estskej radnice na Hviezdoslavovej ulici. Podľa toho, ako počet sťažností a podnetov rastie, väčšina ľudí si zrejme vybrala druhú možnosť. Kým napríklad v roku 2007 bol ich počet 471, v roku 2008 stúpol na 632 a vlani presiahol číslo 700.

Priestory KP kedysi slúžili ako sobášna sieň a odvtedy tam zostali aj veľké lustre a perzské koberce. Nájdeme tam aj starožitný nábytok prepožičaný Východoslovenským múzeum a pár obrazov z Východoslovenskej galérie. O to, aby sa občanom dostalo zadosťučinenia pri riešení ich problémov, sa starajú dvaja zamestnanci, referentka Viera Sotáková a hlavný radca, resp. šéf regionálnej prezidentskej kancelárie (KP) Oto Sabo. V rámci možností vybavujú podania fyzických a právnických osôb, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v Košickom, resp. Prešovskom kraji.

Podania sa týkajú najmä občianskoprávnych, rodinnoprávnych a pracovnoprávnych vecí, mimosúdnych rehabilitácií a reštitúcií, zdravotnej starostlivosti, zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, hmotnej núdze a sociálnej pomoci, bytových vecí ako aj ďalšie podania fyzických a právnických osôb, ktoré sú adresované prezidentovi republiky alebo Kancelárii prezidenta SR prostredníctvom regionálneho pracoviska kancelárie, vrátane žiadostí o finančnú podporu.

Šéf regionálnej kancelárie O. Sabo má za tie roky, čo pôsobil v športe, politike a školstve, veľké množstvo známych a aj vďaka nim má na väčšine úradov alebo štátnych inštitúcií dvere otvorené. "Túto prácu mám rád. Možno keby bol na mojom mieste niekto iný bez takých kontaktov, asi by tá úspešnosť bola nižšia. Za tie roky som si predsa len vybudoval okruh známych, mnohí sú aj v úradoch, s ktorými komunikujeme a cítim, že aj viac nám vychádzajú v ústrety. Občania môžu prísť dva dni v týždni, keď máme oficiálne úradné hodiny. Samozrejme, môžu aj inokedy a ak je tu niekto z nás, tak radi pomôžeme."

Ľudia chodia do KP väčšinou s nádejou, že je niečo ako ombudsman a že prezident z titulu svojej funkcie vyrieši ich problémy. "Množstvo z nich ani nevie, aké má hlava štátu právomoci. Nerozlišujeme, či majú radi pána prezidenta alebo či ho volili, keďže Ivan Gašparovič je prezidentom všetkých občanov Slovenska. Väčšinou k nám zájdu už ozaj nešťastní ľudia, tí šťastnejší sem vlastne ani veľmi nemajú dôvod ísť. Občas prídu aj takí, nazvime ich 'zdravo trafení', ktorí sa prídu len tak porozprávať. Väčšina z nich povie svoj názor, čo sa im na Slovensku páči alebo nie a potom spokojne odídu domov. Ak sa chcú rozprávať o politike, zastavím ich, lebo naša kancelária nemá suplovať nejakú politickú debatnú reláciu. Vždy potom dotyčnému pánovi alebo dáme poviem, že musí rozprávať k svojmu konkrétnemu problému."

Metódy riešenia problémov sú rôzne. Občas pomôže zdvihnutý telefón, no väčšinou sa píšu inštitúciám listy, občas zaberá aj osobný kontakt s kompetentnými osobami. "Je pravda, že viaceré inštitúcie majú problémy bežných ľudí jednoducho 'v paži'. Čo je najhoršie, väčšinou to má na svedomí konkrétny úradník, ktorý toho človeka ani len nevypočuje, resp. založí jeho spis a dlho sa potom s ním nič nedeje. Väčšinou sa sťažujú alebo k nám prichádzajú po pomoc bežní ľudia, ktorí sa tak nevyznajú v rôznych zákonoch a predpisoch a nevedia, aké sú ich práva a povinnosti."

To, že by potom v prípade kladného vyriešenia problému pribudla na stôl fľaša, bonboniéra alebo nebodaj iná "pozornosť podniku", sa nestáva. „Sú to väčšinou najchudobnejší ľudia, ktorí nemajú nielenže na bonboniéru, ale tí mimokošickí majú niekedy problém sa k nám dostať, lebo nemajú ani na cestovné. Všetko sú to nešťastní ľudia. Bilancia je taká, že zhruba polovicu prípadov dokážeme vyriešiť k ich spokojnosti, tú ďalšiu nevieme, lebo buď na to nemáme kompetencie, sťažovatelia nie sú v práve alebo sú tam iné dôvody. Väčšinou však ľudia ocenia, čo sa pre nich snažíme urobiť a prídu sa nám poďakovať aj vtedy, keď rozhodnutie nedopadlo v ich prospech. Mnohým, žiaľ, musíme napísať, že nie je v našej právomoci zmeniť rozhodnutia iných, vecne príslušných orgánov."

O. Sabo si spomína aj na takých ľudí, ktorí chceli ich pomoc, a keď sa do toho pustili, zrazu kontaktovali regionálne pracovisko, že vlastne nič nechcú. A tak prešli na iný systém, kde zaevidujú každého, kto príde, aj s jeho konkrétnym problémom. Dotyčný musí minimálne jednou vetou napísať účel návštevy a čo žiada od KP. Väčšinou sú ľudia vďační za akúkoľvek pomoc, opačné prípady sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Takým bol aj istý košický sťažovateľ, ktorému sa nepozdávalo, že autá parkujú pred reštauráciou Baránok, zaberajú tým pol chodníka a nedá sa tam prejsť peši.

"Oslovil som dopravný inšpektorát, mesto, políciu a ďalších kompetentných," spomína O. Sabo. "Tí urobili vlastné šetrenia a odpovedali mi, že autá tam môžu parkovať, lebo nie je porušený žiaden zákon a ani iný právny predpis. Tak som dotyčnému napísal, že mu, neviem v tejto veci pomôcť. To ho značne rozčúlilo a začal rozprávať, že za tým všetkým sú policajti a konkrétne vtedajší zástupca košického policajného riaditeľa, lebo on tam vraj chodí na obed. Na to som mu zavolal, že polícia aj tak nemá kompetencie tam čokoľvek robiť, lebo je to záležitosťou mesta, akým spôsobom sa tam parkuje. A keďže tam mesto povolilo parkovacie miesta, začal tento problém medializovať. Zároveň sa mi začal vyhrážať, že som v spojení s políciou a chcem to ututlať, lebo aj ja tam chodím na obedy a ďalšie podobné nezmysly. Pritom ja okolo Baránka chodím maximálne autom, keď niekam idem mimo Košíc. Našťastie za šesť rokov to bol jediný môj nepríjemný zážitok s nejakým sťažovateľom."

O. Sabo si pochvaľuje veľmi dobrú spoluprácu s primátormi a starostami v Prešovskom a Košickom kraji. Vyzdvihol najmä Františka Knapíka alebo krompašskú primátorku Ivetu Rušinovú. Rovnako dobre sa mu pri riešení problémov spolupracuje aj s riaditeľom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Jurajom Briškárom, u ktorého sa mu ešte nestalo, aby nejaký podnet nechal len tak bez povšimnutia. Ak chcú ľudia pomoc s pridelením sociálneho bytu, ich žiadosti KP posúva na magistrát. O. Sabo v tej veci môže urobiť len jedno. Zavolať primátorovi a oboznámiť ho s problémom a požiadať ho, nech na to osobne dohliadne. Vždy vyšiel v ústrety.

"Dosť nám pomáhajú aj ďalší štátni úradníci. Nedávno sme tu mali prípad vo veci nevyplatených alimentov. Išlo o to, že sudkyňa, čo sa tým mala zaoberať, mala vždy niečo iné na pláne, resp. bola chorá a matka už bola zúfalá, lebo súd veľmi dlho nepojednával. Napísal som list predsedovi Okresného súdu Košice I Andrejovi Mitterpakovi, aby dohliadol na tú vec a potom sa už prípad urýchlene vyriešil. Rovnako tak pred tromi mesiacmi, keď tentoraz iný chlapík neplatil manželke výživné na dve deti. Pritom nešlo ani o vysokú sumu, bolo to 60 eur na dve deti, no aj to bol preňho problém. Neplatil asi rok, tak prišli za ním policajti aj s exekútorom a rovno mu povedali, že si zoberú z jeho bytu veci s najväčšou hodnotou ako obraz a televízor, aby mohol vyplatiť dlh. Mali ste vidieť, ešte v ten deň poslal matke svojich detí výživné za celý rok, čo neplatil."

KP riešila v minulosti viacero prípadov podvodov pri kúpe alebo predaji bytov a domov, ale aj deložácií, ktoré boli za hranicou zákona. "Za taký prípad považujem jednu ženu s troma deťmi, ktorá k nám prišla v jeden štvrtok, že v piatok ju majú kvôli dlhu vo výške 70 000 vtedajších korún deložovať z trojizbového bytu. Pozrel som si všetky materiály, hneď som zistil, že ide o podfuk, ak nie o niečo horšie zo strany toho veriteľa. Exekútor jej chcel kvôli dlhu zobrať celý trojizbový byt a dať jej 300 000 Sk. To bolo presne v čase, keď realitný trh bol na vrchole a za ten byt by obratom ruky dostali aspoň 2,5 milióna."

O. Sabo na tom celý deň pracoval a obvolával všetkých kompetentných ľudí, radil sa aj so šéfom exekútorskej komory. "Ukázalo sa, že išlo o precízne zorganizovaný podvod, v ktorom sa viezli viacerí ľudia aj s manželom tej poškodenej ženy, ktorí si potom po predaji mali rozdeliť peniaze za byt. Keď som sa do toho obul, informoval o prípade súd a médiá, na druhý deň sa už exekúcia nekonala. Viem, že na druhý deň už pred bytom stáli zámočníci aj s tým exekútorom a majiteľom realitky, ale podarilo sa mi cez súd vybaviť predbežné opatrenie a exekúcia sa nekonala. Myslím, že na ten dlh dostala potom splátkový kalendár, aby ho mohla splatiť. Odvtedy už bola párkrát u mňa v kancelárii a stále mi hovorí, že sa za mňa modlí. Nezarábala síce veľa, ale keďže už jej prípad nepokračoval, snáď sa to dobre skončilo."

Pri našej návšteve v kancelárii sme sa dozvedeli, že jej O. Sabo vie vybaviť aj stretnutie priamo s Ivanom Gašparovičom. "Pán prezident občas zavíta aj do našej kancelárie, takže tá možnosť tu je. Viem však zabezpečiť, že ak sa s ním niekto potrebuje stretnúť a ide o naozaj závažnú vec, zavolám riaditeľovi sekretariátu prezidenta Marošovi Parkányimu a on už dokáže nájsť voľný termín. Musí však ísť o naozaj pádny dôvod na stretnutie."

Prezidentská kancelária eviduje aj viaceré prosby o finančné príspevky, no tie sú vyslyšané len v ozaj výnimočných prípadoch. "Existuje aj taká možnosť, ale dopredu chcem upozorniť špekulantov, že majú smolu. Ide o veľmi malé sumy a tým, ktorí ich najviac potrebujú. Väčšinou sa dávajú ku koncu roka, z prostriedkov kancelárie, ktoré sa nevyčerpali. Idú vždy na konkrétne účely, všetky prípady osobne preverím a až potom tí ľudia dostanú peniaze."

Kontakty na KP

Kancelária prezidenta SR
Regionálne pracovisko KP SR Košice
Hviezdoslavova 7/a
Košice 040 01
Telefón: 055 / 622 96 17
Stránkové dni:
utorok 8.30 - 12.00; 14.00 - 15.30
streda 8.30 - 12.00; 14.00 - 15.30
Prezident: doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc.

jsv

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári