zdá, že by to mohlo byť aj horšie," smeje sa. "Už som však v štádiu, keď zvažujem, či poskytnúť alebo neposkytnúť rozhovor, či sa k niečomu vyjadriť alebo nie. Doposiaľ sa mi nestalo, že by sa mi snažil niekto nejakým článkom znepríjemniť život. Aj keď sa to celkom nedá, snažím sa nejako korigovať to, čo sa o mne píše, ale hlavne mám pocit, že tým, že som v podstate denne v telke, nemusím sa veľmi prezentovať aj inak. Spoločenským povinnostiam sa snažím vyhýbať, nie sú mi sympatické."

Kým ešte pred pár rokmi mohli poznať jeho tvár len diváci SND, dnes už nevie, čo je to anonymita. „V hereckom honoráre je zahrnutá aj strata súkromia. Snažím sa to spracovať, má to vzostupnú tendenciu a je to dobrodružstvo. Niekedy ma to prekvapí v situácii, keď na to nie som pripravený, inokedy mi to zlepší náladu. Niekedy mi to celkom 'bodne', napríklad na nejakom úrade," smeje sa. "Dostal som sa do situácie, keď rozmýšľam, skôr než sa vyberiem von, kam vlastne pôjdem a či tam nebude priveľa ľudí. Asi by bolo najlepšie sa na to všetko vykašľať a ostať hlavne sám sebou, no ešte som sa to nenaučil. Pravdupovediac, riešiť všetky veci, ktoré so stratou anonymity súvisia, ma stojí dosť veľa energie... Nerád by som sa dostal do depresie z toho celého, no ja sa poznám, ja som paranoik, takže časom mi to možno hrozí," tvrdí so smiechom. Zatiaľ sa snaží riešiť to tak, že mimo práce sa stretáva so svojimi starými známymi, ktorí s herectvom nemajú nič spoločné. „Riešime iné veci, viem, že s nimi sa nemusím o svojej robote vôbec baviť. Je to taká prirodzená selekcia, že vyhľadávam ľudí, s ktorými ma spája niečo iné ako práca."

Vo vzťahoch je pre J. Koleníka veľmi dôležitý humor. „To je to, čo vyhľadávam ako prvý určujúci a dorozumievací prostriedok. Potrebujem sa veľa smiať, zabávať a brať veci s nadhľadom. No a ďalšia vec je dôvera. Potrebujem sa vedieť spoľahnúť, oprieť, zdôveriť, konfrontovať, vypočuť si, alebo už nič nehovoriť, len tak byť, lebo je jasné, že vieme... Teraz mám ale obdobie, keď cítim, že nechcem byť zadaný, že mám potrebu kompenzovať si nedostatok voľného času tým, že si budem vychutnávať život so všetkým, čo k nemu patrí," dodal na záver.

Profil

Dátum narodenia: 11. november 1979
Znamenie: Škorpión
Miesto narodenia: Banská Bystrica
Ukončené vzdelanie: VŠMU
Rodinný stav: slobodný, nezadaný
Relax: priatelia

Autor: dnm

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári