Zajtra rozhodneme v referende aj o poslaneckej imunite

Našu krajinu čaká zajtra po vyše 6,5-ročnej prestávke v poradí už siedme všeľudové hlasovanie v ére samostatného Slovenska. Z predchádzajúcich referend bolo úspešné len jediné.

KOŠICE. Ak chcete, aby sa bilancia zlepšila, referendové miestnosti budú otvorené zajtra od 7.00 do 22.00 hod. Na to, aby sa na výsledky referenda mohlo prihliadať, je potrebná účasť nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených na hlasovanie v referende a tí musia v konkrétnej otázke rozhodnúť nadpolovičnou väčšinou.

Ako hlasovať

Referendum sa na východe bude až na pár výnimiek konať v rovnakých miestnostiach ako v júnových parlamentných voľbách.

Po príchode do miestnosti dostane každý človek, ktorý je zapísaný na zozname hlasujúcich v referende, resp. si vybavil hlasovací preukaz, obálku spolu s hlasovacím lístkom, kde bude uvedených šesť otázok. Na hlasovacom lístku vyznačte krížikom (teda písmenom X) odpoveď "áno" alebo "nie" na všetky alebo ktorúkoľvek z nich.

Platný nebude iba taký hlasovací lístok, na ktorom nebude krížik ani pri jednej otázke. Výsledky sa budú rátať za každú otázku osobitne. Ak by vám informácie z médií nestačili, ministerstvo vnútra zriadilo bezplatnú informačnú telefónnu linku. Jeho pracovníci na číslach 02/4859 2020 a 02/4859 2021 odpovedia každému na otázky týkajúce sa referenda a jeho organizácie.

Výsledky budú známe už po polnoci

Referendum, ktoré prezident republiky Ivan Gašparovič vyhlásil na podnet SaS, by malo stáť vyše 7,2 milióna eur. Okolo 80 percent z tejto sumy má k dispozícii ministerstvo vnútra, ktoré bude platiť najmä odmeny členom v 5 060 referendových komisiách. Zvyšné peniaze si zoberie Štatistický úrad SR, ktorý bude spracovávať výsledky.

Priebežné výsledky hlasovania bude rovnako ako v parlamentných voľbách zverejňovať po 22.00 hod. na svojom webe www.volbysr.sk Štatistický úrad SR. Jeho predsedníčka Ľudmila Benkovičová predpokladá, že neoficiálne výsledky zverejnia už tesne po polnoci.

Otázky

Na čo môžete odpovedať v referende

1. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) zákonom zrušila povinnosť fyzických osôb a právnických osôb platiť úhradu za služby verejnosti (tzv. koncesionárske poplatky) poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom?

2. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom rozšírila možnosť prerokovať konanie poslanca NR SR ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch?

3. Súhlasíte s tým, aby NR SR ústavným zákonom znížila počet poslancov NR SR na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia?

4. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40-tisíc eur?

5. Súhlasíte s tým, aby NR SR ustanovila možnosť voliť poslancov NR SR a poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetu?

6. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona?

(jsv)

História

Referendá na Slovensku

Október 1994 - referendum o preukazovaní pôvodu peňazí použitých pri privatizácii iniciované šéfom ZRS Jánom Ľuptákom bolo neúspešné, keďže k urnám neprišlo ani len 10 percent voličov.

Máj 1997 - referendum, kde sa okrem vstupu do NATO malo rozhodovať aj o priamej voľbe prezidenta zmaril vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči, ktorá spomínanú otázku o voľbe prezidenta vynechal.

September 1998 - referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov iniciované vtedajším premiérom V. Mečiarom (HZDS) bolo neplatné, pretože na rozdiel od parlamentných volieb, ktoré prebehli v tom istom termíne, sa ho zúčastnilo len 44 percent voličov.

November 2000 - referendum o predčasných voľbách podporovali opozičné HZDS a Slovenská národná strana na čele s Annou Malíkovou. K iniciatíve sa pridal aj predseda v tom čase ešte mimoparlamentnej strany Smer Robert Fico. Zúčastnilo sa na ňom len 20,03 percenta voličov.

Máj 2003 - referenda o našom vstupe Slovenska do EÚ sa zúčastnilo 52,15 percenta, a keďže vyše 92 percent ľudí túto myšlienku podporilo, bol to doposiaľ jediný platný plebiscit

Apríl 2004 - referendum o predčasných voľbách spojené s prvým kolom voľby prezidenta inicioval Smer, zúčastnilo sa ho 35,86 percenta občanov, a tak bolo neúspešné.

(jsv)